Európska únia sa v rámci svojich ambicióznych klimatických cieľov, ktorými sú zníženie emisií skleníkových plynov o 55 % do roku 2030 v porovnaní s úrovňou z roku 1990 a dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050, zaviazala k rozsiahlej transformácii. Kľúčovým nástrojom na dosiahnutie týchto cieľov je Systém obchodovania s emisiami EÚ 2 (ETS2), ktorý bude plne funkčný v roku 2027. ETS2 je nový, samostatný systém ETS zameraný na sektory, kde bol pokrok v dekarbonizácii historicky obmedzený – ide predovšetkým o cestnú dopravu, budovy a ďalšie odvetvia priemyslu, ktoré nespadajú pod pôvodný systém ETS1. Táto štúdia, vypracovaná spoločnosťou Ricardo pre Európsku komisiu, má za cieľ podporiť členské štáty pri navrhovaní a implementácii účinných, doplnkových opatrení, ktoré riešia kľúčové prekážky a podporujú dekarbonizáciu v počiatočných rokoch fungovania ETS2.

ETS2 ako súčasť širšieho politického mixu a riešenie sociálnych dopadov

ETS2 nie je izolovanou politikou, ale súčasťou širšieho politického mixu národných a celoeurópskych opatrení. Cieľom je zabezpečiť nákladovo najefektívnejší prístup k dekarbonizácii. Náklady na uhlík budú zahrnuté do cien palív, čo znamená, že finančné bremeno prejde na konečných spotrebiteľov – domácnosti, vodičov, podniky a verejné služby, čím sa zmenia cenové signály a podnietia sa nízkouhlíkové rozhodnutia. EÚ si však uvedomuje výzvy, ktoré rozšírenie stanovovania cien uhlíka na nové sektory môže priniesť pre najzraniteľnejšie skupiny, vrátane domácností ohrozených energetickou chudobou, mikropodnikov a zraniteľných používateľov dopravy.

Na zmiernenie týchto dopadov a zabezpečenie spravodlivej a rovnostárskej transformácie EÚ zriadila Sociálny klimatický fond (SCF), ktorý bude financovaný predovšetkým z výnosov ETS2. SCF poskytne členským štátom finančnú podporu, podliehajúcu špecifickým podmienkam, na implementáciu cielených národných opatrení, ktoré podporujú klimatické ciele aj sociálnu spravodlivosť. Okrem toho budú členské štáty povinné použiť všetky zostávajúce národné príjmy z ETS2 na opatrenia v oblasti klímy a sociálne opatrenia. Medzi ďalšie kľúčové legislatívne iniciatívy EÚ patria nariadenie o infraštruktúre pre alternatívne palivá (AFIR), normy CO2 pre nové osobné automobily a ľahké úžitkové vozidlá, smernica o energetickej účinnosti (EED) a smernica o energetickej hospodárnosti budov (EPBD).

Osvedčené postupy a opatrenia v jednotlivých sektoroch

Štúdia identifikovala 21 osvedčených opatrení, ktoré sa vyznačujú nákladovou efektívnosťou, replikovateľnosťou, škálovateľnosťou a potenciálom pre vysoký krátkodobý dopad. Tieto opatrenia sú rozdelené do troch hlavných sektorov:

1. Cestná doprava: Väčšina opatrení v tomto sektore sa zameriava na riešenie obáv súvisiacich s nabíjacou infraštruktúrou a relatívne vysokými nákladmi na vozidlá s nízkymi emisiami v porovnaní s konvenčnými možnosťami. Patria sem ekonomické nástroje (napr. dane a poplatky na základe emisií, daňové výhody pre vozidlá s nulovými emisiami a nevýhody pre vozidlá s vnútorným spaľovaním) a regulačné nástroje (napr. transparentnosť cien za verejné nabíjanie). Tri z ôsmich opatrení sú zamerané na posun v spôsobe dopravy v kratšom časovom horizonte, podporujúc prechod od modelu zameraného na autá k rôznorodejším a udržateľnejším možnostiam, vrátane cyklistiky, verejnej dopravy a železničnej dopravy, a redukované a zjednodušené ceny lístkov na verejnú dopravu.
2. Budovy: Vybrané opatrenia primárne riešia dve kľúčové prekážky: vysoké počiatočné náklady a obmedzené povedomie spotrebiteľov. Tieto sa riešia kombináciou ekonomických stimulov a informačných nástrojov, obe zamerané na zvýšenie energetickej účinnosti. Príklady zahŕňajú opatrenia na zníženie cien elektriny pre špecifické technológie (napr. tepelné čerpadlá), bezúročné a štátom garantované pôžičky na opatrenia energetickej účinnosti, dotácie na renováciu budov a daňové úľavy na energeticky účinné renovácie a systémy vykurovania z obnoviteľných zdrojov.
3. Priemysel: Navrhované opatrenia kombinujú finančnú a technickú podporu so vzdelávacími a kapacitnými iniciatívami, ktoré spoločne riešia niektoré z hlavných výziev, ktorým čelia menšie firmy v procese dekarbonizácie. Okrem toho je zahrnutá podpora inovácií, zameraná na kvázi-zrelé riešenia a počiatočný vývoj vznikajúcich technológií. Patria sem finančné schémy na podporu investícií do energetickej účinnosti, dobrovoľné dohody o energetickej účinnosti, energetické audity a národné investičné fondy podporujúce výskum a inovácie.

Opatrenia s vysokým potenciálom do budúcnosti

Okrem týchto 21 opatrení boli identifikované aj tri možnosti s významným budúcim potenciálom. Patria sem lízing tepelných čerpadiel a zákon o rozdelení nákladov na oxid uhličitý (napr. v Nemecku), ktoré riešia počiatočné investičné náklady a rozdelenie zodpovednosti medzi prenajímateľov a nájomcov. Tretie opatrenie sa zameriava na rozvoj mestskej cyklistickej infraštruktúry na podporu zmeny spôsobu dopravy, čo môže viesť k významnému zníženiu emisií a viacerým prínosom, ako je zlepšenie kvality ovzdušia a zdravia obyvateľov.

Zoznam opatrení predstavuje rozmanitý a vyvážený súbor politických nástrojov, ktoré sú nákladovo efektívne, škálovateľné a zosúladené s klimatickými cieľmi EÚ. Členské štáty sú vyzývané, aby na týchto príkladoch stavali, integrovali ich do súdržných národných stratégií a zabezpečili kontinuitu prostredníctvom dlhodobého plánovania. Politická stabilita bude nevyhnutná na to, aby domácnosti, miestne komunity, miestne orgány a podniky mohli s dôverou plánovať, prijímať informované rozhodnutia a investovať do prijímania nízkouhlíkových technológií. Tento prístup je kľúčový pre dosiahnutie cieľov klimatických ambícií a spravodlivej transformácie, ktoré sú jadrom Európskeho zeleného dohovoru. JRi