Európska komisia v spolupráci s Medzinárodnou energetickou agentúrou (IEA) vydala správu „GHG EMISSIONS OF ALL WORLD COUNTRIES – 2025 Report“. Túto publikáciu, ktorú spoločne vypracovali odborníci ako M. Crippa, D. Guizzardi, F. Pagani a ďalší, predstavuje nezávislý kvantitatívny prehľad globálnych emisií skleníkových plynov (GHG) a zohráva kľúčovú úlohu v procese Parížskej dohody. Správa, vydaná Úradom pre publikácie Európskej únie v Luxembursku, čerpá z rozsiahlej databázy EDGAR (Emissions Database for Global Atmospheric Research), ktorá poskytuje časové rady emisií skleníkových plynov pre všetky krajiny a antropogénne sektory od roku 1970 až do roku 2024. Okrem iného zahŕňa aj emisie a záchyty z využívania pôdy a lesného hospodárstva (LULUCF). Databáza EDGAR je vďaka svojej spoľahlivosti, nezávislosti a úplnosti cenným kvantitatívnym informačným zdrojom, ktorý podporuje komplexné medzinárodné vedecké a politické diskusie o zmierňovaní klimatických zmien. Jej obsah nemusí nevyhnutne odrážať pozíciu Európskej komisie.

Globálne emisie skleníkových plynov (mimo LULUCF): Rast a kľúčoví hráči

Podľa správy dosiahli globálne emisie skleníkových plynov (bez zahrnutia LULUCF) v roku 2024 hodnotu 53,2 Gt CO2eq, čo predstavuje nárast o 1,3 % oproti roku 2023. Nárast emisií bol zaznamenaný vo všetkých sektoroch. Energetický priemysel si udržal pozíciu dominantného sektora s takmer 30 % podielom na celkových globálnych emisiách skleníkových plynov a zaznamenal najväčší absolútny nárast (+1,5 % alebo +235,2 Mt CO2eq). Najväčší relatívny nárast emisií v roku 2024 (+1,6 % alebo +93,6 Mt CO2eq) bol v sektore ťažby palív. Správa tiež identifikuje šesť ekonomík s najvyššími emisiami – Čínu, Spojené štáty, Indiu, Rusko, Indonéziu a EÚ27, ktorých trendy sú detailne analyzované. Je dôležité poznamenať, že odhady emisií sprevádza určitá úroveň neistoty, ktorá sa pohybuje od približne ±0,5 % pre roky 1970 – 2022 až po ±2 % pre roky 2022 – 2024. Celková neistota globálnych emisií skleníkových plynov sa odhaduje na -9 % až +16 %.

Využívanie pôdy, zmeny vo využívaní pôdy a lesné hospodárstvo (LULUCF): Zdroj aj záchyt

Sektor LULUCF (Land Use, Land-Use Change and Forestry) je kľúčový pre riešenie klimatických zmien. V roku 2024 tento sektor globálne absorboval približne 1,3 Gt CO2eq, ak sa vylúčia požiare. Ak sa však do úvahy vezmú aj požiare, sektor LULUCF sa v roku 2024 stáva zdrojom emisií skleníkových plynov, a to v objeme 0,9 Gt CO2eq. K tomu prispeli najmä rozsiahle požiare v Latinskej Amerike a Kanade. Spravované lesy (živá biomasa) sú zďaleka najväčšou kategóriou odstraňovania CO2, s odhadovaným záchytom 5,5 Gt v roku 2024, čo zodpovedá 13,9 % globálnych emisií CO2 z fosílnych palív. Naopak, globálne odlesňovanie bolo v roku 2024 zodpovedné za čisté emisie CO2 vo výške 3,7 Gt CO2. Rozdiely v odhadoch medzi touto správou a správami IPCC (Medzivládneho panelu pre zmenu klímy) sú do značnej miery vysvetliteľné rozdielnymi prístupmi k definícii „antropogénnych“ záchytov CO2. Napríklad, EÚ27 zaznamenala v roku 2024 čistý odber CO2 vo výške 0,168 Gt CO2eq (vrátane požiarov), čo je približne o 21 % menej ako v roku 1990.

Metodika EDGAR: Transparentnosť a konzistentnosť

Datacáza EDGAR využíva IPCC-založenú, zdola nahor (bottom-up) metodológiu výpočtu emisií, ktorá je aplikovaná na všetky krajiny, čím zabezpečuje globálnu konzistentnosť a porovnateľnosť. Primárne dáta pochádzajú z medzinárodných štatistík, najmä od Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) pre emisie CO2 zo spaľovania fosílnych palív. Pre emisie CH4, N2O a F-plynov sa používajú vlastné odhady EDGAR_2025_GHG (2025). Pre aktuálne roky (2023-2024) sa využíva metóda Fast-Track, ktorá umožňuje rýchlu aktualizáciu údajov. Pre LULUCF sú odhady založené na satelitných dátach a prístupe IPCC Tier 1 s vylepšeniami pre realistickejšie odhady, napríklad v rámci klasifikácie veku lesov a výpočtu strát z ťažby palivového dreva. EDGAR dáta sú transparentné, úplné a detailné, čo z nich robí spoľahlivý zdroj informácií pre výskumníkov, tvorcov politík a občanov.

Význam pre klimatické politiky a vedu:

Správa EDGAR a jej dáta sú dôležitým príspevkom k procesu Parížskej dohody, najmä k procesu Globálneho hodnotenia (Global Stocktakes). Poskytuje nezávislé a vedecky podložené informácie, ktoré dopĺňajú oficiálne národné inventúry. Tieto dáta slúžia tvorcom politík ako nástroj na vyplnenie medzier v poznatkoch a na porovnávanie nahlásených údajov. Okrem toho sa EDGAR emisie používajú aj v Šiestej hodnotiacej správe (AR6) Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPCC) a pravidelne aj v ročných správach UNEP Emission Gap Reports. Spoľahlivosť a komplexnosť databázy EDGAR z nej robia nepostrádateľný zdroj pre medzinárodné diskusie o zmierňovaní klimatických zmien a pre rozvoj účinných klimatických stratégií. JRi