Zmena klímy má rozsiahle a hlboké dopady na blahobyt ľudí na celom svete, od stúpajúcich teplôt a extrémnych poveternostných udalostí až po nedostatok vody a stúpanie hladiny morí. Výskum identifikoval viac ako 400 rôznych ciest vplyvu, ktorými spoločnosti zažívajú klimatický stres. Napriek závažnosti týchto dôsledkov sú však dynamiky dopadov zmeny klímy na blahobyt z veľkej časti vylúčené z integrovaných modelov životné prostredie – spoločnosť – ekonomika (ESE), ktoré sú kľúčové pre tvorbu politík.

Problém exogénneho vývoja

Mnoho vplyvných prediktívnych nástrojov, najmä procesné integrované hodnotiace modely (PB-IAMs), ktoré sa používajú v správach Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPCC), neobsahujú alebo len zriedka zahŕňajú dopady klímy na blahobyt. Tieto modely často predpokladajú demografický a ekonomický vývoj ako exogénny (zvonka určený) prostredníctvom tzv. spoločných socioekonomických ciest (SSPs).

Ak v modeloch chýbajú spätné väzby spájajúce dopady zmeny klímy so socioekonomickými dôsledkami, vedie to k problematickým a nelogickým výsledkom. Napríklad sa zistilo, že scenár vývoja založeného na fosílnych palivách (SSP 5), ktorý predpovedá oteplenie o 5 stupňov do roku 2100, vedie k rovnakej vzostupnej trajektórii Indexu ľudského rozvoja (HDI) ako scenár udržateľného rozvoja (SSP 1), pri ktorom je oteplenie len 3 stupne. Predpoklad, že by prídavné 2 stupne oteplenia neovplyvnili ľudský rozvoj, je nezmyselný.

Aj modely zamerané na náklady a prínosy (CB-IAMs), ktoré sa používajú na výpočet spoločenských nákladov uhlíka (SCC), sa zameriavajú hlavne na ekonomický blahobyt (HDP) a boli kritizované za zjednodušené funkcie ekonomických škôd a používanie vysokých diskontných sadzieb, čo môže viesť k podhodnoteniu budúcich škôd.

Kvantifikované cesty a chýbajúce články

Analýza literatúry a 18 ESE modelov ukázala, že zatiaľ čo kvantifikovaných ciest vplyvu je v literatúre viac, ako je v súčasnosti zahrnutých v ESE modeloch, tri oblasti sú relatívne dobre zastúpené v oboch sférach: úmrtnosť súvisiaca s teplotou, potravinová bezpečnosť a HDP. Desať modelov zahŕňa úmrtnosť súvisiacu s teplotou (napr. E4A, WILIAM), a HDP je zahrnutý v štrnástich modeloch. Dopady na výnosy plodín v súvislosti s teplotou alebo dostupnosťou vody sú zahrnuté v desiatich modeloch.

Väčšina ostatných dopadov, ktoré sú v literatúre kvantifikované, je v ESE modeloch prítomná len málo alebo vôbec. Medzi tieto sľubné cesty pre rozvoj modelov patria:

1. Zdravie: Hoci niektoré modely zahŕňajú úmrtnosť súvisiacu s teplotou, sú málo zastúpené infekčné choroby (napr. malária a dengue) a respiračné, kardiovaskulárne a neurologické výsledky.
2. Duševné zdravie: Hoci kvantitatívne štúdie potvrdzujú dopady zvýšených teplôt a extrémnych udalostí na psychologický stres, depresiu, úzkosť a samovraždy, v žiadnom z preskúmaných modelov táto oblasť nie je zahrnutá.
3. Práca a produktivita: Zdravie pri práci a produktivita práce sú ovplyvnené horúčavou a sú kvantifikované (napr. odhadovaná strata pracovných hodín), ale iba niekoľko modelov (WILIAM, ENVISAGE, NGFS) tento dopad zahŕňa.
4. Bezpečnosť a správa vecí verejných: Zvyšujúce sa teploty alebo extrémne zrážky preukázateľne zvyšujú riziko konfliktu a násilia (o 4 % pre medziosobné násilie a o 14 % pre medziskupinové konflikty), ale žiadny model dopady na konflikty nezahrnul.
5. Inegalita a chudoba: Chudobné komunity sú zraniteľnejšie a viac vystavené environmentálnym šokom. Klimatické zmeny pravdepodobne prispeli k zvýšeniu nerovnosti medzi krajinami. Dopady na chudobu prostredníctvom vplyvov na poľnohospodárstvo a zdravie sú kvantifikované, ale v ESE modeloch sú zahrnuté len obmedzene (napr. iSDG, E4A).

Výzva pre budúcnosť

Vzťahy, ktoré sú v literatúre dobre kvantifikované, ale v modeloch nedostatočne zastúpené – najmä infekčné choroby, výsledky respiračných a kardiovaskulárnych ochorení, zdravie pri práci, kvalita ovzdušia a strata biodiverzity – predstavujú sľubné cesty pre vývoj ESE modelov.

Pre užitočné hodnotenie politík je nevyhnutné, aby modely zahŕňali spätné väzby medzi zmenou klímy a socioekonomickým vývojom. Zároveň je dôležité zohľadniť nerovnomerne rozloženú adaptačnú kapacitu, obzvlášť v krajinách s nízkym a stredným príjmom, a nelineárnu dynamiku alebo body zlomu (tipping points), ktoré by mohli spôsobiť, že historické vzťahy už nebudú platiť pre budúci vývoj.

Integrácia týchto komplexných vplyvov je kľúčová pre to, aby modely poskytovali presnejšie a politicky relevantné usmernenia, čím by sa zabránilo suboptimálnym alebo nesprávnym odporúčaniam. JRi

Štúdia publikovaná v časopise The Lancet Planetary Health