Európska únia a jej členské štáty vykazujú pokrok v znižovaní emisií znečisťujúcich látok do ovzdušia, ako to vyžaduje smernica o národných záväzkoch znižovania emisií (NEC Directive) (EÚ/2016/2284). Táto smernica stanovuje národné záväzky znižovať emisie piatich hlavných znečisťujúcich látok: jemných tuhých častíc (PM2.5), oxidov dusíka (NOx), nemetánových prchavých organických zlúčenín (NMVOCs), amoniaku (NH3) a oxidu siričitého (SO2). Aktuálne záväzky platia na obdobie rokov 2020 až 2029, pričom prísnejšie ciele budú platiť od roku 2030. Analýza vychádza z najnovších údajov o emisiách do ovzdušia za rok 2023, ktoré členské štáty nahlásili v roku 2025.

Pokrok smerom k záväzkom na roky 2020-2029

V roku 2023 dosiahlo 19 členských štátov svoje národné záväzky znižovania emisií pre všetkých päť hlavných znečisťujúcich látok na obdobie 2020-2029. Naopak, osem členských štátov nesplnilo záväzky aspoň pre jednu z látok. Najväčšou výzvou zostáva znižovanie emisií amoniaku (NH3), pričom šesť členských štátov potrebuje znížiť svoje emisie, aby splnili svoje záväzky na roky 2020-2029. Od roku 2005 sa emisie NH3 v mnohých členských štátoch znížili len mierne alebo sa dokonca zvýšili, čo poukazuje na potrebu účinnejších politík zameraných na poľnohospodárstvo, ktoré je hlavným zdrojom emisií NH3 v EÚ. Naopak, najvýznamnejší pokrok bol dosiahnutý pri znižovaní emisií oxidu siričitého (SO2), pričom 25 členských štátov už splnilo svoje záväzky dokonca na rok 2030. Pre SO2, NOx, NMVOCs a PM2.5 splnili záväzky na roky 2020-2029 všetky okrem jedného členského štátu. Špecifické výzvy zahŕňajú Cyprus, ktorý musí výrazne znížiť emisie SO2 (hlavné zdroje sú dodávky energie a výroba), Litvu, ktorá potrebuje výrazné zníženie emisií NOx (hlavný zdroj je cestná doprava) a NMVOCs, a Rumunsko, ktoré potrebuje ďalšie zníženie emisií PM2.5.

Výzvy spojené so záväzkami na rok 2030 a neskôr

Splnenie prísnejších cieľov znižovania emisií od roku 2030 bude pre takmer všetky členské štáty výraznou výzvou. Podľa údajov za rok 2023, s výnimkou Belgicka, Estónska, Fínska a Holandska, musia všetky členské štáty znížiť emisie aspoň pre jednu znečisťujúcu látku, aby splnili svoje záväzky do roku 2030. Najväčšou výzvou bude zníženie emisií NH3, NOx a PM2.5. Napríklad, hoci 12 členských štátov už splnilo prísnejšie záväzky pre NH3 na rok 2030, viac ako polovica z nich stále potrebuje znížiť emisie. Rovnaký počet (12) splnil záväzky pre PM2.5, ale spaľovanie pevnej biomasy a fosílnych palív na vykurovanie domácností stále významne prispieva k emisiám PM2.5 v niektorých štátoch. Emisie NOx predstavujú výzvu pre 17 členských štátov, pričom hlavnými sektormi sú cestná doprava a dodávky energie.

Dlhodobé trendy a de-coupling

Od roku 2005 do roku 2023 bol v emisiách znečisťujúcich látok v členských štátoch EÚ celkový klesajúci trend. Emisie SO2 klesli o 85 %, NOx o 53 % a PM2.5 o 38 %. Avšak, emisie NH3 klesli len o 17 %, čo je najmenej spomedzi všetkých sledovaných znečisťujúcich látok. Zaujímavé je, že hoci emisie znečisťujúcich látok klesali, hrubý domáci produkt (HDP) EÚ vzrástol o 32 %. Tento jav sa nazýva absolútne de-coupling, čo znamená, že environmentálny dopad (emisie) klesá, zatiaľ čo ekonomická aktivita rastie. Tento úspech je výsledkom kombinácie faktorov, ako sú zvýšená regulácia, zmena palivovej základne, technologické zlepšenia a zlepšenie energetickej efektívnosti.

NEC smernica je kľúčovým legislatívnym nástrojom v rámci Európskej zelenej dohody a prispieva k cieľu nulového znečistenia, s ambíciou znížiť počet predčasných úmrtí spôsobených znečistením ovzdušia o 55 % do roku 2030 (v porovnaní s rokom 2005). Európska komisia v súčasnosti smernicu prehodnocuje, aby posúdila, do akej miery splnila svoj cieľ ochrany ľudského zdravia a životného prostredia. JaroR