Každý rok lesy našej planéty pohltia približne 15,6 miliardy ton oxidu uhličitého (CO2). Pre lepšiu predstavu, toto množstvo zodpovedá približne trojnásobku ročných emisií CO2 Spojených štátov alebo asi 40 % celosvetových emisií CO2. Z tohto dôvodu zohrávajú lesy kľúčovú úlohu pri regulácii globálnej teploty a dosahovaní čistých nulových emisií do roku 2050. Tento článok, sponzorovaný spoločnosťou Carbon Streaming Corporation a predstavený na Visual Capitalist, podrobnejšie skúma prirodzené uhlíkové záchyty Zeme a rozkladá ich kapacitu na ukladanie uhlíka.

Ukladanie uhlíka v ekosystémoch

Lesy obsahujú niekoľko uhlíkových záchytov, od živej biomasy, ako sú korene a listy, až po pôdu. V skutočnosti pôda obsahuje takmer dvakrát toľko uhlíka ako atmosféra, rastlinný a živočíšny život dohromady. Konkrétne hodnoty ukladania uhlíka sú nasledovné:

• Pôda: 2 500 gigaton (Gt)
• Atmosféra: 800 Gt
• Rastlinný a živočíšny život: 560 Gt

Spôsob ukladania uhlíka ovplyvňuje typ pôdy, vegetácia a klíma. Napríklad chladnejšie a vlhkejšie podnebie podporuje najefektívnejšie ukladanie uhlíka v pôde. Mokrade sú významnými zásobárňami uhlíka. Napriek tomu, že zaberajú iba 5 – 8 % zemského povrchu, zadržiavajú medzi 20 až 30 % všetkého odhadovaného organického uhlíka v pôde.

Priemerné množstvo uloženého uhlíka (v tonách uhlíka na hektár pri hĺbke zeme jeden meter) v rôznych ekosystémoch je rôznorodé:

• Mokrade: 43 ton vo vegetácii, 643 ton v pôde
• Boreálne lesy: 64 ton vo vegetácii, 344 ton v pôde
• Tropické lesy: 120 ton vo vegetácii, 123 ton v pôde
• Mierne lesy: 57 ton vo vegetácii, 96 ton v pôde
• Tundry: 6 ton vo vegetácii, 127 ton v pôde

Tieto údaje zdôrazňujú komplexnú úlohu rôznych ekosystémov pri regulácii uhlíkového cyklu planéty.

Riziká pre prírodné uhlíkové záchyty

Napriek schopnosti ekosystémov ukladať uhlík, približne 8,1 miliardy ton CO2 uniká späť do atmosféry každý rok. Za posledných 20 rokov svet stratil približne 10 % svojho lesného porastu, čo predstavuje 411 miliónov hektárov (Mha). Hlavnými príčinami sú lesné hospodárstvo (119 Mha), odlesňovanie kvôli komoditám (103 Mha) a lesné požiare (89 Mha). Okrem toho výskumy naznačujú, že amazonské pralesy emitujú viac uhlíka, než absorbujú, a to v dôsledku rekordných úrovní požiarov, z ktorých mnohé sú zámerne zakladané za účelom čistenia pôdy pre výrobu komodít. S rastúcou frekvenciou lesných požiarov a odlesňovania sú svetové lesy vystavené riziku uvoľňovania uhlíka. Ochrana a zachovanie týchto biómov je preto rozhodujúce pre uhlíkovú rovnováhu Zeme a zmiernenie klimatických zmien.

Uhlíkové kredity ako riešenie

Vzhľadom na riziko straty kritických uhlíkových záchytov zohrávajú uhlíkové kredity dôležitú úlohu pri zachovaní týchto ekosystémov. Uhlíkové kredity môžu pomôcť financovať projekty, ktoré znižujú alebo odstraňujú emisie skleníkových plynov (GHG) z atmosféry. Existuje množstvo rôznych typov uhlíkových projektov v mokradiach, trávnatých plochách a rôznych lesoch, vrátane:

• Opätovné zalesňovanie a zalesňovanie
• Zabránenie odlesňovaniu
• Prirodzené hospodárenie s lesmi
• Obnova mokradí

Napríklad projekt uhlíkových kreditov môže chrániť ohrozené tropické nížinné rašeliniskové lesy rozprestierajúce sa na tisíckach hektárov, ako je projekt Rimba Raya Biodiversity Reserve v Indonézii. Tento projekt, na ktorom má Carbon Streaming svoj uhlíkový tok, zabraňuje premene lesov na plantáže palmového oleja, čím sa počas 30 rokov projektu znižuje a predchádza emisiám 130 miliónov ton GHG. Ďalším príkladom je projekt Cerrado Biome v Brazílii, kde Carbon Streaming má tiež dohodu o toku, ktorý chráni a zachováva pôvodné lesy a trávnaté plochy pred premenou na komerčné poľnohospodárstvo. Je dôležité poznamenať, že tieto projekty by bez predaja uhlíkových kreditov neboli ekonomicky životaschopné.

Ochrana uloženého uhlíka

Na zabránenie ďalšej straty uloženého uhlíka naberajú na sile vládne politiky, iniciatívy vedené mimovládnymi organizáciami a financovanie projektov na kompenzáciu uhlíka. Spoločne ponúkajú kľúčovú intervenciu potrebnú na zachovanie zemských „uhlíkových trezorov“. JRi

Viac na visualcapitalist.com