Príručka Dohovoru primátorov a starostov, konkrétne Doplnkový dokument 4, predstavuje komplexný rámec a vedecky podložené usmernenie pre európske samosprávy. Tento dokument, vypracovaný Európskou komisiou a Spoločným výskumným centrom (JRC), je špeciálne navrhnutý tak, aby pomohol signatárom Dohovoru pri vypracúvaní ich vlastných plánov udržateľnej energetiky a klimatických opatrení (SECAP). Cieľom je viesť k efektívnym opatreniam v oblasti zmierňovania klimatických zmien, adaptácie na ne a riešenia energetickej chudoby. Príručka detailne popisuje úlohu samospráv pri riadení zmien a ponúka štruktúrovaný prístup k dosahovaniu klimatických a energetických cieľov v krátkodobom i dlhodobom horizonte.

Proces plánovania akcií v rámci SECAP je štruktúrovaný a nadväzuje na predchádzajúce kroky, ako je dôkladné posúdenie súčasného stavu a stanovenie cieľov. Je nevyhnutné mať hlboké pochopenie miestnej situácie, vrátane existujúcich politík, hnacích síl a prekážok. Toto zahŕňa výpočet inventára emisií skleníkových plynov (GHG), posúdenie rizík a zraniteľnosti (RVA) a posúdenie energetickej chudoby. Na základe tohto pochopenia môže obec navrhnúť vyvážený, ambiciózny a uskutočniteľný akčný plán, ktorý je v súlade s cieľmi stanovenými v troch pilieroch: zmierňovanie, adaptácia a energetická chudoba.

Príručka sa zameriava na tri kľúčové piliere akčného plánovania:

• Zmierňovanie (Mitigation): Cieľom zmierňovacích opatrení je zníženie emisií skleníkových plynov buď znížením spotreby energie, zvýšením energetickej účinnosti alebo implementáciou obnoviteľných zdrojov energie. Kľúčovým princípom je „Energetická efektívnosť na prvom mieste“, ktorý uprednostňuje riešenia na strane dopytu. Hlavné sektory, na ktoré sa zameriavajú, zahŕňajú budovy (často s najvyššími emisiami), verejné osvetlenie, doprava, priemysel, výroba elektriny a tepla/chladu, odpadové hospodárstvo a poľnohospodárstvo, lesníctvo a iné využitie pôdy (AFOLU). Príkladom môže byť výmena vozového parku obce za elektrické vozidlá, čo vedie k zníženiu emisií CO2.
• Adaptácia (Adaptation): Cieľom adaptačných opatrení je zvýšenie odolnosti miestneho územia voči klimatickým hrozbám. Základom je posúdenie rizík a zraniteľnosti (RVA), ktoré identifikuje hrozby (napr. extrémne horúčavy, záplavy, sucho, búrky, zosuvy pôdy, lesné požiare, chemické a biologické hrozby) a zraniteľné skupiny. Adaptačné akcie sa zameriavajú na znižovanie rizika, expozície alebo zraniteľnosti, alebo na zvyšovanie adaptačnej kapacity. Príkladom je zavedenie systémov včasného varovania pred horúčavami, ako to bolo v Tatabányi, Maďarsku. Je tiež kľúčové analyzovať potenciálnu „maladaptáciu“, teda neúmyselné negatívne dôsledky opatrení.
• Energetická chudoba (Energy Poverty): Tento pilier sa zameriava na zlepšenie životných podmienok obyvateľstva znižovaním stupňa energetickej chudoby. Vzhľadom na jej multidimenzionálnu povahu sa opatrenia sústreďujú na zlepšenie cenovej dostupnosti energie, zvýšenie energetickej účinnosti a podporu sociálnej spravodlivosti pre zraniteľné skupiny. Kľúčové parametre pre posúdenie energetickej chudoby zahŕňajú energetickú dostupnosť, efektívnosť, zraniteľnosť, sociálny dopad, finančnú podporu a angažovanosť zainteresovaných strán. Akcie sú navrhované v makrooblastiach ako klíma, zariadenia a bývanie, socioekonomika a mobilita. Napríklad, Barcelona má zavedené klimatické úkryty, ktoré slúžia ako bezpečné, chladné miesta počas horúčav pre zraniteľné skupiny.

Samosprávy by mali pri plánovaní zohľadňovať integrované akcie, ktoré súčasne riešia viaceré sektory, hrozby alebo makrooblasti, prípadne aj viac pilierov súčasne. Tieto akcie môžu mať spoločné efekty, ktoré ovplyvňujú aj iné piliere, a spoločné výhody, ktoré prinášajú environmentálne, sociálne, ekonomické alebo riadiace prínosy. Je však dôležité identifikovať aj kompromisy, teda konkurenčné záujmy a priority, a zabezpečiť spravodlivé rozdelenie výhod. Prijať holistický prístup k plánovaniu zabezpečuje, že samosprávy sa vyhnú fragmentovanej politike a maximalizujú synergické efekty. Príkladom je integrovaný program pre zelenú infraštruktúru, ktorý rieši zmierňovanie (sekvestráciu uhlíka), adaptáciu (zníženie tepelných ostrovov, ochranu pred povodňami) a zároveň prináša sociálne výhody.

Po naplánovaní je kľúčová príprava na implementáciu a monitorovanie. Je dôležité vytvoriť prostredie podporujúce nasadenie opatrení, vrátane jasného vymedzenia zodpovedností v rámci riadenia a aktívneho zapojenia zainteresovaných strán. Monitoring by mal zahŕňať sledovanie ukazovateľov dopadu (konečné kvantitatívne výsledky), ukazovateľov implementácie (hmatateľný pokrok) a ukazovateľov spoločných výhod a kompromisov. Tieto ukazovatele pomáhajú obciam identifikovať medzery v pláne a včas ich korigovať, zabezpečujúc efektivitu a dosiahnutie cieľov.

Príručka Dohovoru primátorov a starostov zdôrazňuje, že úspešné plánovanie a implementácia klimatických a energetických opatrení na miestnej úrovni vyžaduje hlboké pochopenie miestneho kontextu, jasné ciele, zapojenie všetkých zainteresovaných strán a dôsledné monitorovanie. Integráciou zmierňovania, adaptácie a riešenia energetickej chudoby môžu obce vytvárať spravodlivejšie a odolnejšie komunity, ktoré sú pripravené na budúce výzvy v oblasti klímy. JRi