23. júla 2025 Medzinárodný súdny dvor (ICJ) v Haagu vydal dlho očakávaný poradný posudok týkajúci sa záväzkov štátov v oblasti klimatických zmien. Ide o prelomové rozhodnutie, pretože súd prvýkrát potvrdil, že všetky štáty majú záväzné právne povinnosti chrániť klimatický systém a bojovať proti klimatickým zmenám, a že porušenie týchto povinností predstavuje medzinárodne protiprávny akt, ktorý zakladá zodpovednosť štátu.

Žiadosť o poradný posudok podalo Valné zhromaždenie OSN 29. marca 2023, s významnou podporou zraniteľných štátov, ako je Vanuatu. Posudok ICJ nadväzuje na predchádzajúce poradné posudky Medzinárodného tribunálu pre morské právo (ITLOS) a Medziamerického súdu pre ľudské práva, čím dopĺňa rastúci korpus medzinárodného práva v tejto oblasti. ICJ pri príprave posudku zohľadnil rozsiahle písomné a ústne vyjadrenia štátov a medzinárodných organizácií vrátane WHO a EÚ, a tiež sa stretol s vedcami z Medzivládneho panelu pre klimatické zmeny (IPCC).

Záväzky štátov podľa medzinárodného práva

Súd jasne identifikoval rozsah záväzkov štátov voči ochrane klimatického systému pred antropogénnymi emisiami skleníkových plynov (GHG), a to naprieč rôznymi oblasťami medzinárodného práva. Medzi najdôležitejšie zdroje týchto záväzkov patria:

• Rámcová dohoda OSN o zmene klímy (UNFCCC), Kjótsky protokol a Parížska dohoda: Tieto zmluvy sa navzájom dopĺňajú a stanovujú pre štáty záväzné povinnosti zmierňovania (mitigácie) emisií GHG, adaptácie na zmenu klímy a spolupráce [195, 268, 526(a), 526(c)]. Kľúčovým aspektom Parížskej dohody je cieľ obmedziť nárast globálnej priemernej teploty na 1,5 °C nad predindustriálne úrovne [27, 299, 527(f)]. Národne určené príspevky (NDCs), ktoré štáty predkladajú, sú záväznými povinnosťami konania; musia predstavovať pokrok a odrážať najvyššie možné ambície štátu [28, 241-245, 309, 313, 527(f)]. Ich príprava a plnenie si vyžaduje náležitú starostlivosť (due diligence), ktorá je v kontexte závažnosti klimatickej hrozby prísna.
• Obyčajové medzinárodné právo: Dokonca aj štáty, ktoré nie sú zmluvnými stranami klimatických dohôd, sú viazané obyčajovým medzinárodným právom. Medzi ne patria povinnosť predchádzať významným škodám na životnom prostredí a povinnosť spolupracovať na jeho ochrane. Povinnosť predchádzať škodám si taktiež vyžaduje náležitú starostlivosť, vrátane regulácie činností súkromných subjektov, a to aj pri kumulatívnych účinkoch emisií GHG.
• Medzinárodné právo ľudských práv: Súd potvrdil, že ochrana životného prostredia je predpokladom pre plné uplatňovanie ľudských práv. Klimatické zmeny nepriaznivo ovplyvňujú právo na život, zdravie, primeranú životnú úroveň, súkromie a práva zraniteľných skupín. ICJ uznal právo na čisté, zdravé a udržateľné životné prostredie ako ľudské právo, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou uplatňovania iných ľudských práv.
• Právo mora (UNCLOS): Antropogénne emisie GHG sú považované za znečistenie morského prostredia, a preto sa na ne vzťahujú ustanovenia UNCLOS o ochrane morského prostredia. Súčasťou záväzkov je aj prísna náležitá starostlivosť. Čo sa týka stúpajúcej hladiny morí, súd uviedol, že štáty nie sú povinné aktualizovať svoje pôvodné námorné základné línie.
• Vodiace princípy: V interpretácii a aplikácii týchto záväzkov sú kľúčové princípy ako udržateľný rozvoj, spoločné, ale diferencované zodpovednosti a príslušné kapacity (CBDR-RC), spravodlivosť, medzigeneračná spravodlivosť a preventívny prístup. Princíp „znečisťovateľ platí“ sa priamo na vzťahy medzi štátmi v tejto súvislosti neuplatňuje.

Právne dôsledky porušenia záväzkov

Porušenie ktoréhokoľvek z uvedených záväzkov predstavuje medzinárodne protiprávny akt, ktorý zakladá zodpovednosť štátu. Súd objasnil, že pravidlá o zodpovednosti štátov podľa obyčajového medzinárodného práva platia aj v kontexte klimatických zmien, pričom klimatické dohody nevylučujú ich uplatnenie ako lex specialis.

Vzhľadom na povahu klimatických zmien, ktoré sú výsledkom kumulatívnych emisií z mnohých štátov, súd potvrdil, že pravidlá o zodpovednosti štátov sú napriek tomu uplatniteľné. Zodpovednosť sa môže pripisovať štátu za jeho vlastné konanie alebo nekonanie, vrátane zlyhania pri náležitej regulácii činností súkromných subjektov, ako je výroba fosílnych palív, udeľovanie licencií alebo dotácie.

Pre náhradu škody je potrebný dostatočne priamy a istý príčinný vzťah medzi protiprávnym aktom štátu a utrpenou škodou. Posudok ICJ umožňuje akémukoľvek štátu, vrátane malých ostrovných štátov, domáhať sa zodpovednosti iného štátu za porušenie týchto záväzkov, pretože povinnosti chrániť klimatický systém sú povinnosťami erga omnes (čiže voči celému medzinárodnému spoločenstvu) alebo erga omnes partes (voči všetkým zmluvným stranám danej zmluvy).

Právne dôsledky protiprávnych aktov zahŕňajú povinnosť zastavenia protiprávneho konania, záruky neopakovania a plnú náhradu škody, ktorá môže mať formu reštitúcie, kompenzácie alebo satisfakcie.

Pozorovanie a potenciálne dôsledky

Hoci poradný posudok ICJ nie je právne záväzný, očakáva sa, že bude slúžiť ako autoritatívne usmernenie pre štáty a medzinárodné spoločenstvo. Posudok pravdepodobne ovplyvní domáce politiky štátov, prinúti ich k prísnejšej regulácii emisií GHG aj pre súkromných aktérov a posilní argumenty v právnych sporoch založených na ľudských právach a životnom prostredí.

ICJ zdôraznil, že hoci právo zohráva dôležitú úlohu, riešenie existenciálnej hrozby klimatických zmien si vyžaduje aj ľudskú vôľu a múdrosť na zmenu našich návykov a životného štýlu, aby sa zabezpečila udržateľná budúcnosť pre súčasné a budúce generácie. Je to, akoby medzinárodné právo vystavilo mapu k bezpečnejšej budúcnosti, ale plavba po nej závisí od kolektívnej odvahy a odhodlania celej posádky planéty. JaroR