Špeciálna správa z roku 2025, ktorú vypracovali William J. Ripple, Christopher Wolf a kolegovia, s názvom The 2025 state of the climate report: a planet on the brink, upozorňuje, že planéta sa rúti ku klimatickému chaosu. Dôsledky človekom spôsobených zmien klímy už nie sú budúcimi hrozbami, ale aktuálnou núdzovou situáciou. Autori zdôrazňujú etickú zodpovednosť vedcov biť na poplach v súvislosti so stupňujúcimi sa globálnymi rizikami.

Klimatické vitálne znaky v červených číslach

Alarmujúce je, že rok 2024 stanovil nový rekord v globálnej priemernej povrchovej teplote, čím signalizoval eskaláciu klimatických otrasov. Podľa Svetovej meteorologickej organizácie (WMO) bol rok 2024 najhorúcejším rokom v histórii. Aktuálne je 22 z 34 sledovaných planetárnych životne dôležitých znakov na rekordne vysokej úrovni. Otepľovanie sa zrýchľuje, pričom faktormi sú silná spätná väzba oblakov a klesajúce emisie aerosólov, ktoré predtým otepľovanie maskovali.

V roku 2025 boli atmosférické koncentrácie oxidu uhličitého, metánu a oxidu dusného na rekordne vysokých úrovniach. V máji 2025 prekročila priemerná koncentrácia oxidu uhličitého 430 častíc na milión (ppm), čo je úroveň pravdepodobne nevídaná milióny rokov. K zrýchlenému rastu koncentrácií CO2 prispel aj náhly pokles absorpcie uhlíka súšou v roku 2023, spôsobený pravdepodobne javom El Niño a intenzívnymi lesnými požiarmi. Energetická nerovnováha Zeme, dôležitý prediktor budúceho otepľovania, stúpa oveľa rýchlejšie, než predpovedali klimatické modely, čo súvisí s poklesom albeda planéty (jej odrazivosti).

Ekologické prekročenie a spotreba

Ľudská činnosť ženie planétu do stavu ekologického prekročenia (ecological overshoot), kedy sa zdroje spotrebúvajú rýchlejšie, než sa dokážu obnoviť. Globálna ľudská populácia, chov prežúvavého dobytka (ktorý prispieva približne polovicou poľnohospodárskych emisií metánu) a hrubý domáci produkt sú na rekordne vysokých úrovniach. Každý týždeň pribudne približne 1,3 milióna ľudí a 0,5 milióna prežúvavcov.

V roku 2024 dosiahla celková spotreba fosílnych palív (uhlie, ropa, zemný plyn) historické maximum. Hoci spotreba solárnej a veternej energie tiež zaznamenala rekordný nárast o 16,4%, celková spotreba fosílnych palív bola stále približne 31-krát vyššia ako kombinovaná spotreba solárnej a veternej energie.

Body zlomu a ničivé katastrofy

V dôsledku intenzívneho otepľovania zažíva takmer každý kút biosféry zosilňujúce sa horúčavy, búrky, záplavy, suchá alebo požiare. Globálne straty lesnej pokrývky spojené s požiarmi dosiahli rekordné maximum, najmä v tropickom pralese, kde požiarne straty vzrástli oproti roku 2023 o 370%.

Teplo oceánov dosiahlo rekordnú úroveň, čo pravdepodobne prispelo k najrozsiahlejšej udalosti bielenia koralov v zaznamenanej histórii, ktorá postihla 84% koralových útesov. V roku 2025 sú úrovne ľadovej hmoty Grónska a Antarktídy na rekordne nízkej úrovni. Tieto ľadové štíty už možno prekročili kritické body zlomu, čo by mohlo viesť k nárastu hladiny mora o metre.

Medzi rokmi 2000 a 2024 dosiahli globálne výdavky súvisiace s klimatickými katastrofami masívnych 18,5 bilióna USD. Napríklad povodne v Texase (júl 2025) si vyžiadali najmenej 135 obetí, a lesné požiare v Kalifornii viedli k škodám presahujúcim 250 miliárd USD. Tieto rýchlo sa zhoršujúce riziká zvyšujú pravdepodobnosť, že planéta sa dostane na trajektóriu „skleníkového Zeme“ (hothouse Earth).

Cesta vpred: Stratégie a spoločenské zmeny

Na zabezpečenie obývateľnej budúcnosti je potrebná odvážna a rýchla transformatívna zmena. Stratégie zmierňovania, ktoré sú nákladovo efektívne a naliehavo potrebné, zahŕňajú prechod na obnoviteľné zdroje energie a podporu rastlinnej stravy. Hoci solárna a veterná energia majú obrovský potenciál (do roku 2050 by mohli dodávať takmer 70% globálnej elektriny), stále zaostávajú za fosílnymi palivami.

Kľúčovou stratégiou je tiež ochrana a obnova ekosystémov, najmä nedotknutých primárnych lesov, ktoré pomáhajú ukladať obrovské množstvo uhlíka. Zmiernenie dopadov klímy môže podporiť aj zníženie strát a plytvania potravinami (ktoré globálne zodpovedajú za 8–10% emisií).

Napriek politickým prekážkam ponúkajú cestu vpred sociálne body zlomu (social tipping points). Aj malé, trvalé, nenásilné hnutia môžu spustiť rýchle zmeny v spoločenských normách a politike. Preklenutie tohto rozporu si vyžaduje systémovú zmenu, ktorá spojí technické riešenia so širšou spoločenskou transformáciou, vládou a politikami, aby sa riešilo ekologické prekročenie a kríza spravodlivosti. JRi

Správa publikovaná v časopise BioScience