Takmer desaťročie po prijatí Parížskej dohody sa klimatické hnutie sústredilo na udržanie nárastu priemernej globálnej teploty povrchu pod hranicou 1,5 °C. Napriek aktivizmu a multilaterálnym rokovaniam o znižovaní emisií je teraz nevyhnutné, že tento cieľ nedosiahneme – skutočnosť, na ktorú jasne poukázal aj generálny tajomník OSN António Gutierres. Organizácia Spojených národov (OSN) varovala, že svet nevyhnutne prekročí túto „červenú hranicu“, pravdepodobne už v nasledujúcich desiatich rokoch, z dôvodu neustáleho odkladania výrazného znižovania emisií.

Čo znamená „prekročenie limitu“ v klimatickom žargóne?

V bežnej reči by prekročenie limitu znamenalo jednoduché prekročenie prahovej hodnoty. V žargóne Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC) sa však „prekročenie limitu“ (overshoot) vzťahuje na scenáre, ktoré nielen prekračujú špecifickú priemernú globálnu teplotu, ale zahŕňajú aj cestu k návratu pod 1,5 °C do konca storočia.

Hoci je tento koncept návratu navrhovaný, táto trajektória nie je v žiadnom prípade zaručená. Vyžaduje si agresívne opatrenia nielen na zníženie emisií, ale aj na zníženie množstva plynov zachytávajúcich teplo už prítomných v atmosfére.

Nezvratné riziká pri dočasnom prekročení

Prekročenie cieľovej teploty 1,5 °C, aj keď len dočasné, dramaticky zvyšuje riziko vážnych a niekedy nezvratných dopadov.

Predpokladá sa, že extrémne udalosti, ako sú smrteľné vlny horúčav a extrémne zrážky, sa počas tohto prekročenia budú naďalej zvyšovať na frekvencii a intenzite. Obzvlášť výrazný je vplyv pol stupňa otepľovania na vysoko citlivé ekosystémy. Napríklad koralové útesy, ktoré patria medzi najbiodiverznejšie ekosystémy, sa pri otepľovaní o 2 °C predpokladajú znížiť o viac ako 99 %, čím by sa tieto kritické ekosystémy z planéty funkčne odstránili. Táto strata by bola nezvratná a mala by ďalekosiahle dôsledky pre biodiverzitu a potravinovú bezpečnosť.

Ďalším príkladom nezvratného dopadu je zvýšená pravdepodobnosť topenia ľadových štítov a straty ľadovcov, čo prispieva k zrýchľujúcemu sa viacstoročnému stúpaniu hladiny morí. Malé ostrovné národy môžu v dôsledku toho stratiť celé svoje územie.

Prekročenie limitu tiež zvyšuje pravdepodobnosť dosiahnutia kritických bodov zlomu, ako je oslabenie alebo kolaps oceánskych prúdov, napríklad Atlantickej meridionálnej prevrátenej cirkulácie (AMOC). Takýto kolaps by priniesol závažné dôsledky, vrátane zmeny globálnych poveternostných vzorcov. Aj keby sa teploty neskôr vrátili pod 1,5 °C, účinok prekročenia týchto bodov zlomu by bol nezvratný.

Potreba negatívnych emisií a nedostatočné opatrenia

Dostať teploty späť pod 1,5 °C je neuveriteľne ťažké. Nestačí len znížiť emisie na nulu; svet musí prejsť na čisté negatívne emisie, čo si vyžaduje rozsiahle odstraňovanie oxidu uhličitého (CDR) už prítomného v atmosfére.

Rozsah potrebného úsilia je obrovský. Súhrnná správa IPCC z roku 2023 uvádza, že na zníženie teplôt o 0,1 °C po prekročení limitu by bolo potrebné čisté negatívne emisie vo výške 220 gigaton CO2. Pre porovnanie, celkové emisie fosílnych palív z troch najväčších emitentov (Čína, USA a India) predstavovali v roku 2024 približne 20 GtCO2. Hoci CDR zahŕňa konvenčné metódy, ako je zalesňovanie, aj nové technológie (napr. priame zachytávanie vzduchu), svet v súčasnosti odstraňuje len 2 GtCO2 ročne, pričom väčšina závisí od lesníctva, ktoré je zraniteľné voči suchu a lesným požiarom.

Sme v tomto bode z veľkej časti kvôli politickým lídrom, ktorí doteraz neprijali dostatočné opatrenia, a kvôli odvetviu fosílnych palív, ktoré blokuje kroky. Len asi tretina zo zmluvných strán Parížskej dohody predložila svoje aktualizované národne stanovené príspevky (NDC) do termínu vlani v septembri. Plány, ktoré boli predložené, aj keby sa plne implementovali, znamenajú obmedzenie globálneho otepľovania na 2,3 °C až 2,5 °C, v závislosti od splnenia podmienených sľubov.

Hoci realita prekročenia limitu prináša smútok, rozsah a trvanie tohto prekročenia je stále v našej moci. Je naliehavé, aby akékoľvek prekročenie bolo minimálne a dočasné. Ak vlády splnia svoje záväzky týkajúce sa strednodobých a nulových čistých emisií, globálne otepľovanie by sa mohlo zastaviť na 1,9 °C do roku 2100, čím by zostal dosiahnuteľný limit 2 °C.

Prekročenie 1,5 °C pôsobí ako dlhový úpis: nezvratné dopady sú úrokom, ktorý budeme musieť splatiť, a naša schopnosť vrátiť sa k bezpečnému limitu závisí od okamžitého nasadenia nákladných a náročných technológií, ktoré sme doteraz nedokázali realizovať. JRi