Poľnohospodárstvo, najmä premena a ničenie biotopov, predstavuje najväčšiu hrozbu pre globálnu biodiverzitu. Hoci je výroba potravín nevyhnutná pre ľudské potreby, zároveň je hlavným motorom nedávnych a predpokladaných budúcich strát biodiverzity, a to v rozsahu porovnateľnom s jedným z najväčších prispievateľov k antropogénnym emisiám skleníkových plynov. Nedávny výskum preukázal, že vplyv produkcie rôznych potravín na riziko vyhynutia druhov sa môže líšiť v mnohých prípadoch viac ako o rád, a v niektorých prípadoch dokonca až o tri rády.

Kvantifikácia nákladov na vyhynutie

Na robustné posúdenie dopadov poľnohospodárstva na biodiverzitu a na informovanie o účinnej miere zmierňovania rizika je nevyhnutné kvantifikovať tieto dopady priestorovo. Vedci spojili metriku biodiverzity LIFE (Land-cover change Impacts on Future Extinctions), ktorá globálne opisuje marginálny vplyv využívania pôdy na vyhynutie približne 30 000 druhov stavovcov, s údajmi o spotrebe a produkcii potravín a modelovaním pôvodu.

Tento prístup využíva rámec nákladov príležitosti (opportunity cost), kde sa dopad súčasnej spotreby potravín na biodiverzitu vníma ako stratená príležitosť na obnovu biodiverzity v dôsledku pretrvávajúceho využívania poľnohospodárskej pôdy.

Živočíšne produkty a tropické plodiny vedú v rebríčku dopadov

Zistenia potvrdzujú, že živočíšne produkty majú výrazne väčší vplyv na riziko vyhynutia druhov ako základné rastlinné produkty. Hlavnou príčinou je ich vnútorná neefektívnosť: produkcia jednotky živočíšneho produktu si vyžaduje pastviny a/alebo orné pôdy na výrobu krmiva, čo vedie k vysokému využívaniu pôdy a následným dopadom na vyhynutie.

Konkrétne, prežúvavé mäso (ruminant meat) má vážený globálny medián nákladov príležitosti na vyhynutie druhov približne 340-krát väčší ako obilniny (podľa hmotnosti) a približne 100-krát väčší ako rastlinné bielkoviny, ako sú sójové bôby a iné strukoviny.

Konzistentne vysoké náklady príležitosti na vyhynutie vykazujú aj „luxusné“ komodity, ako je káva, kakao, čaj a korenie, hoci sa konzumujú v menšom množstve.

Naopak, základné plodiny ako obilniny (okrem ryže), zelenina, korene a ovocie majú relatívne nízky vplyv. Cukrová repa vykazuje najnižšie náklady príležitosti na vyhynutie na kilogram.

Rozdiely podľa miesta produkcie a spotreby

Vplyv produkcie 1 kg sa líši aj v rámci väčšiny komodít, často o takmer rád, pričom v niektorých prípadoch je variácia podstatne väčšia. Rozdiel je výrazný aj pri proveniencii: komodity produkované v tropických alebo subtropických oblastiach majú vo všeobecnosti vyšší dopad na kilogram ako tie z miernych oblastí. Je to pochopiteľné, pretože tropické regióny sú domovom výnimočnej úrovne biodiverzity a endemizmu. Napríklad, káva produkovaná v Južnej Amerike a subsaharskej Afrike má vplyv približne desaťkrát väčší ako káva z juhovýchodnej Ázie.

Analýza spotreby v šiestich krajinách (USA, Japonsko, Spojené kráľovstvo, Brazília, Uganda a India) ukázala, že spotreba prežúvavého mäsa zásadne prispieva k celkovému per capita dopadu.

Dôsledky pre medzinárodný obchod a stravovanie

Pre krajiny globálneho severu, ako je Spojené kráľovstvo a Japonsko, pochádza drvivá väčšina dopadov ich spotreby (95 % a 98 %) z dovážaných komodít, čo znamená, že riziko vyhynutia sa prenáša do iných krajín. Naopak, v Brazílii, Ugande a Indii vzniká dopad najmä z domácej produkcie.

Štúdia zdôrazňuje, že dramatické zníženie spotreby živočíšnych produktov, najmä prežúvavého mäsa, je kľúčové pre odvrátenie krízy vyhynutia, a to najmä v bohatších krajinách. Napríklad, modelovanie pre USA ukázalo, že zníženie podielu prežúvavého mäsa zo 4 % energie na 1 % (v súlade s diétou EAT-Lancet) znížilo celkové náklady príležitosti na vyhynutie takmer o tri štvrtiny. Odstránenie prežúvavého mäsa vo vegetariánskej a vegánskej strave viedlo k ďalšiemu zníženiu dopadu o viac ako polovicu.

Pre bohatšie krajiny s nízkou biodiverzitou je tiež dôležité, aby ich obchodné politiky nezvyšovali presun produkcie potravín, ktoré konzumujú, do biodiverznejších častí sveta, čo by globálne viedlo k čistému poškodeniu biodiverzity.

Uznanie a pochopenie týchto vzorcov je kritické pre informovanie o rozhodnutiach na národnej, subnárodnej a individuálnej úrovni s cieľom obmedziť globálnu krízu vyhynutia. JRi