Nový výskum pod vedením Sandry J. Geiger a rozsiahleho tímu (2025) prináša dôležité poznatky o fenoméne pluralistickej ignorancie v kontexte zmeny klímy a skúma účinnosť intervenčných správ založených na verejnom konsenze. Štúdia, ktorá zahŕňala účastníkov z 11 krajín (Štúdia 1) a sekundárne dáta z 55 krajín (Štúdia 2), odhaľuje rozsiahle podceňovanie spoločenského konsenzu o klimatických zmenách a zároveň prekvapivo obmedzenú účinnosť jednoduchých informačných kampaní na podporu klimatických opatrení.

Všadeprítomná Pluralistická Ignorancia

Pluralistická ignorancia je psychologický jav, pri ktorom ľudia podceňujú rozšírenosť názorov väčšiny, zatiaľ čo preceňujú menšinové názory. Vo vzťahu ku klimatickým zmenám to znamená, že hoci väčšina ľudí verí v človekom spôsobené klimatické zmeny, tento verejný konsenzus je kolektívne podceňovaný. Štúdia 1 to potvrdila v 11 krajinách, kde účastníci konzistentne podceňovali prevalenciu pro-klimatických názorov v rozsahu od 7,5% v Indonézii až po 20,8% v Brazílii. Zároveň preceňovali výskyt skeptických názorov, vrátane tých, ktoré tvrdia, že klimatické zmeny nie sú spôsobené človekom alebo že sa vôbec nedejú. Tento efekt bol zistený naprieč všetkými skúmanými krajinami, čo naznačuje širokú generalizovateľnosť pluralistickej ignorancie v tomto kontexte.

Dôsledky takejto dezinterpretácie sú významné. Podceňovanie pro-klimatických názorov môže viesť k samovoľnému mlčaniu medzi tými, ktorí tieto názory zastávajú, čo ďalej posilňuje dojem, že pro-klimatické postoje nie sú široko zdieľané. Môže to tiež brániť podpore klimatických politík a oslabovať klimatické opatrenia.

Neúčinnosť Intervencií Založených na Konsenze?

Na základe teórie, že pluralistická ignorancia poskytuje príležitosť pre jednoduché a škálovateľné intervencie, autori testovali účinnosť správ zdôrazňujúcich skutočný verejný konsenzus o klimatických zmenách. Výsledky Štúdie 1 však boli do značnej miery rozčarujúce. Informácie o skutočnom verejnom konsenze boli väčšinou neúčinné, okrem mierneho zvýšenia ochoty vyjadriť svoj pro-klimatický názor. Tento efekt bol malý (Cohenovo δ = 0.05), no potenciálne významný vďaka svojej samoamplifikačnej povahe a škálovateľnosti intervencie.

Avšak intervencia nemala robustný vplyv na žiadne z ďalších sledovaných výsledkov. Neovplyvnila osobnú ochotu zmeniť životný štýl, podporu vládnych opatrení v oblasti klímy, ani očakávania o ochote ostatných uskutočniť zmeny. Taktiež sa nezistil žiadny vplyv na presvedčenie o kolektívnej účinnosti (t. j. či občania krajiny dokážu spoločne predchádzať negatívnym dôsledkom zmeny klímy).

Autori ponúkajú niekoľko možných vysvetlení tejto obmedzenej účinnosti:

1. Nedostatočná aktualizácia vnímaného konsenzu: Hoci následná štúdia v Brazílii ukázala, že účastníci po intervencii mierne aktualizovali svoje vnímanie verejného konsenzu, nemusí to platiť pre všetky krajiny.
2. Použitie reálnych dát: Minulé výskumy často používali fiktívne, optimistickejšie dáta, ktoré mohli preháňať účinnosť správ. Použitie reálnych dát môže viesť k menej dramatickým, ale realistickejším výsledkom.
3. Vzdialenosť medzi správou a výsledkami: Správa zdôrazňovala presvedčenia o klimatických zmenách, nie priamo akcie. Na podnietenie klimatických opatrení by mohli byť účinnejšie správy, ktoré sa zameriavajú priamo na akcie, hoci by to mohlo byť kontraproduktívne v kontextoch, kde klimatické akcie nie sú bežné.

Kultúrny Kontext a Pluralistická Ignorancia

Štúdia 2 skúmala, či kultúrna „tesnosť-voľnosť“ (tightness-looseness) ovplyvňuje pluralistickú ignoranciu. Voľné kultúry sú charakterizované nejednoznačnejšími sociálnymi normami a väčšou toleranciou porušovania noriem, čo môže viesť k tomu, že skeptické menšiny sú hlasnejšie vo vyjadrovaní svojich názorov, a tým prispievajú k pluralistickej ignorancii. Predpokladalo sa, že vo voľnejších kultúrach by mohla byť pluralistická ignorancia výraznejšia.

Exploratorívne analýzy v Štúdii 2, ktorá zahŕňala dáta z 55 krajín, skutočne ukázali, že pluralistická ignorancia bola výraznejšia vo voľnejších kultúrach v porovnaní s tesnejšími kultúrami, keď sa kontrolovalo skutočné sociálne normy. Napríklad zvýšenie voľnosti o jeden stupeň (ako rozdiel medzi Alžírskom a Maďarskom) bolo spojené s približne o 3 percentuálne body väčšou pluralistickou ignoranciou. Tento zistený vzorec, aj keď exploratívny a vyžadujúci ďalšiu replikáciu, naznačuje, že pluralistická ignorancia nie je len záležitosťou numerického vnímania, ale súvisí aj so širšími sociokultúrnymi faktormi.

Obmedzenia a Výzvy do Budúcnosti

Autori priznávajú niekoľko obmedzení. Obmedzený počet krajín v Štúdii 1 neumožnil detailnejšie skúmať, či sú intervencie rôzne účinné v tesnejších a voľnejších kultúrach. Použitie „cross-quota“ vzoriek v Štúdii 1 (založených na veku a pohlaví) môže obmedziť generalizovateľnosť zistení na mestské a vysoko vzdelané časti populácie, hoci boli dáta prevážené, aby zodpovedali národným parametrom. Design intervencie bol taktiež obmedzený existujúcimi dátami, čo naznačuje potrebu vyvíjať cielenejšie a relevantnejšie správy o verejnom konsenze. Napokon, Štúdia 2 sa zamerala len na kultúrnu tesnosť-voľnosť na úrovni krajín, pričom budúci výskum by mohol zohľadniť regionálne rozdiely v rámci väčších krajín.

Výskum Geiger et al. (2025) potvrdzuje všeobecnú tendenciu ľudí podceňovať pro-klimatické názory iných, čo je obzvlášť výrazné vo voľnejších kultúrach. Hoci pluralistická ignorancia je rozšírená, zvyšovanie povedomia o širokom verejnom konsenze o človekom spôsobených klimatických zmenách nepodporilo klimatické opatrenia okrem ochoty jednotlivcov vyjadriť svoj pro-klimatický názor. Tieto zistenia majú kľúčové implikácie pre komunikáciu v oblasti klimatických zmien, naznačujúc, že na účinné podnietenie k akcii je potrebný nuansovaný a cielenejší prístup, ktorý ide nad rámec jednoduchého oznamovania existujúceho konsenzu. JRi

Štúdia bola publikovaná v časopise journals.sagepub.com