Rámec sociálnych a planetárnych hraníc, známy ako „Doughnut“ (Šiška), predstavuje kľúčový vizuálny nástroj na posúdenie pokroku smerom k cieľu uspokojiť potreby všetkých ľudí v rámci prostriedkov živej planéty. Tento rámec definuje bezpečný a spravodlivý priestor pre ľudstvo, ktorý leží medzi sociálnym základom (minimalizácia deprivácie) a ekologickým stropom (planetárnymi hranicami).

Najnovšia syntéza, ktorá monitorovala trendy v rokoch 2000 až 2022, prináša znepokojujúce zistenia: napriek tomu, že globálny hrubý domáci produkt (HDP) sa za toto obdobie viac ako zdvojnásobil, kolektívny tlak ľudstva na planétu sa od začiatku 21. storočia podstatne zhoršil. Aktuálne údaje za rok 2022 ukazujú, že ľudstvo nielenže nežije v rámci tohto bezpečného priestoru, ale preťažuje ekologický strop, pričom prekračuje najmenej šesť z deviatich planetárnych hraníc.

Medián úrovne ekologického preťaženia (ecological overshoot) dosiahol v roku 2022 úroveň takmer dvojnásobne vyššiu než ekologický strop (96 %). Tieto prekročenia narúšajú kritické planetárne procesy, ktoré sú základom stability podmienok podobných holocénu, na ktorých zásadne závisí všetok život.

Šesť prekročených planetárnych hraníc v roku 2022

Šesť oblastí, kde ľudstvo v roku 2022 kriticky prekračuje bezpečné ekologické hranice, zahŕňa:

1. Chemické znečistenie (Chemical pollution): Ide o oblasť s najvyššou mierou prekročenia. V roku 2022 bola produkcia nebezpečných chemikálií v porovnaní s bezpečnou hranicou prekročená o ohromných 3 174 %. Vo všeobecnosti je tento stav viac ako desaťnásobne za bezpečnými hranicami.
2. Narúšanie biodiverzity (Biodiversity breakdown): Miera vymierania druhov je ďalším extrémom, dosahujúc v roku 2022 900 % prekročenia, čo je viac ako desaťnásobok bezpečných limitov. Tiež ľudské prisvojenie si čistej primárnej produktivity (HANPP) presiahlo hranicu o 204 %.
3. Zmena klímy (Climate change): Táto hranica je hlboko narušená. Koncentrácia atmosférického oxidu uhličitého (CO₂) dosiahla 416 ppm (94 % prekročenie), zatiaľ čo radiačné pôsobenie dosiahlo 183 % prekročenie.
4. Znečistenie živinami (Nutrient pollution): Prekročené sú hranice pre využitie dusíka a fosforu. Aplikácia fosforu na pôdu ako hnojiva prekročila bezpečnú hranicu o 273 %, zatiaľ čo aplikácia dusíka o 212 %.
5. Premena pôdy (Land conversion): Oblasť zalesnenej pôdy, meraná ako podiel na ploche pred ľudskými zmenami, bola v roku 2022 prekročená o 61 %.
6. Narušenie sladkej vody (Freshwater disruption): Indikátor narušenia zelenej vody (green-water disruption), ktorý meria odchýlku pôdnej vlhkosti v koreňovej zóne od holocénnej variability, vykazoval 74 % prekročenie. Hoci narušenie modrej vody (blue-water flow) malo 78 % odchýlku, v roku 2022 sa neuvádzalo jeho prekročenie/neprekročenie.

Hranice, ktoré zatiaľ neboli prekročené

Spomedzi deviatich hraníc ostávajú niektoré zatiaľ neprekročené, hoci s rôznymi trendmi:

• Ozonová vrstva (Ozone-layer depletion): Stratosférický ozón bol v roku 2022 približne 50 % pod hranicou. Tento indikátor bol zároveň jedinou výnimkou, ktorá od začiatku 21. storočia nevykazovala zhoršujúci sa trend.
• Acidifikácia oceánov (Ocean acidification): V roku 2022 bola táto hranica stále pod limitom (-6 % odchýlka). Je však potrebné poznamenať, že za obdobie 2000 až 2022 sa uzavreli viac ako tri štvrtiny medzery pod hranicou, pričom ostalo len 6 % bezpečného priestoru.
• Znečistenie ovzdušia (Air pollution): Indikátor asymetrie aerosólov medzi pologuľami bol pod hranicou.

Naliehavosť regeneratívnej zmeny

Historické trendy ukazujú jasnú divergenciu: zatiaľ čo ľudstvo dosiahlo len skromné zlepšenia v znižovaní sociálneho nedostatku, ekologické preťaženie sa v rovnakom období rýchlo zhoršovalo. Deväť z desiatich ekologických indikátorov s dostupnými časovými radmi vykazuje vysoko významné zhoršujúce sa trendy v ekologickom preťažení.

Tieto údaje posilňujú výzvy na prekonanie štrukturálnej závislosti národov na neustálom raste HDP a na preorientovanie sa smerom k ekologicky regeneratívnym a sociálne distribučným ekonomickým politikám, ktoré dávajú prioritu ľudským potrebám a planetárnej integrite. Scenario na odstránenie ekologického preťaženia do roku 2050 by si vyžadovalo nielen okamžité zastavenie súčasných rýchlych mier degradácie, ale aj zrýchlenie opačnej, regeneračnej miery, ktorá by bola takmer dvakrát rýchlejšia ako historické trendy. JRi