Spoplatnenie uhlíka (carbon pricing) sa považuje za kľúčový stavebný kameň efektívnej kombinácie klimatických politík. Napriek tomu, že do roku 2024 zaviedlo uhlíkové spoplatnenie viac ako 50 národných jurisdikcií, ktoré spoločne pokrývajú zhruba štvrtinu globálnych emisií skleníkových plynov, až tri štvrtiny emisií zostávajú neregulované explicitným spoplatnením. Pre politických tvorcov je preto kľúčové pochopiť, ako najlepšie navrhnúť uhlíkové spoplatnenie, aby sa dosiahla environmentálna efektívnosť v kombinácii s ekonomickou účinnosťou a spravodlivosťou.
Nová rozsiahla globálna štúdia vychádzajúca z prieskumu medzi viac ako 400 akademickými expertmi na uhlíkové spoplatnenie identifikovala názory na kľúčové kontroverzné aspekty politického dizajnu: voľba nástroja, úprava uhlíka na hraniciach (BCA) a využitie príjmov.
Voľba nástroja: Uhlíková daň vs. Systém obchodovania s emisiami (Cap-and-Trade)
Otázka, či zaviesť uhlíkové spoplatnenie formou uhlíkovej dane alebo prostredníctvom systému obchodovania s emisiami (cap-and-trade), zamestnáva vedcov po desaťročia.
Súhrnné výsledky prieskumu ukazujú, že takmer dvakrát toľko expertov uprednostňuje uhlíkovú daň pred schémou cap-and-trade v prípade jednostranného spoplatnenia uhlíka.
Tento jasný konsenzus sa však líši podľa regiónu a ekonomickej úrovne krajiny. Napríklad, uhlíková daň je najsilnejšie preferovaná v Severnej Amerike. Na druhej strane, experti z Oceánie preferujú v 50 % prípadov systém cap-and-trade. Ázijskí experti sú rozdelení takmer rovnako.
Ďalší rozbor ukázal, že jasná a významná podpora uhlíkových daní pred systémom cap-and-trade existuje iba v krajinách s vysokým HDP na obyvateľa. V chudobnejších krajinách sa systém cap-and-trade uprednostňuje rovnako často ako daň, čo môže súvisieť s potenciálnymi výhodami predaja emisných povoleniek na globálnom trhu.
Úprava uhlíka na hraniciach (BCA)
Pri riešení obáv z konkurencieschopnosti domácich priemyselných odvetví pri jednostrannom spoplatnení uhlíka (carbon leakage) experti vykazujú silný konsenzus. Tri štvrtiny všetkých expertov dôrazne odporúčajú zavedenie mechanizmu BCA (ak je to možné). Toto odporúčanie je konzistentné naprieč všetkými kontinentmi. Tento široký konsenzus naznačuje, že prínosy BCA jasne prevažujú nad súvisiacimi byrokratickými nákladmi a právnymi výzvami.
Využitie príjmov: Nuansy v odporúčaniach
Usmernenie k využitiu príjmov z uhlíkového spoplatnenia je oveľa viac odlišné a nuansované.
Keď experti mohli odporučiť viacero možností, najsilnejšia podpora bola pre „zelený výskum a vývoj“ (green R&D) (59 %), nasledovaná „prevodmi pre obzvlášť postihnuté domácnosti“ (56 %).
Zaujímavý kontrast nastal pri možnosti „rovnaké paušálne prevody pre domácnosti“ (equal lump-sum transfers), ktorá bola zvolená len 25 % respondentov. Táto možnosť, ktorá bola výrazne propagovaná napríklad v americkom „Economists’ Statement on Carbon Dividends“, má teda oveľa nižšiu globálnu podporu v porovnaní s akademickými a politickými diskusiami.
Keď boli experti požiadaní, aby uviedli jednu „najviac odporúčanú možnosť“, na prvom mieste sa umiestnili „prevody pre obzvlášť postihnuté domácnosti“ (24 %).
Heterogenita v závislosti od disciplíny a HDP
Rozdiely v odporúčaniach sú systematické aj v závislosti od charakteristík expertov.
- Ekonómovia častejšie odporúčajú paušálne prevody a zníženie distorzných daní, čo je v súlade s hľadiskami efektívnosti.
- Neekonómovia naopak častejšie odporúčajú využitie príjmov prostredníctvom vládnych výdavkov, ako sú dotácie na obnoviteľné zdroje energie alebo výdavky na environmentálne verejné statky, čo môže pomôcť zvýšiť verejnú podporu klimatických politík.
- Podpora pre „rovnaké paušálne prevody pre domácnosti“ má tendenciu rásť s HDP na obyvateľa v krajine experta, zatiaľ čo podpora pre „dotácie na obnoviteľné zdroje energie“ a „zelený R&D“ klesá.
Tieto zistenia naznačujú, že odporúčania expertov sú podstatne viac nuansované a heterogénne v celosvetovom meradle, než sa predtým uznávalo na základe obmedzených dôkazov, ktoré sa často zameriavali len na všeobecných ekonómov zo Severnej Ameriky. Pochopenie tejto heterogenity môže pomôcť pri prispôsobovaní politického dizajnu miestnym kontextom, čím sa zvýši pravdepodobnosť úspešnej implementácie uhlíkového spoplatnenia. JRi



