Nasledujúci 30. klimatický summit COP30 sa uskutoční od 10. do 21. novembra 2025 v Beléme v Brazílii. Tento summit prichádza v čase prehlbujúcej sa klimatickej krízy a po naliehavých varovaniach vedcov, že prekročenie hranice globálneho otepľovania o 1,5 °C je na spadnutie. Svetová meteorologická organizácia potvrdila, že v roku 2024 priemerná globálna teplota dosiahla približne 1,55 °C nad predindustriálnu úroveň, čo podčiarkuje naliehavosť situácie.

Vedecké varovania a naliehavosť opatrení

Medzivládny panel pre zmenu klímy (IPCC) zdôrazňuje, že hranicu 1,5 °C možno udržať len vtedy, ak globálne emisie skleníkových plynov dosiahnu vrchol pred rokom 2025 a do roku 2030 klesnú približne o 43 %. Vedci opakovane upozorňujú, že každé ďalšie oteplenie o 0,1 °C by dramaticky zhoršilo dopady klimatickej krízy, zvýšilo frekvenciu a intenzitu extrémnych udalostí (ako sú vlny horúčav a povodne) a zvýšilo pravdepodobnosť „klimatických spätných väzieb“. IPCC varuje, že prekročenie oteplenia aj len na určitý čas zvyšuje riziko tzv. klimatických „tippingov“, ako je kolaps ľadových štítov Grónska alebo Antarktídy, ktorý by spôsobil nezvratné stúpnutie hladiny morí. Na zabránenie týmto scenárom klimatológovia zdôrazňujú neodkladné zníženie emisií a potrebu dosiahnuť globálne nulové čisté emisie CO₂ približne do roku 2050 (pre limit 1,5 °C). Súčasné národné záväzky (NDC) však pokrývajú len zlomok potrebných redukcií (približne 5–6 % do roku 2030).

Kľúčové politické rozhodnutia očakávané na COP30

Politické kroky na summite by sa mali zamerať na systémový odklon od fosílnych palív a zavádzanie klimatických opatrení. Medzi najdôležitejšie patria:

• Postupný odklon od fosílnych palív: Zakázanie výstavby nových uhoľných, ropných a plynových elektrární a postupné zrušenie dotácií pre fosílne palivá, s podporou prechodu na obnoviteľné zdroje energie (OZE). IEA naznačuje, že v scenári uhlíkovej neutrality do roku 2050 by takmer 90 % elektriny mohlo pochádzať z OZE.
• Záväzné klimatické zákony: Prijatie prísnych legislatívnych cieľov (napríklad uhlíkovej neutrality do roku 2050), uhlíkových rozpočtov a systému cenotvorby CO₂ (emisné povolenky alebo uhlíková daň).
• Fungujúci trh s uhlíkom: Implementácia konečných pravidiel Emisného obchodného systému Parížskej dohody (článok 6) s jednotnými štandardmi a spoľahlivou metodikou merania emisií.
• Masívny rozvoj čistých technológií: Významné navýšenie investícií do OZE, batériových úložísk, inteligentných sietí a technológií znižujúcich emisie. Globálny súhrn výstupov COP28 vyzval krajiny na trojnásobné rozšírenie kapacít OZE a zdvojnásobenie energetickej účinnosti do roku 2030.
• Elektrifikácia dopravy: Zavedenie záväzného termínu na ukončenie predaja nových áut na fosílne palivá (napr. do roku 2035) a podpora nárastu elektrických vozidiel.
• Spravodlivý prechod: Zabezpečenie podpory pre pracovníkov a komunity závislé na fosílnych zdrojoch (rekvalifikácie, investície do zeleného priemyslu).

Potrebné sprísnenie národných záväzkov (NDC)

Krajiny musia svoje národné klimatické plány (NDC) zásadne sprísniť, aby zodpovedali vedeckým požiadavkám. Očakávajú sa ambicióznejšie ciele znižovania emisií (približne o 43 % do roku 2030 oproti roku 2019) a komplexné pokrytie všetkých sektorov a skleníkových plynov. NDC by mali zahŕňať dlhodobú víziu uhlíkovej neutrality do polovice storočia a medzistupňové ciele. Dôležité je tiež posilnenie adaptačných opatrení, zvýšenie transparentnosti a splnenie záväzkov rozvinutých krajín financovať klimatické opatrenia v rozvojových štátoch.

Financovanie adaptácie a fond pre straty a škody

COP30 má priniesť drastické navýšenie zdrojov na klimatickú adaptáciu v rozvojových krajinách. Odhadovaná potreba adaptácie je 200–300 miliárd USD ročne do roku 2030, zatiaľ čo medzinárodné toky na adaptáciu dosiahli v roku 2022 len približne 28 miliárd USD. Prelomovou by mala byť nová kolektívna kvantifikovaná cieľová suma (NCQG) na klimatické financovanie, ktorú COP29 navrhol zvýšiť na 300 miliárd USD ročne do roku 2035 (s cestovnou mapou na 1,3 bilióna do roku 2035), pričom významná časť by mala smerovať na adaptáciu.

Ďalšou kľúčovou témou sú spoločné zodpovednosti za neekonomické straty a škody. Na COP27 bol vytvorený Fond pre straty a škody, do ktorého už na COP28 prispelo približne 0,66 miliardy USD. Svetová banka bola dočasne poverená úlohou hostiteľského sekretariátu na prvé štyri roky. Na COP30 sa očakávajú ďalšie finančné záväzky a jasné mechanizmy fungovania fondu, pričom nová nezávislá Rada fondu má schvaľovať priority a kritériá financovania. Očakáva sa, že fond začne poskytovať prvé platby postihnutým komunitám v roku 2025. Diskutujú sa aj návrhy na zavedenie finančných príspevkov od krajín zodpovedných za emisie, napríklad prostredníctvom uhlíkových daní.

Technologické inovácie pre klimatické ciele

Technologický pokrok je kľúčový pre dosiahnutie klimatických cieľov. Medzi hlavné riešenia patria:

• Obnoviteľné zdroje energie (OZE): Solárne, veterné, vodné a geotermálne elektrárne musia výrazne nahradiť fosílne zdroje. IEA odhaduje, že v scenári uhlíkovej neutrality zohrajú OZE do roku 2050 dominantnú úlohu, zabezpečujúc až 90 % výroby elektriny.
• Zachytávanie uhlíka (CCS) a odstránenie CO₂: Nevyhnutné pre sektory s ťažko nahraditeľnými emisiami (napr. oceľ, betón). Všetky cesty k 1,5 °C počítajú s využitím tzv. carbon removal, ako je BECCS (bioenergia s CCS) alebo priame zachytávanie CO₂ z ovzdušia. Tieto technológie vyžadujú masívne investície do výskumu a vývoja.
• Inovácie v poľnohospodárstve a pozemkoch: Precízne a regeneratívne poľnohospodárstvo, šetrnejšie používanie hnojív a znižovanie plytvania potravinami dokážu podstatne znížiť emisie. Dôležité je tiež zalesňovanie a programy výskumu nových odrôd odolných voči extrémnym vplyvom počasia.
• Ďalšie čisté technológie: Masívna elektrifikácia dopravy a vykurovania, rozvoj vodíkových hospodárstiev a modernizácia stavebného sektora.

Svet očakáva, že COP30 prinesie nielen politické požiadavky, ale aj konkrétne pokroky v príprave a financovaní technických inovácií, ktoré umožnia znížiť emisie a zlepšiť adaptabilitu spoločností. Všetky tieto opatrenia by mali byť zakotvené vo formálnych uzneseniach summitu a následne implementované v národných politikách, aby sa dosiahli konkrétne výsledky. JRi