Podľa najnovšieho Klimatického bulletinu, ktorý 10. októbra 2025 zverejnila Služba pre zmenu klímy (C3S) v rámci Programu Copernicus, bol september 2025 tretím najteplejším septembrom zaznamenaným na celom svete. Tieto zistenia poukazujú na pretrvávajúco vysoké globálne teploty vzduchu a povrchu morí.

C3S, implementovaná strediskom ECMWF v mene Európskej komisie, pravidelne poskytuje aktualizácie o teplotách, hydrologických premenných a morskom ľade. Údaje pre tento bulletin pochádzajú najmä zo súboru ERA5.

Pretrvávajúci vplyv skleníkových plynov

Priemerná globálna teplota povrchového vzduchu v septembri 2025 dosiahla 16,11 °C. Toto umiestnenie tesne zaostáva za druhým najteplejším septembrom v roku 2024 (len o 0,07 °C chladnejšie) a je o 0,27 °C pod rekordom stanoveným v septembri 2023. Globálna povrchová teplota vzduchu bola v septembri 2025 o 0,66 °C vyššia ako bol priemer pre daný mesiac v rokoch 1991 – 2020.

Ešte významnejšie je, že globálna teplota vzduchu bola o 1,47 °C nad odhadovaným priemerom predindustriálneho referenčného obdobia (1850 – 1900). Ako uviedla Samantha Burgess, strategická vedúca pre klímu v ECMWF, pretrvávajúco vysoké teploty na pevnine a na mori odrážajú neustály vplyv hromadenia skleníkových plynov v atmosfére. Priemerná teplota za 12 mesiacov, od októbra 2024 do septembra 2025, dokonca prekročila prah stanovený Parížskou dohodou, keďže bola o 1,51 °C nad predindustriálnou úrovňou.

Teplota povrchu mora (SST) v pásme 60°S–60°N bola taktiež tretia najvyššia pre september, s priemerom 20,72 °C, hoci bola o 0,20 °C nižšia ako rekord zo septembra 2023. Morské vlny horúčav s rekordnými maximami v niektorých oblastiach boli zaznamenané v severnom Tichom oceáne a prispeli k výrazne nadpriemerným teplotám SST v Stredozemnom mori a severovýchodnom Atlantiku.

Regionálne anomálie a extrémne zrážky

V Európe bola priemerná teplota nad pevninou v septembri 2025 piata najvyššia pre daný mesiac, o 1,23 °C nad priemerom 1991 – 2020. Najvýraznejšie nadpriemerné teploty boli pozorované vo Fennoskandinávii a vo východnej Európe. Mimoriadne nadpriemerné teploty boli zaznamenané aj v Kanade, kde bol prekonaný mesačný rekord, a tiež v častiach Grónska a rozsiahlych územiach Antarktídy.

September 2025 bol tiež charakteristický pre výskyt silných zrážok a povodní. Nadpriemerné zrážky postihli veľkú časť severozápadnej a strednej Európy, pričom rozsiahle lejaky spôsobili povodne v južnom Nórsku a severnom Taliansku. Mimo Európy boli vlhšie ako priemer zaznamenané podmienky napríklad v juhozápadnej a strednej časti USA a na Aljaške. Milióny ľudí boli vysídlené v dôsledku rozsiahlych povodní v severnej Indii, Pakistane, východnej Číne a strednej Ázii.

Stavy morského ľadu

Pokiaľ ide o morský ľad, v Arktíde dosiahol denný rozsah svoje ročné minimum 5,07 milióna km², čo predstavuje 14. najnižšie minimum v satelitnom zázname. Celkovo bol mesačný rozsah arktického ľadu 13. najnižší, 12 % pod priemerom 1991 – 2020.

Naopak, ľadová pokrývka okolo Antarktídy dosiahla svoje ročné maximum 13. septembra. S rozsahom 18,28 milióna km² to bolo tretie najnižšie ročné maximum v satelitnom zázname, hneď za rokmi 2024 (druhé najnižšie) a 2023 (historicky najnižšie). Mesačný rozsah antarktického ľadu sa umiestnil ako štvrtý najnižší, približne 5 % pod priemerom 1991 – 2020. JRi