Od roku 2027 sa majitelia áut v celej EÚ musia pripraviť na výrazne vyššie ceny pohonných hmôt.  Dôvodom je zavedenie nového európskeho systému obchodovania s emisiami ETS2, ktorý rozšíri uhlíkové emisné povolenky aj na oblasť dopravy a vykurovania. Znamená to, že aj za emisie CO₂ z benzínu, nafty či zemného plynu na kúrenie sa bude platiť – a tieto náklady sa premietnu do cien pre konečného spotrebiteľa. V článku zrozumiteľne vysvetľujeme, čo je ETS2, ako funguje obchodovanie s emisiami, prečo sa zavádza práve v doprave a vykurovaní, a aký reálny dopad to môže mať na ceny palív. Zároveň uvedieme konkrétne odhady zdraženia (v centoch na liter) a zamyslíme sa nad dopadmi na domácnosti a motoristov.

Ako funguje obchodovanie s emisnými kvótami (ETS)?

Systém obchodovania s emisnými kvótami (ETS – Emissions Trading System) je trhový mechanizmus, ktorým chce Európska únia znižovať emisie skleníkových plynov. Funguje na princípe „cap-and-trade“. To znamená, že EÚ stanoví strop (cap) na celkové emisie CO₂ v určitých sektoroch a vydá emisné kvóty (povolenky) v množstve zodpovedajúcom tomuto limitu. Každá povolenka oprávňuje vypustiť jednu tonu CO₂. Firmy, ktoré v týchto odvetviach pôsobia, musia nakupovať povolenky na každú tonu CO₂ ktorú vypustia. Ak nejaká spoločnosť vypustí menej emisií, než koľko má povoleniek, môže prebytočné kvóty predať inej – a naopak, podniky s vyššími emisiami si musia chýbajúce povolenky dokúpiť alebo čelia sankciám. Zároveň sa počet povoleniek každý rok postupne znižuje, aby sa emisie celkovo znižovali a dosiahol sa stanovený klimatický cieľ. Tento systém už od roku 2005 pokrýva veľkých znečisťovateľov (napr. elektrárne a priemysel) a stal sa pilierom klimatickej politiky EÚ.

ETS2: Emisné povolenky aj pre dopravu a vykurovanie

ETS2 je označenie pre nový, samostatný systém obchodovania s emisiami, ktorý EÚ zavedie od roku 2027. Ide o rozšírenie princípu emisných kvót na oblasti, ktoré doteraz neboli zahrnuté v prvom ETS – konkrétne cestnú dopravu, palivá pre dopravu a vykurovanie budov. Prakticky to znamená, že dodávatelia palív (rafinérie, distribútori benzínu, nafty, zemného plynu, vykurovacieho oleja a pod.) budú po novom povinní nakupovať emisné povolenky za emisie CO₂, ktoré vzniknú spálením nimi predaných palív. Hoci koncoví spotrebitelia (motoristi či domácnosti) nebudú musieť žiadne povolenky nakupovať priamo, dodávatelia premietnu dodatočné náklady za nákup povoleniek do cien palív. Inými slovami, cena uhlíka sa premietne do ceny litra benzínu, nafty či kubíka zemného plynu, ktoré kupujeme.

Prečo sa ETS rozširuje práve na dopravu a vykurovanie? Tieto sektory produkujú veľké množstvo emisií CO₂ (automobily, kamióny, vykurovanie domácností fosílnymi palivami), no doteraz emisie v nich neklesali dostatočne rýchlo. EÚ má ambiciózny cieľ znížiť celkové emisie o 55 % do roku 2030 (oproti 1990) a dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050. Bez príspevku dopravy a budov by to nebolo možné. Zavedenie ETS2 má vytvoriť trhovú motiváciu aj v týchto odvetviach: ak fosílne palivá zdražejú kvôli cene uhlíka, domácnosti a firmy budú mať väčší stimul investovať do úspor a prechodu na čistejšie alternatívy – napríklad zatepliť budovu, vymeniť kotol za ekologickejší, alebo presedlať na elektromobil či iný nízkoemisný dopravný prostriedok. Doterajšie dobrovoľné úsilie neprinieslo požadované zníženie emisií, preto prichádza celounijné riešenie formou povoleniek.

Vyššie ceny benzínu a nafty od roka 2027

Zavedenie ETS2 sa premietne do ceny pohonných hmôt pomerne priamočiaro: ak palivový distribútor zaplatí za povolenky, zdvihne veľkoobchodnú cenu paliva, a tú pocítia vodiči na čerpacích staniciach. O koľko ceny stúpnu? Podľa viacerých odhadov bude každý liter benzínu a nafty drahší približne o 10 až 15 centov. Napríklad liter benzínu, ktorý dnes stojí 1,50 €, by tak mohol stáť okolo 1,60 € – čisto v dôsledku poplatku za uhlík. Výsledná cena samozrejme závisí aj od vývoja cien ropy a ďalších faktorov, no uhlíková zložka môže byť významná. Niektoré pesimistickejšie scenáre dokonca hovoria, že ceny palív by sa mohli vrátiť k úrovni okolo 2 € za liter – to znamená k hodnotám, ktoré sme zažili krátko v roku 2022 počas vrcholu energetickej krízy.

Z čoho vychádzajú tieto čísla? Očakáva sa, že trhová cena emisných povoleniek v novom ETS2 sa bude spočiatku pohybovať okolo 45 € za tonu CO₂. Spaľovaním jedného litra benzínu sa vyprodukuje približne 2,3 kg CO₂, pri nafte asi 2,6 kg CO₂ (nafta má o trochu vyššie emisie na liter). Ak si to prepočítame, 45 € za tonu znamená približne 10 centov na liter benzínu a okolo 12 centov na liter nafty. To zodpovedá uvedeným odhadom. Treba však zdôrazniť, že ide o prvotnú cenu v roku 2027 – systém ETS2 bude mať postupne sa znižujúci strop emisií, čo môže viesť k rastu ceny povoleniek po roku 2030. V pravidlách síce existuje mechanizmus, že ak by cena povolenky v prvých rokoch presiahla 45 € (v cenách roku 2020) alebo rástla príliš rýchlo, uvoľnia sa dodatočné povolenky na trh. To by malo zabrzdiť prípadné prudké zdraženie na začiatku. Dlhodobo sa však nedá vylúčiť, že cena uhlíka stúpne nad túto hranicu, čo by znamenalo ďalšie zdražovanie fosílnych palív v neskorších rokoch.

Dopady na motoristov a domácnosti

Pre priemerného motoristu môže zdraženie o ~0,10 € na liter znamenať, že za plnú nádrž (50 litrov) benzínu zaplatí o 5 € viac než predtým. Ročne sa pri bežnom nájazde 10–15 tisíc km môže účet za palivo zvýšiť rádovo o desiatky eur navyše. Nákladná doprava a firmy spotrebujúce veľké množstvo palív pocítia dopad ešte výraznejšie – pohonné hmoty tvoria významnú časť ich rozpočtov (u dopravcov často 20–30 % nákladov) a každý cent navyše sa premieta do cien pre zákazníkov. Odborníci upozorňujú, že keď zdražie nafta, porastú aj ceny prepravy tovaru a rôznych služieb, čo sa môže premietnuť do vyššej inflácie. Zdraženie palív teda nepocítia len vodiči pri tankovaní – nepriamo ovplyvní ceny mnohých výrobkov (ktoré treba niekam doviezť) a služieb. Napríklad potraviny, stavebný materiál či kuriérske služby môžu mierne zdražieť kvôli vyšším nákladom na dopravu. Klimatická politika tak má širší dopad na celú ekonomiku, nielen na peňaženky motoristov.

Dopady sa netýkajú len dopravy, ale aj vykurovania domácností. ETS2 totiž zahrnie aj palivá používané na vykurovanie budov – najmä zemný plyn, vykurovacie oleje a uhlie. To znamená, že kúrenie fosílnymi palivami zdražie, keďže dodávatelia plynu či uhlia budú tiež kupovať povolenky. Konkrétny dopad závisí od typu a energetickej efektívnosti domácnosti. Analýzy Inštitútu environmentálnej politiky naznačujú, že domácnosti v starších nezateplených rodinných domoch môžu zaplatiť za vykurovanie o 300 až 500 € viac ročne (ak kúria plynom či uhlím). Naopak, v bytových domoch s centrálnym plynovým kúrením by zvýšenie nákladov mohlo byť relatívne malé – odhaduje sa pod 100 € za rok navyše. Samozrejme, ak domácnosť využíva elektrické alebo obnoviteľné zdroje tepla (tepelné čerpadlo, solárne kolektory, centrálne zásobovanie teplom z nízkoemisných zdrojov), ETS2 sa jej priamo nedotkne. Najviac zasiahnutí budú tí, čo sú závislí od spaľovania plynu, uhlia či oleja v energeticky nehospodárnych budovách.

Bude existovať pomoc pre občanov? Časť výnosov z predaja povoleniek ETS2 má prúdiť do tzv. Sociálno-klimatického fondu EÚ. Ten by mal slúžiť na kompenzácie pre zraniteľné domácnosti a malé firmy – napríklad na príspevky pre nízkopríjmové domácnosti na úhradu účtov za energie, alebo na financovanie programov, ktoré ľuďom pomôžu znižovať spotrebu (dotácie na zateplenie domov, výmenu kotlov, podporu prechodu na verejnú dopravu a pod.). Každá členská krajina EÚ má tiež povinnosť použiť zvyšok peňazí z predaja povoleniek na klimatické a sociálne opatrenia a pravidelne hlásiť, ako tieto prostriedky využila. Cieľom je zmierniť dopad na životnú úroveň najohrozenejších skupín obyvateľov a zabezpečiť spravodlivú transformáciu.

Čo to znamená pre Slovensko a bežných vodičov?

Z pohľadu bežného vodiča či domácnosti ide nepochybne o nepopulárne opatrenie – nikto nechce platiť viac pri pokladni na pumpe ani za kúrenie doma. Aj preto má zavedenie ETS2 politický rozmer. Slovenská vláda (podobne ako napríklad česká) už vyjadrila voči novému systému výhrady. Aktuálne naznačuje, že v roku 2027 neplánuje okamžite zaťažiť motoristov novými poplatkami, ale najprv spustí iba fázu monitorovania emisií. To by znamenalo určité oddialenie dopadu – aspoň na prechodný čas by sa u nás ceny nemuseli zvýšiť, pokiaľ by Slovensko formálne neaplikovalo spoplatnenie emisných kvót v sektore dopravy hneď od začiatku. Otázne však je, do akej miery si jednotlivé štáty budú môcť dovoliť odkladať aplikáciu spoločných pravidiel EÚ. V prípade, že by Slovensko naozaj dlhšie nepristúpilo k systému povoleniek v doprave, ceny PHM u nás by zostali nižšie než v okolitých krajinách. To by však mohlo viesť k “palivovej turistike” – vodiči zo susedných štátov by jazdili tankovať k nám, podobne ako sme to videli v minulosti pri regulovaných cenách v Maďarsku. Z dlhodobého hľadiska sa však zrejme aj tak nevyhneme trendu zdražovania fosílnych palív.

Zhrnuté a podčiarknuté: Od roku 2027 vstúpi do hry nový faktor ovplyvňujúci ceny benzínu, nafty aj fosílnych palív na vykurovanie – uhlíkové emisné povolenky v systéme ETS2. Tie zdražia prevádzku spaľovacích áut aj vykurovanie domácností, pričom odhadované zvýšenie ceny je okolo 10 – 15 centov na liter paliva (pri aktuálnej cene povolenky ~45 €/tonu CO₂) a stovky eur ročne pri vykurovaní starších domov. Pre bežného spotrebiteľa je to nepríjemná správa – vyššie účty za tankovanie aj energie môžu zaťažiť rodinný rozpočet. Na druhej strane, zámerom EÚ je motivovať znižovanie emisií a financovať z vybraných poplatkov opatrenia, ktoré ľuďom pomôžu prispôsobiť sa (napríklad dotovať úsporné riešenia). Či už s tým súhlasíme alebo nie, zdá sa, že éra lacných fosílnych palív sa končí a cena za znečisťovanie ovzdušia sa bude stále viac premietať do našich každodenných nákladov. Bežní motoristi a domácnosti by sa na to mali včas pripraviť – či už plánovaním úspornejšej prevádzky, investíciami do úspor energie, alebo zvážením prechodu na ekologickejšie alternatívy, ktoré budú z dlhodobého hľadiska čoraz výhodnejšie. Zelená transformácia totiž prichádza aj na čerpacie stanice a do kotolní, a od roku 2027 to pocítime všetci vo svojej peňaženke. JaroR

Zdroje:

• Oficiálne informácie Európskej komisie o ETS2
• Analýza dopadov ETS2 na dopravu (Biofuel Express)
• Spravodajstvo TopSpeed.sk a HN o očakávanom zdražení palív
• Energie-portal.sk – odhady zvýšenia nákladov pre domácnosti na vykurovanie