Európske mestá už len netestujú nápady; budujú modely pre budúcnosť. S blížiacimi sa klimatickými termínmi je kľúčovou výzvou premeniť úspešné experimenty na štandardnú mestskú prax, aby sa splnili ciele nulových emisií. Mestá v súčasnosti spotrebúvajú približne tri štvrtiny globálnej energie a produkujú asi 70 % emisií skleníkových plynov, pričom zaberajú len 2-3 % zemského povrchu. S rastúcou urbanizáciou – predpokladá sa, že do roku 2050 sa mestská populácia zvýši na približne 70 %, čo predstavuje 1,8 miliardy ľudí navyše – je táto výzva naliehavejšia ako kedykoľvek predtým.

Amsterdam ako líder v udržateľnosti

Amsterdam je vynikajúcim príkladom mesta, ktoré sa už neexperimentuje, ale buduje svoju budúcnosť okolo udržateľnosti. S ambicióznym „Plánom klimatickej neutrality 2050“ si holandská metropola stanovila za cieľ znížiť emisie uhlíka o 95 % v porovnaní s úrovňou z roku 1990. Tento prístup už prináša výsledky; Amsterdam poskočil o deväť miest a v roku 2024 sa umiestnil na prvom mieste v indexe udržateľných miest Arcadis. K úspechu mesta prispieva najmä participatívny kultúrny spôsob myslenia, silný inovačný ekosystém a dlhodobá spolupráca zainteresovaných strán, ktoré si vybudovali vzájomnú dôveru. Napriek tomu Amsterdam čelí výzvam, ako sú preťaženie siete a prechod na tepelné hospodárstvo.

Nemecký príspevok a projekt NEUTRALPATH

Nemecko sa tiež radí medzi najúspešnejšie krajiny v indexe, so štyrmi mestami v top desiatke: Frankfurt, Mníchov, Hamburg a Berlín. Drážďany, ktoré sú spolu so Zaragozou v Španielsku testovacou oblasťou pre európsky projekt NEUTRALPATH, úzko spolupracujú s ostatnými. Cieľom tohto projektu je spoločne navrhovať mestské riešenia pre klimatickú neutralitu a ukázať, ako rozsiahle renovácie a plánovanie na úrovni mestských častí môžu pretvoriť celé štvrte.

Drážďany transformujú dve pilotné lokality na „Pozitívne štvrte čistej energie“ (PCEDs). Tieto nízkouhlíkové a vysokoúčinné energetické zóny sú navrhnuté tak, aby produkovali len zelenú energiu – a to viac, než spotrebujú. Lokality boli zvolené strategicky, predstavujúc typický povojnový a socialistický stavebný fond v Drážďanoch, čo zabezpečuje vysokú replikovateľnosť výsledkov po celej strednej a východnej Európe. Odhadovaný dopad je zníženie primárnej spotreby energie o 55 %. Spolupráca medzi súkromným a mestským bytovým sektorom, ako napríklad medzi Vonoviou a WiD (dražďanskou mestskou bytovou spoločnosťou), je kľúčová pre implementáciu a škálovanie projektu.

Výzvy a inovatívne riešenia

Napriek pokroku, pretrvávajú prekážky, najmä v integrácii fotovoltickej elektriny do systémov diaľkového vykurovania a v technickej a finančnej integrácii geotermálnej a solárnej energie v nízko hustých oblastiach, ktoré sú často závislé od obmedzených verejných financií, najmä v sociálnom bývaní. Projekt NEUTRALPATH je navrhnutý tak, aby tieto výzvy identifikoval a testoval, ako implementovať a prevádzkovať PCEDs v rôznych podmienkach.

Technologické riešenia sa v rámci projektu kombinujú so vzdelávacími iniciatívami na zvýšenie povedomia a energetickej gramotnosti, ako je napríklad stolová hra vyvinutá v Drážďanoch, Istanbule a Zaragoze, ktorá učí deti o pôvode a spotrebe energie. Stratégia NEUTRALPATH sa zameriava na vývoj replikovateľných, škálovateľných modelov PCEDs ako „živých laboratórií“, ktoré integrujú správu vecí verejných, zapojenie komunity a dlhodobú finančnú udržateľnosť. Drážďany a Zaragoza sú priekopníkmi, zatiaľ čo Istanbul, Gent a Vantaa budú ich riešenia replikovať ako „nasledujúce mestá“. Všetky tieto mestá vytvárajú „klimaticky neutrálne laboratóriá“, ktoré spájajú širokú škálu aktérov vrátane renovačných spoločností, poskytovateľov energie, občanov, vlád a investičných zástupcov. Dobrú súdržnosť medzi všetkými zainteresovanými stranami v energetických obvodoch považuje Cecilia Sanz Montalvillo, koordinátorka projektu, za veľmi dôležitú pre implementáciu takýchto riešení.

Potreba dlhodobej podpory

Hoci je vývoj povzbudivý a stratégia prináša ovocie, dlhodobá podpora je nevyhnutná na konsolidáciu skúseností a urýchlenie dekarbonizácie európskych miest. Jednou z najväčších výziev je nedostatok kontinuity financovania; mestá testujú a preukazujú funkčnosť riešení, no po skončení projektu majú ťažkosti nájsť nástroje na škálovanie alebo replikáciu. Amsterdam ukazuje, že efektívna zmena závisí od dlhodobého plánovania a medzisektorovej spolupráce. Napriek tomu, že len jedno z piatich miest si stanovilo cieľ dosiahnuť nulové emisie, kľúčovým krokom je premena najlepších experimentov na štandardnú prax, kým sa neminie čas. JaroR