Klimatické správy môžu byť často zdrvujúce. Neustály prúd titulkov o rekordných teplotách, extrémnych poveternostných javoch a medzinárodných nezhodách môže vyvolať pocit, že pokrok je pomalý alebo neexistujúci. Pod povrchom dramatických správ sa však nachádzajú konkrétne dáta, ktoré rozprávajú komplexnejší a často prekvapivejší príbeh.

Správa Európskej komisie o pokroku v oblasti klímy na rok 2025 je presne takýmto zdrojom. Ide o hĺbkovú analýzu, ktorá presahuje všeobecné tvrdenia a ponúka podrobný pohľad na to, kde Európa vyhráva svoj boj proti zmene klímy a kde čelí najväčším výzvam. Účelom tohto článku je z tejto komplexnej správy vybrať päť najprekvapivejších a najdôležitejších zistení. Odhalíme skryté úspechy, poukážeme na naliehavé problémy a ukážeme reálne dôsledky klimatických opatrení (alebo ich absencie).

Európska ekonomika rastie, zatiaľ čo emisie klesajú

Najzásadnejším posolstvom správy je jasný dôkaz, že hospodársky rast a ochrana klímy si nemusia odporovať. Údaje ukazujú, že EÚ úspešne oddelila svoj ekonomický rast od emisií skleníkových plynov. Od roku 1990 klesli emisie skleníkových plynov v EÚ o 37,2 %, zatiaľ čo jej ekonomika narástla o úctyhodných 71 %.

Tento trend pokračoval aj v poslednom období, keď emisie v roku 2024 klesli o 2,5 % v porovnaní s rokom 2023. Táto pozitívna správa je v ostrom kontraste s globálnou realitou, kde celosvetové emisie skleníkových plynov v roku 2024 naďalej rástli, pričom v Číne vzrástli o 0,8 % a v Indii až o 3,9 %.

Toto pokračujúce oddeľovanie emisií od hospodárskeho rastu dokazuje, že opatrenia v oblasti klímy a prosperita idú ruka v ruke, čo posilňuje hospodársku stabilitu a energetickú bezpečnosť Európy. — Kurt Vandenberghe, generálny riaditeľ GR pre oblasť klímy, Európska komisia

Prečo je to dôležité? Tento úspech vyvracia mýtus, že ochrana životného prostredia je prekážkou pre hospodársku prosperitu. EÚ tak ponúka nádejný model pre zvyšok sveta, ktorý dokazuje, že je možné budovať silnejšiu ekonomiku a zároveň chrániť planétu.

Skutočným hrdinom znižovania emisií je energetika

Správa jasne ukazuje, kde sa odohral najväčší pokrok. Najvýraznejší pokles emisií pochádzal z energetického sektora, kde v roku 2024 klesli o 8,6 %. Hlavným motorom tejto zmeny bola výroba elektrickej energie, kde emisie klesli až o 10,7 %.

Za týmto pôsobivým úspechom stojí kombinácia niekoľkých kľúčových faktorov:

• Nárast obnoviteľných zdrojov: Celková výroba elektriny z obnoviteľných zdrojov vzrástla o 8 %, pričom solárna energia zaznamenala mimoriadny rast (+19 %), vodná energia sa zvýšila o 12 % a veterná energia miernejšie o 2 %.
• Úloha jadrovej energie: Produkcia z jadrovej energie sa zvýšila o 5 %.
• Útlm fosílnych palív: Využívanie uhlia kleslo o 12 % a využívanie plynu o 8 %.

Tento poznatok je významný, pretože demonštruje, že s cielenými investíciami a správnymi politikami je možné dekarbonizovať kľúčový sektor hospodárstva prekvapivo rýchlym tempom. Príbeh energetiky je dôkazom, že transformácia je možná.

Doprava je novým najväčším znečisťovateľom a lesy sú v ohrození

Zatiaľ čo energetika žiari, správa prináša aj tvrdú realitu v iných oblastiach. Dva sektory predstavujú obzvlášť vážnu výzvu. Prvým je doprava. Na rozdiel od energetiky emisie z dopravy naďalej stúpajú – emisie z vnútroštátnej dopravy sa v roku 2024 zvýšili o 0,7 %. Ešte alarmujúcejšie je, že emisie z medzinárodnej námornej a leteckej dopravy vzrástli o 3 %, teda viac ako štyrikrát rýchlejšie. Tento sektor sa tak stal najväčším zdrojom emisií v Európe, čo je kritický míľnik, ktorý si vyžaduje okamžitú pozornosť.

Druhým znepokojujúcim zistením je stav našich lesov a pôdy (sektor LULUCF). Lesy by mali fungovať ako tzv. „záchyt uhlíka“, teda pohlcovať CO2 z atmosféry. Správa však varuje, že táto schopnosť „klesá znepokojujúcou rýchlosťou“. Hlavnými dôvodmi sú zvýšená ťažba dreva, pomalší rast lesov a priame dôsledky zmeny klímy, ako sú požiare a suchá.

Toto je kľúčové varovanie. Ukazuje, že aj naše „prírodné“ riešenia sú krehké a že v zaostávajúcich sektoroch neexistujú jednoduché riešenia. Doprava a ochrana našich lesov si vyžadujú naliehavé a rozhodné kroky.

Účet za nečinnosť je astronomický – a už ho platíme

Správa premieňa abstraktné varovania pred zmenou klímy na konkrétne a šokujúce finančné údaje. Extrémne poveternostné javy súvisiace s klímou spôsobili v EÚ v rokoch 1980 až 2023 hospodárske straty v odhadovanej výške 738 miliárd EUR. Ešte znepokojujúcejšie je zrýchlenie týchto nákladov: 162 miliárd EUR z celkovej sumy pripadá len na posledné tri roky (2021 – 2023).

Nejde len o čísla v tabuľkách. V roku 2024 zasiahla juhovýchodnú Európu najdlhšia zaznamenaná vlna horúčav, lesné požiare spálili viac ako 400 000 hektárov a zasiahli 42 000 ľudí. Extrémne sucho na Sicílii spôsobilo poľnohospodárske straty vo výške 2,7 miliardy EUR. Bleskové povodne v Španielsku v tom istom roku spôsobili škody za 10 miliárd EUR. Správa tiež poukazuje na medzeru v poistení – v roku 2023 bola poistená len približne štvrtina týchto hospodárskych strát v EÚ.

Tieto čísla menia pohľad na klimatické opatrenia. Už to nie je len náklad, ale kľúčová ekonomická investícia, ktorá nás má ochrániť pred oveľa väčšími a nepredvídateľnejšími finančnými škodami v budúcnosti.

Spoplatnenie znečistenia funguje a financuje našu budúcnosť

Posledné prekvapivé zistenie sa týka jednej z najdôležitejších politík EÚ – systému obchodovania s emisiami (EU ETS), ktorý funguje na princípe „znečisťovateľ platí“. Údaje potvrdzujú, že tento systém je nielen účinný, ale aj finančne silný.

Jeho efektivitu dokazujú dva kľúčové údaje:

• Pomohol znížiť emisie z energetiky a priemyslu o 50 % od roku 2005.
• Vygeneroval príjmy vo výške viac ako 245 miliárd EUR do polovice roka 2025, z toho takmer 39 miliárd EUR len v roku 2024.

Tieto peniaze nekončia v čiernej diere. Členské štáty nasmerovali väčšinu svojich príjmov z roku 2024 na konkrétne ciele: 20 % na rozvoj obnoviteľných zdrojov energie, 20 % na zlepšenie energetickej účinnosti a 22 % na podporu čistej verejnej dopravy. Financujú sa z nich aj kľúčové nástroje ako Inovačný fond a Modernizačný fond, ktoré podporujú prechod na čisté technológie. Systém ETS je tak silným príkladom politiky, ktorá úspešne vytvára finančný stimul na znižovanie znečistenia a zároveň generuje kapitál potrebný na investície do čistej budúcnosti a spravodlivej transformácie.

Správa o pokroku v oblasti klímy na rok 2025 odhaľuje príbeh, ktorý je zložitejší ako bežné titulky. Na jednej strane vidíme hmatateľný pokrok a úspešné politiky, ako je dekarbonizácia energetiky a funkčný systém obchodovania s emisiami. Tieto úspechy dokazujú, že zmena je možná. Na druhej strane správa nemilosrdne poukazuje na kritické sektory, ako je doprava a využívanie pôdy, ktoré zaostávajú, a na rastúce ekonomické náklady nečinnosti.

Preteky s časom zďaleka nie sú vyhraté, ale dáta nám dávajú dôvod na opatrný optimizmus. Ukazujú, že tam, kde sme konali rozhodne a cielene, výsledky sa dostavili.

Dáta ukazujú, že cielené politiky môžu priniesť skutočnú zmenu. Otázkou teraz je, či dokážeme tieto ponaučenia uplatniť dostatočne rýchlo v sektoroch, ktoré stále zaostávajú? JRi