Štúdia Scenár 2040 Spoločného výskumného centra (JRC) Európskej komisie poskytuje komplexnú analýzu potenciálnych vplyvov širokých scenárov „čo keby“ súvisiacich so Spoločnou poľnohospodárskou politikou (SPP) na poľnohospodársky sektor EÚ a jeho širšie prostredie. Cieľom tejto práce je obohatiť politické diskusie o budúcnosti SPP poskytnutím kvantitatívnych poznatkov o všeobecných dôsledkoch alternatívnych trajektórií SPP. Analýza vychádza z Poľnohospodárskeho výhľadu EÚ z roku 2023 a súčasnej štruktúry národných strategických plánov SPP. Metodika využíva kombináciu troch agroekonomických simulačných modelov, vrátane MAGNET, CAPRI a IFM-CAP.

Štúdia modeluje tri hlavné scenáre s cieľom preskúmať zmeny podpory:

1. „Produktivita a investície“ (Prod&Inv): Smeruje podporu k zvyšovaniu produktivity a konkurencieschopnosti.
2. „Životné prostredie a klíma“ (Env&Clim): Presmeruje podporu k intervenciám zameraným viac na životné prostredie a klímu.
3. Kontrafaktuálny scenár NoCAP: Simuluje zrušenie celého rámca SPP vrátane platieb a noriem dobrého poľnohospodárskeho a environmentálneho stavu (GAEC). Hoci NoCAP nie je realistická politická trajektória, poskytuje užitočný referenčný bod pre posúdenie ekonomických, sociálnych a environmentálnych vplyvov.

Zásadná úloha SPP a scenár NoCAP

Výsledky štúdie podčiarkujú zásadnú úlohu SPP v poľnohospodárskom sektore EÚ a jeho širších sociálno-ekonomických a environmentálnych prepojeniach. Scenár NoCAP naznačuje, že zrušenie SPP by viedlo k značným ekonomickým, environmentálnym a sociálnym vplyvom, s výraznou heterogenitou medzi farmami, regiónmi a sektormi. Príjmy poľnohospodárskych podnikov by výrazne klesli, čo by neúmerne ovplyvnilo menšie farmy (ktoré zažívajú najväčší relatívny pokles príjmu). Celková poľnohospodárska produkcia EÚ by sa výrazne znížila a využívaná poľnohospodárska plocha (VPP) by klesla. Spotrebiteľské ceny by rástli, čo by zvyšovalo podiel výdavkov domácností na potraviny. Z environmentálneho hľadiska, hoci sa emisie skleníkových plynov z poľnohospodárstva EÚ znižujú v dôsledku poklesu produkcie, úniky emisií (presun produkcie mimo EÚ) by viedli k čistému globálnemu nárastu emisií o 8,2 MtCO2e.

Kontrastné trajektórie a štrukturálne kompromisy

Dva alternatívne scenáre SPP odhaľujú kontrastné výsledky v súlade s ich príslušnými naratívmi.

Scenár Prod&Inv vedie k vyššej konkurencieschopnosti a produkcii, poháňanej vyššími investíciami a lepšími výnosmi. To zvyšuje sebestačnosť a zlepšuje obchodnú bilanciu EÚ. Avšak táto expanzia môže zintenzívniť environmentálne tlaky, čo sa prejaví miernym zvýšením prebytkov dusíka a emisií skleníkových plynov EÚ. Napriek tomu, že emisie EÚ rastú, čisté globálne emisie skleníkových plynov klesajú, pretože emisie efektívnejšia produkcia EÚ nahrádza menej efektívnu produkciu mimo EÚ (únik emisií je prínosom).

Naopak, scenár Env&Clim kladie väčší dôraz na environmentálnu udržateľnosť, čo má za následok nižšiu produktivitu, zníženie úrovne produkcie v EÚ a vyššie ceny. Hoci tento scenár dosahuje environmentálne zlepšenia v EÚ (napr. nižšie emisie GHG a znížené prebytky dusíka), môže zvýšiť globálne výzvy, keďže úniky emisií opäť vedú k vyšším emisiám GHG z poľnohospodárstva mimo EÚ. Silnejšia podpora extenzívnejších poľnohospodárskych postupov v tomto scenári vedie k zvýšeniu diverzity plodín a znižuje vysokointenzívne poľnohospodárstvo.

Tieto zistenia ilustrujú kritické štrukturálne kompromisy medzi intenzifikáciou a extenzifikáciou. Zatiaľ čo politické opatrenia môžu významne ovplyvniť dynamiku cien a výroby, najmä v sektoroch s dlhšími výrobnými cyklami alebo vyššou priamou podporou, základné trhové faktory (ako elasticita dopytu a efektívnosť výroby) zostávajú primárnymi determinantmi výsledkov výroby. JRC preto zdôrazňuje, že je potrebný prepracovaný návrh politík, ktorý účinne zohľadňuje rôznorodé potreby v rámci EÚ a berie do úvahy širšie globálne dôsledky. JRi