Svetové kultúrne dedičstvo, uznávané ako vrcholné úspechy ľudstva, čelí bezprecedentným hrozbám v dôsledku zmeny klímy. Nedávny výskum odhalil, že 80 % lokalít UNESCO už v súčasnosti zažíva škodlivé vplyvy súvisiace s teplom a vlhkosťou. Kriticky, takmer 19 % týchto lokalít je ohrozených na viac ako jednom kľúčovom materiáli, ako je kameň a drevo. To si vyžaduje okamžité a cielené adaptačné stratégie.

Pochopenie hrozby: Klimaticky indukovaný stres (CIS) Štúdia využíva rámec Hazard-Vulnerability-Exposure (HVE) na posúdenie zmien v klimaticky indukovanom strese (CIS) na lokalitách kultúrneho dedičstva UNESCO. Nebezpečenstvo predstavujú zložené klimatické udalosti (CEs) – náhle výkyvy teploty a vlhkosti, ktoré prekračujú prahové hodnoty materiálov. Zraniteľnosť sa týka náchylnosti materiálov ako drevo a kameň na tieto extrémy. Napríklad, drevo má tendenciu praskať pri rýchlych cykloch teploty okolo 15 °C, zatiaľ čo kameň eroduje pri cykloch okolo 10 °C. Expozícia je kvantifikovaná prostredníctvom 3D pôdorysov budov, ktoré určujú, koľko povrchu je priamo vystavených poveternostným vplyvom.

Súčasné a budúce ohrozenia: Horúce miesta a regionálne rozdiely Od obdobia 1961 – 1991 do 2010 – 2040 sa CIS zvýšil na 80 % lokalít, pričom 19 % čelí hrozbe pre oba materiály (kameň a drevo). Medzi hlavné regionálne hotspoty patria:

• Stredná a východná Európa: Zaznamenáva zrýchľujúce sa vlny horúčav a silné zrážky, ktoré ovplyvňujú až 44 lokalít. Kontinentálne regióny sú postihnuté viac ako pobrežné.
• Arabské štáty a Južná Amerika: Drevo zatiaľ nie je vážne ohrozené, ale aj scenár s nízkymi emisiami prináša len mierne zlepšenie, čo naznačuje potrebu posilnenia adaptačnej kapacity.
• Afrika: Menej ako 30 % lokalít tu vykazuje prínos zmiernenia emisií, čo poukazuje na naliehavú potrebu robustných adaptačných stratégií v historicky podfinancovaných oblastiach.
• Severná Amerika: Vykazuje najväčší potenciál pre zachovanie pod nízkouhlíkovou trajektóriou, kde približne 72 % kamenných a 44 % drevených stavieb môže zaznamenať zmysluplné zníženie CIS.

Potenciál zmiernenia emisií Štúdia porovnáva dva scenáre budúcich emisií: SSP1-2.6 (nízke emisie, oteplenie o ~1,8 °C do roku 2100) a SSP2-4.5 (stredné emisie, oteplenie o ~2,7 °C). Analýza ukazuje, že až 40 % lokalít UNESCO môže dosiahnuť výrazné zmiernenie CIS v scenári SSP1-2.6. Hoci scenár s nízkymi emisiami prináša značné celkové výhody pre dedičstvo, zostávajú rozsiahle výzvy. S výnimkou Severnej Ameriky, počet potenciálne zachránených lokalít zaostáva za počtom už ohrozených.

Materiálové rozdiely a adaptačné potreby CIS na kultúrnom dedičstve nie je jednotný a výrazne sa líši podľa miesta, obdobia a materiálov. Drevené stavby sú zraniteľnejšie voči opakovanému stresu a vyžadujú si nepretržitú údržbu. Naopak, kamenné lokality môžu ťažiť z pravidelného štrukturálneho spevnenia. Štúdia zdôrazňuje, že žiadna jediná mitigačná cesta nedokáže rovnomerne ochrániť všetky lokality. Je nevyhnutné, aby hodnotenia rizík zahŕňali špecifické prahové hodnoty pre jednotlivé materiály, čím sa zabezpečia prispôsobené zásahy. Zistenia majú dôležité dôsledky pre klimatickú spravodlivosť. Expozícia a úľava sú nerovnomerné: nízkopríjmové regióny, ktoré často postihujú neúmerné straty, často nemajú technické a finančné prostriedky na ochranu svojho dedičstva. Preto je presmerovanie multilaterálneho financovania klimatických zmien smerom k dedičstvu kľúčové pre dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja (SDG) v oblasti klimatickej spravodlivosti a rovnosti. Autori navrhujú viacstupňový rámec podpory, zahŕňajúci vyčlenenie prostriedkov z Fondu UNFCCC pre straty a škody, zaradenie kultúrnych aktív pod Zelený klimatický fond a vytvorenie konzorcií „flying-lab“ pre šírenie odborných znalostí.

Obmedzenia Štúdia má niekoľko obmedzení: nezahŕňa adaptácie na mieste, používa pôdorysy budov ako aproximácie hodnoty dedičstva (ignorujúc nehmotné aspekty) a obmedzuje klimatické stresory len na dennú teplotu a vlhkosť, pričom vylučuje iné nebezpečenstvá ako búrkové prívaly alebo lesné požiare. JRi

Štúdia bola publikovaná v časopise Nature