Nový ETS2 zavádza od roku 2027 obchodovanie s emisnými povolenkami za spaľovanie palív v budovách a v doprave. Prevádzkovatelia palív budú musieť nakupovať emisné povolenky na aukciách, čo sa pravdepodobne premietne do vyšších cien vykurovania a pohonných hmôt. EÚ pritom vyžaduje, aby časť výnosov z týchto aukcií išla na podporu zraniteľných domácností a mikropodnikov v rámci nového Sociálno‑klimatického fondu. Ako upozorňuje Európsky parlament, vznikajúci uhlíkový poplatok spravidla zdraží energie pre spotrebiteľov, a preto treba použiť získané prostriedky na zmiernenie dopadov na domácnosti. ETS2 má dosiahnuť do roku 2030 zníženie emisií v dotknutých sektoroch o ~42 % oproti roku 2005, čo z neho robí kľúčový nástroj klimatickej politiky EÚ.

Potenciál masívnych príjmov pre sociálnu spravodlivosť

ETS2 by mohol vygenerovať stovky miliárd eur v celom EÚ. Analýzy odhadujú, že medzi rokmi 2026–2032 sa vyzbiera takmer 300 mld. €, pri uhlíkovej cene okolo 75 €/t CO₂ až ~344,5 mld. €. Toto množstvo úplne presahuje zdroje Sociálno‑klimatického fondu (SCF), ktorý má celkovú alokáciu ~65 mld. € na roky 2026–2032. Slovenská maximálna share SCF predstavuje len ~1,53 mld. € (plus minimálne 25% štátne spolufinancovanie).

V legislatíve sú pritom definované presné oblasti použitia týchto prostriedkov. Finančné toky majú smerovať hlavne na opatrenia, ktoré „prispievajú k sociálnym aspektom“ obchodovania s emisiami. Kľúčový právny rámec tvoria: článok 8 nariadenia o SCF (podpora zraniteľných domácností a mikropodnikov), článok 30 smernice ETS (riešenie sociálnych dopadov pre všetky domácnosti) a článok 10 smernice ETS (povinné investície z ETS výnosov vrátane ETS2). Zaujímavé je, že prostriedky z existujúceho ETS1 (priemysel) by sa v princípe tiež dali využiť na zlepšenie sociálnej odolnosti domácností voči cenám energií.

Možnosti využitia príjmov a politické ciele

Zisk z ETS2 môže financovať napríklad:

• Investície do dekarbonizácie infraštruktúry: podpora obnoviteľných zdrojov, modernizácia elektrických sietí, výstavba nabíjacích staníc a ekologických verejných dopravných prostriedkov. Uhlíková cena podľa EK bude priamou motiváciou pre rekonštrukcie budov a rozvoj nízkouhlíkovej mobility.
• Priama pomoc pri odklone od fosílnych palív: dotácie na elektrické autá, prípadne na konverziu kotlov na biomasu či tepelné čerpadlá, rozšírenie ekologických dopravných prostriedkov a infraštruktúry (nabíjačky, cyklotrasy ap.) či bezplatné/preplatené cestovanie MHD pre ťažko dostupné regióny.
• Priama finančná podpora domácnostiam: kompenzácie výdavkov zraniteľným rodinám – napr. klimatická dividenda (penežný bonus za emisné povolenky), jednorazové poukážky či príspevky. Včasná priama podpora môže okamžite zmierniť účinok rastu cien, kým investičné projekty nezapočnú. (Podobne Rakúsko zavedie prehliadku Klimabonus pre občanov v ťažko dostupných regiónoch.)
• Vzdelávacie a rekvalifikačné programy: odborne pripraviť pracovníkov z uhlíkových odvetví na nové zelené pracovné miesta (v rámci SCF je možné cielene financovať vzdelávanie zraniteľných skupín).

Tieto opatrenia zároveň sledujú viaceré politické ciele: znižovanie emisií, zachovanie kúpnej sily domácností (menšia závislosť od palív alebo zvýšenie príjmov), prioritu pre najzraniteľnejších, čo najrýchlejšiu realizáciu, trvalo udržateľný dopad, odolnosť voči kolísaniu cien ETS2 (sociálne opatrenia by mali byť volatilitne rezistentné) a dostatočnú viditeľnosť vládnych krokov verejnosti. Napríklad včasná výplata príspevkov alebo spoplatnené zóny pre automobilovú dopravu dokážu rýchlo dotknutým domácnostiam uľaviť a zároveň sú jasne komunikovateľné verejnosti.

Špecifiká a výzvy na Slovensku

Na Slovensku sa situácia líši od priemeru EÚ:

• Energetická chudoba: Podľa štatistík nesie 7 % domácností neschopnosť udržať domácnosť v teple, čo predstavuje ~120 900 domácností (cca 438 700 ľudí). Okolo 10 % domácností vydáva na vykurovanie viac ako dvojnásobok mediánu ich príjmov. Tieto skupiny budú zvlášť citlivé na zdražovanie plynu a tepla.
• Dopravná zraniteľnosť: Vyše 10 % Slovákov (cca 518 700 ľudí) sa nachádza v transportnej chudobe (tvrdia, že nemajú alternatívu k autu alebo nadmerne míňajú na dopravu). V územiach so zlou dostupnosťou dopravy môže byť postih najvýraznejší. Napríklad modelovanie ukázalo, že pri cene 60 €/tCO₂ budú spotrebitelia na vidieku platiť v priemere o ~230 €/rok viac, zatiaľ čo v mestách len ~50 €/rok.
• Mikropodniky: Na Slovensku pôsobí približne 665 000 mikropodnikov (najmä živnostníkov a mikrofirmy). Odhadujeme, že zhruba 6 % z nich (~40 800 podnikateľov) splňuje kritériá “zraniteľnosti” (väčšia spotreba energie a nedostatok prostriedkov na investície). Tieto podniky by pri náhlej vyššej cene pohonných hmôt tiež zápasili s konkurenčnou nevýhodou.
• Finančné zdroje: Ako naznačujú výpočty SCF, Slovensko dostane len zlomek potrebného balíka – jeho SCF alokácia ~1,53 mld. € stačí len na čiastočné pokrytie nákladov na kompenzácie. Výber z ETS2 trhov (EU ETS2 príspevok) by mohol naopak priniesť pre Slovensko viacero miliárd eur. Rozdiely medzi mestom a vidiekom však treba brať do úvahy pri cielení pomoci: vidiecke domácnosti majú nižšiu mobilitu a často horšiu energetickú efektívnosť, preto ich postih bude relatívne vyšší.
• Energetická neefektívnosť budov: Až dve tretiny rodinných domov na Slovensku sú podľa odhadov energeticky neefektívne (napríklad neizolované, staré okná). To znamená, že zraniteľné domácnosti často bývajú v energeticky náročných domoch, a ak im stúpnu ceny palív, ich výdavky na kúrenie môžu rapídne vzrásť. Preto je naliehavo potrebné zamerať financie na energetické úspory budov.

Navrhované opatrenia pre Slovensko

Pre sektor dopravy navrhujeme napríklad:

• Bezplatná a dotovaná MHD pre zraniteľných: 100 % zľava pre študentov zo slaboplných rodín a 50 % zľava pre nízkopríjmové rodiny na regionálnu verejnú dopravu. Tým sa zmierni dopad rastu cien palív.
• Dotácie na ekologické vozidlá: Štátne príspevky na nákup elektromobilov a rozvoj nabíjacej infraštruktúry pre nízkopríjmové skupiny (napr. živnostníci z vidieka).
• Sociálny lízing a vozidlá pre verejné služby: Prenajímanie ekologických áut pre poskytovateľov sociálnych služieb (napr. terénnych opatrovateľov) za zvýhodnenú cenu.
• Podpora elektromobility a zdieľaných dopravných služieb: Dotácie na nákup elektrických taxíkov či mikrobusov pre verejnú dopravu v regiónoch, príspevky na nákup bicyklov či nákladiakov (napr. cargo-bicyklí) na dopravu detí do školy.
• Iniciatívy zdieľanej mobility: Spolupráca s firmami na zdieľané jazdy a spolujazdu (carpooling) s finančnými príspevkami pre vodičov v regiónoch s rizikom dopravnej chudoby.
• Systém informovania a vzdelávania: Vytvorenie informačných kampaní o ekologických alternatívach (aplikácie pre carsharing, komunitné čerpačky či cyklotrasy) a vzdelávacie programy o digitálnych mobilitných riešeniach. (Tieto opatrenia zvyšujú viditeľnosť a efektívnosť vládnej podpory.)
• Priama kompenzácia dopravných nákladov: Jednorazová finančná pomoc (napr. príspevok podobný rakúskemu Klimabonus) pre obyvateľov vidieka s obmedzeným prístupom k doprave. Takáto pomoc by kompenzovala zvýšené výdavky na pohonné hmoty až do zavedenia trvalejších dopravných zlepšení.

V sektore bývania (kde je veľká časť bytového fondu neizolovaná) sú kľúčové tieto opatrenia:

• Komplexná obnova domov: Cielené renovácie zraniteľných lokalít – napríklad panelových sídlisk alebo starších rodinných domov, vrátane zateplenia a výmeny inštalácií. Dve tretiny rodinných domov majú podľa analýz nízku energetickú efektívnosť, čo znamená, že investície do ich zlepšenia prinesú významné úspory a dlhodobé zmiernenie rastu cien energií.
• Podpora rýchlych čiastkových opatrení: Programy na menšie zlepšenia (napr. výmena okien, termoregulačné ventily, efektné kotly či solárne termické panely). Aj relatívne jednoduché opatrenia môžu znížiť spotrebu tak, že domácnosť nepocíti až 30 % zdraženie plynu či tepla. Opatrenia by mali byť administratívne jednoduché a zacielené na ľudí s najnižšími príjmami.
• Asistenčné služby: Zriadenie poradenských centier (one-stop-shopy) pre domácnosti, ktoré pomôžu so žiadosťami o dotácie či s technickým navrhovaním úsporných riešení. Štátne asistenčné tímy by navštevovali zraniteľné domácnosti a pomáhali im napr. so zateplením alebo inštaláciou OZE.
• Vzdelávanie komunitných mediátorov: Vzdelávacie a osvetové programy (napr. školenia pre energetických poradcov v obciach), ktoré informujú o dostupných dotáciách a finančných mechanizmoch (ako sú klimatické pôžičky či komunitné úvery).
• Podpora obnoviteľných zdrojov: Dotácie či zvýhodnené úvery na inštaláciu tepelného čerpadla, fotovoltiky či kotla na biomasu pre nízkopríjmové domácnosti. Podobný princíp odporúča aj rezorty, aby časť fondov na energopomoc smerovala do obnovy budov a OZE.
• Sociálne záruky: Pri renováciách financovaných štátom musí platiť zákaz neprimeraného zdvíhania nájomného. Cieľom je, aby zvýšenie kvality bývania nevyhnalo z domu nižšie príjmové skupiny.
• Úľavy na poplatky: Zraniteľné domácnosti by mohli byť oslobodené od poplatkov za prípravu projektov, administratívnych poplatkov k dotáciám či členských poplatkov v energetických komunitách. Cielená finančná úľava dočasne navýši ich disponibilný príjem.
• Prepojenie s existujúcimi programami: Projekty renovácií by sa mali koordinovať s Národným plánom obnovy budov a európskymi fondmi (OP obnovy, Zelená domácnostiam, OZE). Dlhodobá stratégia by mala nadväzovať na už rozpracované schémy renovácií a energetických úspor. (Prostriedky z ETS2 tu poslúžia na udržanie investičného tempa aj po roku 2026.)

Projekty financované z ETS2 nesmú byť len krátkodobou náplasťou – mali by trvalo zlepšiť životný štandard najzraniteľnejších. Potrebné sú nielen legislatívne zmeny, ale aj politický konsenzus a koordinácia medzi ministerstvami. Cieľom musí byť zosúladenie ambicióznych klimatických cieľov s rovnako ambicióznymi sociálnymi opatreniami pre roky 2030, 2040 a 2050. Zatiaľ čo mnohé vlády odkladajú sociálne aspekty klimatických opatrení, ETS2 ponúka príležitosť vstrebať sociálnu prioritu priamo do klimatickej politiky. Pri správnej kombinácii dotácií a služieb dokážu štáty chrániť spotrebiteľa, adresovať špecifické potreby vidieka aj miest a udržať podporu verejnosti pre trvalé dekarbonizačné programy. JaroR

Zdroje: Prezentované dáta a návrhy vychádzajú z európskych analýz a slovenskej projekcie sociálno‑klimatických plánov.