Každý deň počúvame o nových klimatických riešeniach. V správach vidíme zábery solárnych fariem, čítame o boome elektromobilov a sledujeme, ako sa svetoví lídri stretávajú na summitoch. Napriek tomu má mnoho z nás pocit, že klimatická kríza sa v skutočnosti nezlepšuje. Tento pocit frustrácie nie je len dojem – je to realita, ktorú nádej z Parížskej dohody v posledných rokoch zatienili globálne udalosti ako pandémia COVID-19, vojny a politická regresia.

Najnovšia správa „Climate Action Tracker“ (CAT) z novembra 2025 prináša neúprosný verdikt o tom, kde sa svet v boji proti klimatickej zmene skutočne nachádza. Analytici zozbierali dáta o politikách, záväzkoch a reálnych krokoch desiatok krajín a ich závery odhaľujú, prečo náš spoločný pokrok stagnuje, aj keď sa zdá, že sme aktívnejší ako kedykoľvek predtým.

Tento článok zhrnie päť najprekvapivejších a najdôležitejších zistení z tejto kľúčovej správy. Tieto fakty menia pohľad na súčasný stav boja proti klimatickej zmene a odhaľujú nepríjemnú pravdu, ktorú potrebujeme počuť, aby sme mohli konečne konať.

1. Ilúzia pokroku: Už štyri roky stojíme na mieste

Najšokujúcejším záverom správy je, že napriek všetkému úsiliu sa náš konečný cieľ za posledné štyri roky nepriblížil. Analýza CAT ukazuje, že prognóza otepľovania na základe predložených klimatických cieľov (tzv. NDC) sa za toto obdobie prakticky nezmenila a zostáva zaseknutá na katastrofálnych 2,6 °C do konca storočia – rovnako ako minulý rok.

Zarážajúci je fakt, že ani nová vlna klimatických cieľov na rok 2035 s touto prognózou nijako nepohla. Správa dokonca odhaľuje, že zdanlivé zlepšenie v inej kategórii – pri reálnych politikách a opatreniach, kde prognóza klesla z 2,7 °C na 2,6 °C – je len ilúziou. Tento posun je spôsobený najmä metodologickou zmenou v modelovaní emisií Číny, nie reálnym pokrokom vo svetovej klimatickej politike. Sme svedkami bezprecedentnej aktivity, no konečný výsledok sa nemení.

2. Parížska dohoda nebola zlyhaním – len sa zasekla

Uprostred zlej správy o stagnácii ponúka analýza jedno prekvapivo pozitívne zistenie, ktoré robí súčasnú situáciu ešte frustrujúcejšou: Parížska dohoda spočiatku fungovala. Koordinovaná globálna akcia mala reálny a merateľný dopad.

Správa prináša kľúčový údaj, ktorý to dokazuje. V roku 2015, predtým ako dohoda vstúpila do platnosti, smeroval svet podľa vtedy platných politík k otepleniu až o 3,6 °C. Vďaka záväzkom a politikám, ktoré krajiny prijali v nasledujúcich rokoch, sa táto hrozivá prognóza znížila o celý jeden stupeň Celzia na súčasných 2,6 °C.

Tento výrazný pokrok sa však odohral najmä v prvých piatich rokoch po dohode, približne do roku 2020. Odvtedy sa hybná sila takmer úplne vytratila. Je to dôkaz, že medzinárodná spolupráca môže priniesť výsledky, no zároveň je to mrazivé pripomenutie, že sme tento impulz stratili. Ako je teda možné, že sme tento počiatočný úspech premrhali? Odpoveď leží v masívnom preťahovaní lanom, ktoré dnes definuje globálnu klimatickú politiku.

3. Veľké klimatické preťahovanie lanom: Sily pokroku a deštrukcie sa navzájom rušia

Analýza CAT interpretuje súčasnú stagnáciu nie ako dôsledok nečinnosti, ale ako výsledok zúrivej bitky medzi dvoma extrémne silnými, protichodnými trendmi, ktoré sa navzájom rušia a držia svet v patovej situácii.

Na jednej strane lana je „revolúcia čistých technológií“. Táto sila je reálna a akceleruje rýchlejšie, než ktokoľvek predpovedal:

• Obnoviteľné zdroje, najmä solárna a veterná energia, zažívajú boom. V roku 2025 po prvýkrát v histórii globálne vyrobili viac elektriny ako uhlie.
• Krajiny ako Čile ukazujú svetu, ako rýchlo môže rásť solárna energia, India prekonala svoje ciele pre nefosílne zdroje s predstihom a Etiópia zakázala dovoz áut so spaľovacími motormi.

Na druhej, deštruktívnej strane lana, však rovnako silno ťahá pretrvávajúca expanzia fosílnych palív:

• Mnohé krajiny ako Austrália, Čína, India či Saudská Arábia naďalej masívne investujú do uhlia, ropy a zemného plynu.
• Spojené štáty pod novou administratívou, ako uvádza správa, „aktívne rušia projekty pobrežných veterných elektrární, obmedzujú stimuly pre obnoviteľné zdroje, znižujú limity na znečistenie uhlíkom a aktívne rozširujú produkciu ropy a plynu“.

4. Cieľ 1,5 °C minieme. Otázkou je, o koľko a či sa dokážeme vrátiť.

V dôsledku stagnácie po roku 2020, keď globálne emisie skleníkových plynov neklesali, ale zostali na rovnakej úrovni alebo dokonca stúpli, prináša správa triezvy verdikt. Podľa najnovších dát je teraz „veľmi pravdepodobné“, že svet v najbližšom desaťročí, niekedy začiatkom 30. rokov, prekročí hranicu oteplenia o 1,5 °C v dlhodobom priemere. Tento jav, známy ako „overshoot“ (prestrelenie), je už takmer neodvratný.

Boj sa tým však nekončí. Cieľom sa teraz stáva minimalizovať, ako veľmi túto kritickú hranicu prestrelíme a ako rýchlo sa dokážeme vrátiť pod ňu. Správa však ponúka aj lúč nádeje. Cesta „najvyššej možnej ambície“ by mohla obmedziť maximálne oteplenie na 1,7 °C. Vďaka radikálnemu znižovaniu emisií a technológiám na odstraňovanie CO2 z atmosféry by sa teplota mohla vrátiť pod 1,5 °C do konca storočia. Čas na zabránenie prestreleniu sa minul; teraz bojujeme o minimalizáciu škôd. Ako pripomína správa:

„Atmosféra nevyjednáva a nečaká.“

5. Nová vlna sľubov na rok 2035 je sklamaním

Analýza najnovších klimatických záväzkov (NDC) na rok 2035 odhaľuje jadro problému: najväčší svetoví znečisťovatelia zlyhávajú. Čína a EÚ nepredložili ciele, ktoré by výrazne zmenili kurz, a USA dokonca aktívne rušia klimatické politiky a sťahujú sa z Parížskej dohody. Výsledkom je, že nové sľuby nedokázali „pohnúť s ciferníkom“ globálneho otepľovania.

Tzv. „emisná medzera“, teda rozdiel medzi tým, čo krajiny sľubujú, a tým, čo je potrebné pre 1,5 °C, sa v skutočnosti zväčšuje. Kým v roku 2030 bude táto medzera predstavovať 29 gigaton CO2e (GtCO2e), do roku 2035 narastie až na 31 GtCO2e.

Mnohé z nových cieľov sú problematické. Niektoré, ako ten čínsky, sú dosiahnuteľné už so súčasnými politikami. Iné, ako v prípade Austrálie a Brazílie, sa spoliehajú na kreatívne účtovníctvo s lesmi (v odbornej terminológii LULUCF – využívanie pôdy, zmeny vo využívaní pôdy a lesníctvo), aby zakryli nedostatočné znižovanie emisií. A ďalším, ako v prípade Spojených arabských emirátov, chýbajú akékoľvek konkrétne plány na implementáciu.

Technológia je pripravená. A čo politická vôľa?

Správa Climate Action Tracker ukazuje, že svet sa nachádza na kritickej križovatke. Technologický pokrok v oblasti čistých energií je reálny, hmatateľný a rýchlejší, než sa očakávalo. Tento pozitívny trend je však systematicky brzdený nedostatkom politickej odvahy a pretrvávajúcim vplyvom fosílneho priemyslu.

Správa ukazuje, že technológie na záchranu klímy už máme. Otázkou teda nie je, či je budúcnosť v súlade s 1,5 °C možná, ale či si ju ako spoločnosť zvolíme. Sme na to pripravení? JRi