V decembri 2015 bola na klimatickej konferencii OSN v Paríži prijatá Parížska dohoda, medzinárodná zmluva o zmene klímy. V tom čase panovala obrovská eufória a dohoda, v rámci ktorej sa takmer všetky štáty sveta zaviazali znížiť emisie na čistú nulovú úroveň do roku 2050, bola vnímaná ako koniec fosílnych palív.

Kľúčovým cieľom dohody bolo udržať nárast globálnej priemernej teploty výrazne pod hranicou 2 °C oproti hodnotám pred priemyselnou revolúciou a usilovať sa o obmedzenie nárastu na 1,5 °C, čo je cieľ propagovaný zraniteľnými krajinami ako „1,5 pre prežitie“. Dohoda sa zameriava na zmierňovanie zmeny klímy, adaptáciu a financovanie.

Kontroverzná realita prvého desaťročia

Napriek ambicióznym cieľom je realita uplynulého desaťročia iná. Z pohľadu atmosféry bolo posledných desať rokov pomalým horúčkovitým snom, počas ktorého znečistenie z fosílnych palív naďalej rok od roku stúpalo. Od prijatia dohody bolo do atmosféry uvoľnených približne 300 gigaton uhlíka. Tieto emisie prispeli k zosilneniu klimatických katastrof, od mohutného hurikánu, ktorý zasiahol Portoriko v roku 2017, až po doteraz najsilnejšiu atlantickú búrku, ktorá udrela na Jamajku v októbri 2025.

K neúspechom prispelo aj to, že vlády, ktoré sľúbili znížiť emisie, naďalej schvaľovali nové projekty na fosílne palivá. Podľa správy dosiahli globálne emisie skleníkových plynov (bez zahrnutia LULUCF) v roku 2024 hodnotu 53,2 Gt CO2eq, čo predstavuje nárast o 1,3 % oproti roku 2023. Značnú zodpovednosť nesie aj energetický priemysel, ktorý si udržal pozíciu dominantného sektora s takmer 30 % podielom na celkových emisiách. Navyše, štúdia z marca 2025 potvrdila, že polovicu svetových emisií CO2 z fosílnych palív spôsobilo len 36 spoločností, čo potvrdzuje ich nevyvážený vplyv na krízu.

Ironicky, práve v tomto období vedci zistili, že niektoré hrozby klimatických zmien podcenili. Napríklad v roku 2025 bolo oznámené, že Zem prekročila jeden z prvých bodov zvratu – veľká časť korálových útesov sa už nedokáže zotaviť.

Politické turbulencie a cieľ 1,5 °C

Klimatická diplomacia čelila aj výrazným politickým výzvam: Spojené štáty, druhý najväčší producent emisií skleníkových plynov, zažili viaceré stiahnutia a opätovné pripojenia k dohode. Donald Trump, ktorý verejne vyhlásil zmenu klímy za „najväčší podvod, aký bol kedy spáchaný“, zrušil miliardy dolárov na projekty čistej energie. USA oficiálne odstúpili od dohody v novembri 2020, pripojili sa v januári 2021 pod Joeom Bidenom, no 20. januára 2025 prezident Donald Trump opäť podpísal exekutívny príkaz, ktorým USA od dohody znovu odstúpili.

Tieto skutočnosti viedli k tomu, že kľúčový cieľ obmedziť globálne otepľovanie na 1,5 °C je teraz takmer určite nedosiahnuteľný alebo už bol prekročený. Globálna hodnotiaca správa (Global Stocktake) z roku 2023 potvrdila, že hoci má dohoda významný účinok pri znižovaní najhorších predpokladov oteplenia (z 3,7–4,8 °C v roku 2010 na 1,7–2,1 °C pri splnení dlhodobých záväzkov), svet je stále veľmi vzdialený od cieľa 1,5 °C.

Svetlo na konci tunela: Obnoviteľné zdroje a rastúce ambície

Napriek prekážkam existujú dôvody na optimizmus. K obrovským pozitívam patrí rýchly rozvoj obnoviteľných zdrojov energie. V prvej polovici roku 2025 obnoviteľné zdroje prvýkrát predstihli uhlie ako hlavný svetový zdroj energie. Očakáva sa, že vietor a solárna energia uspokojí 90 % novej poptávky po elektřine v tomto roku. Inštalácia solárnej energie prebieha až pätnásťkrát rýchlejšie, než sa predpovedalo v roku 2015.

Navyše je evidentná silná podpora verejnosti: prieskum z roku 2024 ukázal, že 89 % svetovej populácie uprednostňuje silnejšie politické kroky v oblasti zmeny klímy.

Z politického hľadiska nastal kľúčový posun v roku 2023, keď svetoví lídri na konferencii COP v Dubaji prvýkrát pridali do Parížskej dohody formuláciu vyzývajúcu k odklonu od fosílnych palív.

Európska únia predložila aktualizovaný národne stanovený príspevok (NDC) pred konferenciou COP30, v ktorom potvrdila cieľ znížiť emisie skleníkových plynov o 55 % do roku 2030 (v porovnaní s rokom 1990) a s cieľom 90 % redukcie emisií do roku 2040, s plánom dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050.

NDC a nadchádzajúci COP30

Základom Parížskej dohody sú Národne Stanovené Príspevky (NDC). Ide o dobrovoľné ciele, ktoré si krajiny samy stanovujú, avšak s povinnosťou predkladať a udržiavať postupné ciele, ktoré by mali byť ambicióznejšie ako predchádzajúce (princíp „progresie“). Hoci NDC nie sú právne záväzné, postupy podávania správ a preskúmania záväzné sú.

Hoci ekonomické trendy naznačujú, že prechod na čistú energiu je nevyhnutný, ostáva otázkou, či bude dostatočne rýchly a spravodlivý. Ďalším dôležitým krokom v medzinárodnom procese bude kongres COP30 v Brazílii. Naladenie naliehavosti a optimizmu, ktoré panovalo v Paríži pred desiatimi rokmi, by nemalo byť zabudnuté. JRi