Stavebný priemysel sa nachádza na križovatke rýchlej urbanizácie a naliehavej potreby udržateľnejších a efektívnejších postupov využívania zdrojov. So zodpovednosťou za 50% ťažby zdrojov a 35% odpadu v rámci EÚ sa stavebný sektor stal primárnym zameraním zelenej transformácie EÚ. Jadrom tejto agendy je prechod od lineárnej spotreby k „obehovému hospodárstvu“, ktoré uprednostňuje opätovné použitie a dlhú životnosť a snaží sa znížiť vplyv na životné prostredie počas celého životného cyklu výrobku.

Lineárne vs. Obehové hospodárstvo v stavebníctve

Vo všeobecnosti, v lineárnom stavebnom modeli sa materiály ťažia, používajú a napokon po skončení životného cyklu budovy likvidujú ako odpad, pričom stavebný odpad sa často posiela na skládky alebo je podrobený neoptimálnej recyklácii. Tento prístup významne prispieva k emisiám uhlíka, vyčerpávaniu zdrojov a degradácii životného prostredia. Naopak, obehové hospodárstvo sa snaží predchádzať vzniku odpadu od samého začiatku. Pre stavebný priemysel to znamená zavádzanie obehovosti už od fázy návrhu, podporu modulárneho dizajnu a opätovného použitia materiálov, výber materiálov s nižšou zapustenou uhlíkovou stopou a uprednostňovanie stavebných metód, ktoré je možné demontovať, opätovne použiť alebo recyklovať.

Kľúčové regulačné reformy EÚ

Ústredným prvkom „Európskeho zeleného dohovoru“, ktorého cieľom je „transformovať EÚ na moderné, zdrojovo efektívne a konkurencieschopné hospodárstvo“ a stať sa prvým klimaticky neutrálnym kontinentom, je Akčný plán pre obehové hospodárstvo (CEAP). CEAP, prijatý v marci 2020, podporuje návrh, používanie a výrobu nízkouhlíkových výrobkov znižujúcich množstvo odpadu, s výrazným dôrazom na obehovosť a optimalizovaný výkon životného cyklu vo všetkých sektoroch, vrátane stavebníctva.

CEAP viedol k nedávnym regulačným reformám, najmä k novým Nariadeniam EÚ o stavebných výrobkoch (EU CPR) a Nariadeniu o ekodizajne pre udržateľné výrobky (ESPR).

1. Nariadenia EÚ o stavebných výrobkoch (EU CPR): Ide o jeden z kľúčových nástrojov podporujúcich prechod k obehovému hospodárstvu v stavebníctve. EU CPR reštrukturalizuje spôsob definovania, uvádzania na trh a monitorovania stavebných výrobkov. Zavádza nástroje ako Digitálne produktové pasy (DPPs), ktoré poskytujú transparentné environmentálne údaje a údaje o sledovateľnosti v celom dodávateľskom reťazci. DPPs budú poskytovať podrobné informácie o environmentálnej stope výrobku, jeho pôvode, zložení a potenciáli na konci životnosti, čím pomôžu developerom, dodávateľom a klientom prijímať informované a udržateľné rozhodnutia o obstarávaní. Medzi ďalšie dôležité zmeny patrí:
   • Rozšírená definícia „stavebného výrobku“, ktorá teraz zahŕňa „formované a neformované fyzické položky, vrátane ich obalov a návodu na použitie, alebo súpravu alebo zostavu kombinujúcu takéto položky“, ktoré sú určené na trvalé začlenenie do stavebných prác v EÚ.
   • Povinné normy udržateľnosti, ktoré po prvýkrát umožňujú Európskej komisii stanoviť minimálne environmentálne výkonnostné normy pre stavebné výrobky s cieľom zvýšiť dopyt po udržateľných materiáloch a podporiť princípy obehového hospodárstva.
   • Vylepšený dohľad nad trhom a dohľad nad dodržiavaním predpisov, čím sa zvyšuje kontrola výrobcov a dovozcov.
2. Nariadenie o ekodizajne pre udržateľné výrobky (ESPR): Toto nariadenie nahrádza smernicu o ekodizajne (2009/125/ES) a je vlajkovou loďou iniciatívy v rámci CEAP. Zavádza nový právny rámec, podľa ktorého musia výrobky, vrátane stavebných výrobkov, spĺňať minimálne environmentálne výkonnostné normy pre trvanlivosť, opraviteľnosť a recyklovateľnosť, aby mohli byť uvedené na trh EÚ. ESPR sa bude vzťahovať na rastúci počet výrobkov, pričom výrobcovia budú musieť navrhovať s ohľadom na udržateľnosť. Prvý pracovný plán, „Pracovný plán ekodizajnu pre udržateľné výrobky a energetické označovanie 2025 – 2030“, bol prijatý 16. apríla 2025 a načrtáva počiatočnú skupinu materiálov a kategórií výrobkov, ktoré sa majú prioritne zamerať na požiadavky ekodizajnu.

Praktické dôsledky a obchodné úvahy

Je nevyhnutné, aby dodávatelia, developeri a poisťovne pochopili komerčné, právne a súladové dôsledky týchto reforiem. Tento posun bude mať praktické dôsledky nielen pre stavebné spoločnosti pôsobiace v EÚ, ale aj pre spoločnosti mimo EÚ, ktoré získavajú produkty z trhov EÚ. Budú čeliť rastúcemu tlaku na preukázanie súladu s obehovými normami. To zahŕňa, ale nie je obmedzené na, výber materiálov, ktorý teraz musí zohľadňovať výkon podľa noriem udržateľnosti, nielen technické funkcie, zabezpečenie dostupnosti údajov o výrobkoch pre posúdenie životného cyklu a prispôsobenie návrhových procesov tak, aby uprednostňovali opätovné použiteľnosť a dlhú životnosť. Očakáva sa tiež zvýšený dopyt od klientov a developerov, aby bola obehovosť zakotvená do projektových návrhov.

Hoci Spojené kráľovstvo už nie je viazané legislatívou EÚ, aktualizácie zostávajú veľmi dôležité pre britské stavebné firmy pôsobiace v EÚ alebo obchodujúce s ňou. Očakáva sa tematická konvergencia – najmä v oblasti znižovania emisií uhlíka, opätovného použitia materiálov a transparentnosti dodávateľského reťazca. Dodávatelia a ich poisťovne budú musieť posúdiť, ako obehové stavebné materiály fungujú v priebehu času, najmä ak ide o recyklované, opätovne použité alebo modulárne komponenty. Zodpovednosť za nedodržanie environmentálnych noriem, povinnosti sledovateľnosti výrobkov a dlhodobé riziko výkonnosti si vyžiadajú starostlivé rozdelenie v zmluvách a aktualizované znenie poistenia.

Včasné zapojenie sa do systémov a postupov súvisiacich s DPP a prehodnotenie procesov obstarávania bude kľúčové pre zabezpečenie súladu s predpismi. Tí, ktorí konajú včas, implementujú udržateľné návrhové postupy, sledujú vstupné materiály a spolupracujú v rámci dodávateľského reťazca, budú najlepšie pripravení riadiť riziká, spĺňať očakávania klientov a prinášať hodnotu na trhu s viac zameraným na zdroje a regulovaným trhom. JaroR