Plasty sa stali neoddeliteľnou súčasťou moderného hospodárstva, no ich rozsiahla výroba a spotreba prinášajú značné environmentálne dôsledky, najmä pokiaľ ide o emisie skleníkových plynov. Nedávna správa vypracovaná Spoločným výskumným centrom (JRC) Európskej komisie, nazvaná „Plastics materials flows in the EU-27 and their environmental impacts“, podrobne skúma materiálové toky plastov v EÚ-27 za rok 2022 a ich environmentálne vplyvy s dôrazom na klimatickú zmenu. Táto štúdia predstavuje kľúčový míľnik v zlepšovaní granularity a detailov kompletných prehľadov plastových tokov v EÚ.

Kľúčové zistenia o emisiách skleníkových plynov

Komplexná analýza životného cyklu (LCA) odhalila, že celkové emisie skleníkových plynov v celom hodnotovom reťazci plastov EÚ-27 v roku 2022 dosiahli 252,1 Mt ekv. CO2. Táto hodnota predstavuje približne 14 % celkových vplyvov globálnej produkcie plastov, ako odhadujú štúdie OECD.

Najvýznamnejšími hnacími silami celkových vplyvov sú fázy výroby a spracovania plastov, ktoré spoločne zodpovedajú za významných 58,0 % celkových emisií v kategórii klimatickej zmeny. Konkrétne, produkcia generuje 113,0 Mt ekv. CO2 a spracovanie 33,2 Mt ekv. CO2. Výrazný vplyv má aj obchod s plastmi, najmä dovoz, ktorý prispieva k 86,6 Mt ekv. CO2, čo predstavuje 34,3 % celkových emisií hodnotového reťazca v tejto kategórii. Zvyšné emisie pochádzajú aj zo spracovania odpadu, pričom samotné spaľovanie prispelo k 15,6 Mt ekv. CO2.

Sektorové príspevky a vplyv na jedného obyvateľa

Sektor obalov, ktorý dominuje v spotrebe plastov (33,9 % celkovej spotreby plastov v EÚ), je tiež najväčším prispievateľom k celkovým environmentálnym vplyvom, zodpovedajúc za približne 29 % celkových emisií v rámci hodnotového reťazca plastov.

Prekladom celkových dopadov na obyvateľa EÚ-27 v roku 2022, štúdia odhadla približne 564,3 kg ekv. CO2 na osobu. To znamená, že na každý kilogram spotrebovaných plastov (ktorých bolo v roku 2022 približne 139,4 kg na osobu) pripadlo asi 4,0 kg ekv. CO2.

Recyklácia verzus spaľovanie: Klíma a iné dopady

Štúdia zdôrazňuje, že napriek rastúcej kapacite recyklačných zariadení, spaľovanie a skládkovanie stále dominujú v nakladaní s plastovým odpadom v EÚ-27. Hoci mechanická recyklácia je hlavnou cestou recyklácie (97,7 % recyklovaných plastov), jej prínosy pre klímu sú stále marginálne v porovnaní s celkovými emisiami. Recyklácia priniesla čisté úspory -5,9 Mt ekv. CO2, zatiaľ čo spaľovanie plastov generovalo 15,6 Mt ekv. CO2. Toto nepomer je spôsobený hlavne tým, že podstatne väčšie množstvo plastového odpadu je stále spaľované (23,1 Mt) v porovnaní s množstvom recyklovaným (11,4 Mt).

Je však dôležité poznamenať, že hoci recyklácia prináša jednoznačné úspory v kategórii klimatickej zmeny, výhody energetického zhodnocovania zo spaľovania môžu prevýšiť výhody recyklácie v niektorých iných kategóriách vplyvov (napr. ľudská toxicita – nekancerogénne účinky, alebo ionizujúce žiarenie). To podčiarkuje komplexnosť hodnotenia environmentálnych dopadov a vplyv výberu kategórie vplyvu na interpretáciu výsledkov.

Výzvy a oblasti na zlepšenie

Štúdia identifikovala niekoľko výziev a oblastí na zlepšenie údajov a modelovania. V dôsledku nedostatku štandardizovanej metodiky alebo špecifických súborov údajov boli z analýzy životného cyklu (LCA) týkajúcej sa vplyvov na klímu vylúčené bio-plasty, straty plastov do životného prostredia a chemická recyklácia. Bio-plasty tvorili v roku 2022 len 1,1 % celkovej produkcie plastov, a chemická recyklácia spracovala len 2,3 % z celkového množstva odpadu poslaného na recykláciu. Zaznamenali sa aj významné straty a nesprávne nakladanie s odpadom, predstavujúce 6,6 Mt (11,4 % celkovej produkcie EÚ).

Zistenia zdôrazňujú potrebu zlepšenia generovania, zberu a harmonizácie údajov, ako aj zavedenia riadnych monitorovacích rámcov na posúdenie implementácie cieľov EÚ v oblasti recyklácie a na podporu obehovosti plastového hodnotového reťazca. Zlepšenie údajov o osude recyklátov a prehľad o dovoze primárnych a sekundárnych plastov sú nevyhnutné pre presnejšie posúdenie obehovosti a konkurencieschopnosti EÚ.

Táto štúdia poskytuje zásadné informácie pre tvorcov politík, výskumníkov a zainteresované strany, aby identifikovali oblasti pre potenciálne zlepšenia a podporili prechod k udržateľnejšiemu plastovému hospodárstvu. JRi