Európska únia sa právne zaviazala k dosiahnutiu klimatickej neutrality do roku 2050. Pri definovaní ďalších míľnikov rastie naliehavosť objasniť úlohu jednotlivých sektorov v zmierňovaní klimatickej zmeny a ich príspevok k reziduálnym emisiám. Reziduálne emisie sú zvyčajne definované ako tie, ktorých zníženie je technicky neuskutočniteľné alebo ekonomicky neoprávnené za daných predpokladov.

Poľnohospodárstvo je bežne označované za sektor, pri ktorom je znižovanie emisií „ťažké“ (hard-to-abate). Očakáva sa, že sa stane najväčším prispievateľom k reziduálnym emisiám a do roku 2040 dominantným zdrojom emisií skleníkových plynov (SKP) v EÚ, keďže iné sektory prechádzajú rýchlejšou dekarbonizáciou.

Kritická úloha ne-CO₂ emisií

Poľnohospodárstvo je najväčším sektorovým zdrojom globálnych emisií metánu (CH₄) a oxidu dusného (N₂O), pričom tieto ne-CO₂ plyny majú výrazne vyšší potenciál otepľovania ako oxid uhličitý. N₂O má približne 273-krát väčší potenciál globálneho otepľovania (za 100 rokov) a poškodzuje stratosférickú ozónovú vrstvu. Metán, hoci má kratšiu atmosférickú životnosť, je v krátkodobom horizonte (20 rokov) približne 84-krát silnejší než CO₂. Je tiež kľúčovým faktorom pre tvorbu troposférického ozónu, ktorý nepriaznivo vplýva na zdravie a spôsobuje straty úrody.

Ne-CO₂ emisie z poľnohospodárstva v EÚ (vrátane enterickej fermentácie a obhospodarovania pôdy) predstavovali v roku 2023 12 % celkových čistých emisií SKP. Analýza scenárov vypracovaná Inštitútom pre európsku environmentálnu politiku (IEEP) sa zameriava na tri najväčšie zdroje emisií: enterickú fermentáciu hospodárskych zvierat, hospodárenie s hnojom a emisie N₂O z poľnohospodárskej pôdy.

Rozsah možných výsledkov

Preskúmané scenáre pre poľnohospodársky sektor EÚ ukazujú široký rozsah možných výsledkov. Reziduálne emisie sa pohybujú od 150 Mt CO₂e do roku 2045/2050 (scenár Agora Agriculture) až po 275 Mt CO₂e do roku 2050 (scenár EcAMPA 4 CP). To predstavuje rozdiel medzi 59 % a 25 % znížením emisií v porovnaní s úrovňami z roku 2023.

Rozdiely sú primárne dané modelovými predpokladmi, najmä pokiaľ ide o zmeny v spotrebiteľskom správaní a nasadenie mitigačných technológií.

Cesty k ambicióznemu zníženiu emisií

Scenáre, ktoré predpokladajú posun v dopyte smerom od živočíšnych bielkovín spolu so zavádzaním mitigačných technológií, dosahujú najvyššie zníženie emisií. Tieto scenáre, ako napríklad Agora a LIFE (vypracované v rámci hodnotenia vplyvu pre cieľ EÚ na rok 2040), predpokladajú zníženie spotreby mäsa a mliečnych výrobkov.

Tieto cesty ponúkajú aj významné spoločné výhody, ktoré presahujú rámec klímy. Znížený dopyt po živočíšnych produktoch znižuje potrebu dovozu krmív (o 55–100 % v scenároch Agora a TYFA), čím sa zmierňuje tlak na pôdu mimo EÚ a zlepšuje sa obchodná bilancia EÚ. Okrem toho sa očakáva, že modelované diétne posuny (napr. v scenári LIFE, Agora a TYFA) povedú k pozitívnym výsledkom v oblasti verejného zdravia vďaka zníženiu konzumácie nadmerného množstva mäsa a nasýtených tukov.

Scenáre zamerané na agroekológiu (napr. TYFA) demonštrujú, že poľnohospodárska produkcia môže zostať dostatočná na pokrytie nutričných potrieb EÚ do roku 2050, dokonca aj pri celkovom poklese objemov produkcie, eliminácii syntetických hnojív a obnovení sebestačnosti EÚ v oblasti bielkovín.

Úloha technológií a uhlíková cena

Scenáre, ktoré nezahŕňajú exogénne (externé) posuny v dopyte (napr. S2, S3, EcAMPA 4 CP), dosahujú zníženie emisií hlavne prostredníctvom implementácie technológií.

V týchto scenároch je aplikácia mitigačných opatrení riadená predpokladanými nákladmi a aplikáciou ceny uhlíka na emisie z poľnohospodárstva, ktorá sa v analyzovaných štúdiách pohybuje od 100 EUR do 470 EUR za tonu CO₂e.

V rastlinnej výrobe je hlavným faktorom znižovania emisií používanie inhibítorov nitrifikácie pri aplikácii syntetických hnojív. V sektore hospodárskych zvierat sa najväčší technologický potenciál spája s prísadami do krmiva 3-NOP a anaeróbnou digesciou. Je však potrebné poznamenať, že rozsiahle nasadenie týchto technológií si často vyžaduje určitú úroveň intenzifikácie a konsolidácie, čo môže byť v rozpore s inými cieľmi udržateľnosti.

Politické implikácie

Dosahovanie ciest s najnižšími reziduálnymi emisiami je najbezpečnejším postupom na obmedzenie zmeny klímy. Politika EÚ by mala uprednostniť podmienky, ktoré umožnia najambicióznejšie scenáre. To si vyžaduje obnovenú pozornosť venovanú udržateľným stravovacím návykom a širšiemu potravinovému prostrediu, napríklad reformou cien a daní.

Pre poľnohospodársky sektor je nevyhnutná komplexná a koherentná dlhodobá vízia do roku 2040 a 2050, ktorá zohľadní nielen znižovanie emisií, ale aj ľudské zdravie, biodiverzitu a odolnosť voči zmene klímy. Je kľúčové zabezpečiť spravodlivú transformáciu (just transition) pre poľnohospodárov, pričom je potrebné nájsť rovnováhu medzi uplatňovaním princípu „znečisťovateľ platí“ a poskytovaním cieleného verejného financovania na podporu zavádzania nových udržateľných postupov. JRi

Správa s názvom „Residual emissions in EU agriculture“ (Zvyškové emisie v poľnohospodárstve EÚ)