V poslednom desaťročí sme v Európskej únii svedkami drastického nárastu prítomnosti populistických a autoritárskych politických aktérov. Tento trend zásadne zasiahol aj témy, ktoré boli kedysi doménou vedeckej obce a environmentálnych hnutí – ochranu prírody a klimatickú zmenu. To, čo bývalo odbornou diskusiou o biodiverzite a emisiách, sa v rukách populistov zmenilo na ostré politické bojisko, kde sa fakty miešajú s emóciami a identitárnou politikou.

Čo je environmentálny populizmus?

Populizmus sa v politickej vede definuje ako ideológia, ktorá vníma spoločnosť ako rozdelenú na dve homogénne a antagonistické skupiny: „dobrých ľudí“ a „skorumpovanú elitu“. Environmentálny populizmus tento koncept preberá a aplikuje ho na ochranu životného prostredia. V tomto diskurze sa témy ako ochrana lesov alebo boj proti emisiám stávajú nástrojom na vykreslenie priepasti medzi bežným občanom a vzdialenými elitami.

Tento fenomén sa prejavuje dvoma spôsobmi: buď populistickí politici využívajú environmentálne témy na mobilizáciu svojich voličov, alebo pro-environmentálne hnutia sami využívajú populistický diskurz boja „ľudu proti elitám“. Zatiaľ čo pravicový populizmus je často spojený s klimatickým skepticizmom, ľavicový populizmus (napr. hnutie Fridays for Future) využíva antagonizmus voči ekonomickým elitám na presadenie radikálnych klimatických cieľov.

Hlavné piliere populistického naratívu

Populistická radikálna pravica v Európe najčastejšie rámcuje environmentálne politiky prostredníctvom štyroch kľúčových hrozieb:

• Ekonomické poškodenie: Argument, že ochrana prírody ničí priemysel, poľnohospodárstvo a berie ľuďom prácu.
• Zelený patriotizmus: Odkazovanie na národnú identitu cez symboly lesov a hôr, pričom sa odmietajú nadnárodné klimatické záväzky.
• Ohrozenie národnej suverenity: Vykresľovanie environmentálnych regulácií ako diktátu Bruselu alebo medzinárodných inštitúcií.
• Nespokojnosť s vedeckým diskurzom: Spochybňovanie vedeckého konsenzu a inštitúcií ako IPCC v prospech „zdravého rozumu“.

Bojisko v praxi: Príklady z EÚ

Španielsko a útoky na meteorológov V Španielsku došlo k alarmujúcemu nárastu nenávistných prejavov a útokov na sociálnych sieťach namierených proti meteorológom a klimatológom. Jedna zo štúdií zistila, že takmer 18 % nepriateľských správ na sieti X obsahovalo osobné útoky a dehonestáciu odborníkov, ktorí zdieľajú overené vedecké informácie. Tento „mraziaci efekt“ môže odrádzať vedcov od komunikácie s verejnosťou, čo v konečnom dôsledku obmedzuje prístup občanov ku kvalitným informáciám o klimatickej kríze.

Nemecko a „zdravý rozum“ AfD Nemecká strana AfD vo svojej rétorike často využíva apel na ľudovú múdrosť a spochybňuje mainstreamovú vedu o klíme. Týmto spôsobom oslabujú dôveru v demokratické inštitúcie a vedecké autority, pričom klimatické opatrenia označujú za hysterické a sprisahanecké.

Slovensko a reforma národných parkov Slovensko predstavuje fascinujúcu prípadovú štúdiu environmentálneho populizmu v súvislosti s reformou národných parkov z roku 2021. Debata v parlamente odhalila silný antielitistický diskurz namierený voči vedeckým inštitúciám a mimovládnym organizáciám. Aktivisti a odborníci boli označovaní za „ekoteroristov“ alebo „profesionálnu environmentálnu mafiu“, ktorá údajne koná v cudzom záujme a snaží sa zlikvidovať slovenský vidiek.

Ľud bol v tomto prípade definovaný výlučne ako vidiecke obyvateľstvo, ktorého tradičný spôsob života je ohrozený „bratislavskými“ alebo „bruselskými“ reformami. V rétorike niektorých politikov sa objavovali až apokalyptické vízie o vyľudňovaní vidieka a strate potravinovej sebestačnosti, čo malo v ľuďoch vyvolať strach a odpor k ochrane prírody.

Psychológia a taktiky popierania

Populisti pri svojom ťažení proti ochrane prírody často využívajú tzv. „playbook“ (príručku) klamstiev, ktorú si osvojili od tabakového priemyslu 50. rokov. Ich cieľom nie je nevyhnutne vyvrátiť vedu, ale zasiať pochybnosti a priniesť politické kroky k zastaveniu akcie.

Vedecký rámec FLICC identifikuje päť hlavných techník popierania vedy:

1. Falošní experti (Fake Experts): Prezentovanie nekvalifikovaných osôb ako autorít na klímu.
2. Logické klamy (Logical Fallacies): Používanie chybných argumentov, ako je napríklad tvrdenie, že ak sa v zime ochladí, globálne otepľovanie neexistuje.
3. Nemožné očakávania (Impossible Expectations): Vyžadovanie nereálne vysokých štandardov istoty predtým, než sa začne konať.
4. Selektívny výber dát (Cherry Picking): Vyberanie len tých údajov, ktoré potvrdzujú skeptický postoj, a ignorovanie celkového vedeckého konsenzu.
5. Konšpiračné teórie (Conspiracy Theories): Tvrdenie o tajných plánoch elít na ovládnutie sveta cez klimatickú agendu.

Kľúčovú rolu hrá aj motivované uvažovanie. Ľudia majú tendenciu veriť informáciám, ktoré sú v súlade s ich identitou a ideológiou, a odmietať fakty, ktoré ich ohrozujú. Pre mnohých obyvateľov vidieka môže byť bezzásahový režim v lesoch vnímaný ako útok na ich identitu hospodárov, čo populisti majstrovsky využívajú.

Socio-ekonomický rozmer: „Tí, na ktorých sa zabudlo“

Environmentálny populizmus čerpá silu z ekonomickej marginalizácie a neistoty. Mnohí voliči populistov pracujú v odvetviach náročných na energiu alebo v poľnohospodárstve, kde zelená transformácia prináša neistotu. Populisti sa stavajú do pozície jediných obrancov týchto „porazených globalizáciou“, pričom klimatické politiky vykresľujú ako ďalší nastroj diskriminácie zo strany elít.

V slovenskom parlamente tento naratív zaznieval opakovane: „Vy idete vyhnať ľudí z vidieku! Vy ich máte len za nejakých lúzerov a idiotov!“. Takáto polarizácia vytvára bariéru pre akúkoľvek zmysluplnú diskusiu o adaptácii na zmenu klímy, pretože každé odborné riešenie je okamžite označené za politický útok na bežného človeka.

Ako čeliť environmentálnemu populizmu?

Boj proti dezinformáciám v oblasti klímy je zložitý a vyžaduje si spoločné úsilie vlád, inštitúcií aj jednotlivcov. Kľúčovými stratégiami by mali byť:

• Zvyšovanie vedeckej gramotnosti: Lepšie vzdelávanie o vedeckých metódach môže urobiť verejnosť menej zraniteľnou voči politickej propagande.
• Transparentná komunikácia: Vedci a novinári musia vysvetľovať fakty zrozumiteľne a vyhýbať sa „falošnej rovnováhe“, kedy sa v médiách dáva rovnaký priestor vedeckým faktom a neovereným mýtom.
• Zameranie na výhody: Komunikácia o opatreniach v oblasti klímy by sa mala sústrediť na konkrétne výhody pre ľudí, ako je lepšie zdravie alebo energetická bezpečnosť, namiesto šírenia strachu.
• Zapojenie komunít: Skutočná diskusia s ľuďmi na vidieku a hľadanie spravodlivých riešení pre zamestnancov v ohrozených sektoroch môže zobrať populistom vietor z plachiet.

Environmentálny populizmus v EÚ nie je len o popieraní vedeckých faktov, je to hlboký politický konflikt o moc, identitu a víziu budúcnosti. Keď sa ochrana prírody stane politickým bojiskom, prvá obeť je pravda a druhá je naše životné prostredie. Pre prekonanie tejto krízy v roku 2025 a neskôr je nevyhnutné vrátiť sa k vedecky podloženým politikám, ktoré však nezabúdajú na sociálnu spravodlivosť a rešpekt k ľuďom, ktorých sa tieto zmeny priamo dotýkajú. Len tak môžeme zabezpečiť udržateľnú budúcnosť pre budúce generácie bez toho, aby sme spoločnosť nenávratne rozdelili. JRi&CO2AI