Prechod k udržateľnejšej ekonomike, najmä v Európskej únii, kladie na finančný sektor kľúčovú úlohu pri presmerovaní súkromného kapitálu do udržateľných investícií. Ambiciózne ciele udržateľnosti však čelia značným finančným výzvam, najmä keď rozširovanie udržateľných technológií často vyžaduje investície do aktív, ktoré v súčasnosti nie sú v súlade s kritériami environmentálneho, sociálneho a riadiaceho faktora (ESG).

Napätie medzi udržateľnosťou a ESG požiadavkami

Štúdia skúma zásadný rozpor: ako regulácia ESG bánk ovplyvňuje poskytovanie kapitálu pre prechod na udržateľnosť, najmä ak si škálovanie potrebných technológií vyžaduje investície do aktív, ktoré (čiastočne) nespĺňajú kritériá ESG. Typickým príkladom je prechod na elektrické vozidlá (EV), ktorý si vyžaduje výrazné zvýšenie dodávok surovín pre batérie, ako sú lítium, kobalt, mangán a nikel. Ťažba týchto materiálov je však často spojená so závažnými nepriaznivými vplyvmi ESG, vrátane zdravotných rizík baníkov, detskej práce, korupcie a financovania konfliktov, ako aj rizík pre ekosystémy a rozsiahlej spotreby energie a vody.

V súčasnosti existuje značný nedostatok dodávok týchto surovín a nedostatočné investície do rozširovania ťažobných kapacít. Ak ESG regulácia bankového sektora efektívne presmeruje kapitál k ESG-kompatibilným aktivitám a od neládnych, mohlo by to ešte viac obmedziť dodávky kapitálu pre tieto kľúčové suroviny.

Regulácie EÚ a ich dopad

Autori analyzovali vplyvy dvoch hlavných regulácií Európskej únie: Nariadenia o zverejňovaní informácií o udržateľnom financovaní (SFDR) z roku 2019 (účinné od marca 2021) a Taxonómie EÚ pre udržateľné činnosti z roku 2020. Tieto nariadenia predstavujú pre banky jedinečný a právne záväzný zlom v požiadavkách na zverejňovanie informácií súvisiacich s ESG. Taxonómia EÚ konkrétne stanovuje kritériá na určenie, či je hospodárska činnosť v súlade s ESG, s výrazným zameraním na environmentálnu udržateľnosť.

Použitím dvoch rozsiahlych súborov údajov a diferenciačnej metódy (difference-in-difference approach) štúdia hodnotila, ako tieto iniciatívy ovplyvnili verejné podiely (public holdings) bánk a ich nákladovú štruktúru úverov.

Kľúčové zistenia: Posun vo verejných podieloch, stabilné náklady na kapitál Analýzy odhalili, že zavedenie ESG regulácií EÚ má pozorovateľný tlmiaci účinok na verejné podiely bánk v spoločnostiach ťažiacich suroviny pre batérie, a to najmä v tých, ktoré majú slabé ESG výsledky. To naznačuje, že regulácie vedú k zamýšľaným účinkom presmerovania kapitálu bánk k udržateľnejším praktikám.

Napriek tomuto posunu vo vlastníckej štruktúre, ceny akcií dotknutých spoločností zostali vo všeobecnosti nezmenené. To vedie k záveru, že dochádza k „efektu substitúcie vlastníctva“ (ownership substitution effect), kde klesajúci dopyt zo strany bánk z EÚ je kompenzovaný rastúcim dopytom od iných subjektov, pravdepodobne investorov, na ktorých sa nevzťahujú podobné regulácie ESG. V dôsledku toho náklady na kapitál a úverové správanie ťažobných spoločností zostali nezmenené.

Dôsledky pre politiku a budúce výzvy

Tieto zistenia majú niekoľko dôležitých dôsledkov:

• V súčasnom nastavení ESG regulácie EÚ nezhoršujú už existujúce podinvestovanie do získavania surovín pre batérie.
• Avšak, ak banky EÚ znižujú svoje verejné podiely v spoločnostiach s horšími ESG výsledkami, zmenšuje sa ich vplyv a páka na motivovanie týchto spoločností k zlepšeniu ich ESG výkonnosti.
• Štúdia tiež upozorňuje, že súčasný globálny politický rámec má právne záväzné ESG regulácie pre menšinu bánk. Ak by sa podobné regulácie rozšírili globálne, efekt substitúcie vlastníctva by nemusel pretrvať a celkový dopyt by mohol klesnúť. To by potom viedlo k poklesu cien akcií a tým aj k potenciálnemu zvýšeniu nákladov na kapitál pre ťažobné spoločnosti, ak sa im nepodarí zlepšiť svoje ESG výsledky.

Záverom, zavedenie a implementácia ESG regulácie má tlmiaci účinok na verejné podiely bánk v spoločnostiach s horším ESG hodnotením, pričom zlepšenia v ESG hodnotení, najmä v sociálnom hodnotení (S-rating), môžu tieto účinky zmierniť. Výskum podčiarkuje potrebu vyváženého regulačného prístupu, ktorý zohľadňuje mnohostrannú povahu udržateľného financovania. Budúci tvorcovia politík by mali zvážiť pokračovanie úsilia o podnecovanie spoločností k zlepšeniu ich ESG výkonnosti za hranicami EÚ, napríklad prostredníctvom medzinárodne harmonizovaných regulácií. JRi