Predchádzajúci článok sa zameral na systémové priraďovanie vĺn horúčav klimatickým zmenám spôsobeným človekom. Rozširujúc túto diskusiu, nová štúdia „Systematic attribution of heatwaves to the emissions of carbon majors“ (Systémové priraďovanie vĺn horúčav emisiám hlavných uhlíkových znečisťovateľov) ide o krok ďalej a špecificky kvantifikuje príspevok konkrétnych spoločností – tzv. „hlavných uhlíkových znečisťovateľov“ – k týmto extrémnym udalostiam. Táto práca predstavuje významný pokrok vo vypĺňaní dôkazových medzier pre klimatické súdne spory a politiku, zároveň však odhaľuje zložitosť a prekážky v plnej atribúcii zodpovednosti.

Štúdia sa zamerala na 180 najväčších producentov fosílnych palív a cementu, ktoré kolektívne predstavujú 57 % celkových kumulatívnych antropogénnych emisií CO2 od roku 1850 a 75 % emisií z fosílnych palív a cementu. Zistilo sa, že emisie týchto spoločností prispeli k približne polovici nárastu intenzity vĺn horúčav od predindustriálnych čias a tento príspevok neustále stúpa. Napríklad, aj najmenší z týchto „hlavných znečisťovateľov“, spoločnosť Elgaugol, prispela k tomu, že 16 vĺn horúčav (8 %) sa stalo minimálne 10 000-krát pravdepodobnejšími, zatiaľ čo najväčší emitent, bývalý Sovietsky zväz, ich spravil takto pravdepodobnými v prípade 53 vĺn horúčav (25 %).

Tieto zistenia sú kľúčové, pretože posúvajú diskusiu od všeobecného „ľudského vplyvu“ k identifikácii konkrétnych aktérov a kvantifikácii ich príspevku k extrémnym udalostiam. Tento „reťazec príčin od emitentov k extrémnym klimatickým javom“ je kriticky dôležitý pre právne konania, kde sa hľadá kompenzácia za straty a škody alebo sa požadujú ambicióznejšie klimatické opatrenia od korporácií a štátov.

Napriek prelomovému charakteru metodiky však štúdia priznáva niekoľko významných obmedzení. Jedným z nich je neúplné pokrytie emisií v použitej databáze „Carbon Majors“. To znamená, že skutočné príspevky týchto spoločností sú pravdepodobne vyššie, keďže databáza pokrýva len časť celkových emisií fosílnych palív a cementu.

Ďalšou komplikáciou je vplyv aerosólov, ktoré sa tiež uvoľňujú pri spaľovaní fosílnych palív. Hoci aerosóly majú lokálne a regionálne ochladzujúce účinky, ktoré by mohli znížiť celkový príspevok k otepľovaniu o približne 10 %, ich priraďovanie jednotlivým spoločnostiam je extrémne náročné. Dôvodom je komplexnosť ich šírenia, regionálne rozdiely v technológiách filtrovania a globálny obchod s fosílnymi palivami. Navyše, aerosóly sú aj škodlivé znečisťujúce látky ovzdušia, ktoré spôsobujú milióny predčasných úmrtí ročne, ale kvantifikácia ich zdravotných dopadov a priraďovanie jednotlivým emitentom je mimo rozsahu tejto štúdie.

Štúdia tiež zdôrazňuje, že hoci možno priradiť fyzické riziká (ako sú vlny horúčav) klimatickým zmenám a ich pôvodcom, rozšírenie atribúcie na spoločenské dopady, ako je úmrtnosť alebo ekonomické škody, zostáva výzvou. Dôvodom sú komplexné nelineárne aspekty zraniteľnosti a expozície, ktoré sa priamym dedukovaním nemôžu zohľadniť.

Záverom, táto štúdia predstavuje kriticky dôležitý nástroj v arzenáli klimatickej vedy a právnych expertov. Systematická atribúcia vplyvu uhlíkových znečisťovateľov na extrémne vlny horúčav výrazne posilňuje vedecké dôkazy, ktoré sú nevyhnutné pre spravodlivé rozdelenie zodpovednosti a financovanie adaptačných a mitigačných opatrení. Zároveň však ukazuje, že cesta k plnej a komplexnej atribúcii všetkých dopadov klimatických zmien je stále plná výziev, ktoré si vyžadujú ďalší interdisciplinárny výskum a spoluprácu. JRi

Štúdia bola publikovaná v časopise Nature