Nový výskum odhaľuje, kde má obnova lesov skutočne zmysel pre klímu!

Vedci z Univerzity vo Witwatersrande v Južnej Afrike prinášajú prelomovú štúdiu, ktorá mení naše chápanie boja proti klimatickým zmenám prostredníctvom obnovy lesov. Ich nový výskum, publikovaný v Nature Communications, mapuje 195 miliónov hektárov globálne, kde obnova stromov prinesie maximálne klimatické výhody bez poškodenia komunít alebo ekosystémov. Táto oblasť je zhruba ekvivalentná kombinovanej rozlohe Južnej Afriky, Namíbie, Botswany a Zimbabwe.

Čo robí túto štúdiu tak dôležitou? Predchádzajúce odhady celkovej dostupnej pôdy pre projekty zalesňovania boli podstatne vyššie, ale často nebrali do úvahy kľúčové faktory. Táto nová mapa predstavuje 71 až 92 % pokles oproti predchádzajúcim číslam. Dôvodom je zahrnutie vrstiev, ktoré predošlé výskumy nemali k dispozícii, alebo ich ignorovali. Napríklad, štúdia zohľadňuje albedo efekt, čo znamená, že v niektorých lokalitách môže obnova stromov skutočne ohrievať Zem namiesto ochladzovania tým, že ovplyvňuje, koľko slnečného svetla sa absorbuje alebo odráža.

Okrem toho, výskum vylučuje pôvodné trávnaté porasty a iné ekosystémy, kde by výsadba stromov poškodila biodiverzitu a zhoršila požiarne režimy. Ako zdôrazňuje Archibald z programu Future Ecosystems for Africa (FEFA) na Wits University, predchádzajúce štúdie často neriešili negatívne vplyvy zalesňovania na biodiverzitu a ľudské blaho, najmä pre chudobných ľudí žijúcich v odľahlých vidieckych oblastiach, ktoré sú často cieľom zalesňovania. Negatívne dopady sú pravdepodobnejšie, keď komunity nemajú zabezpečené pozemkové práva a sú silne závislé od prírodných zdrojov.

Táto rozlišovacia schopnosť je obzvlášť dôležitá pre Afriku. Na tomto kontinente sú prírodné trávnaté porasty a savany často nevhodne premenené na lesy, čo poškodzuje biodiverzitu a zhoršuje požiarne režimy. Hoci africké krajiny prispievajú menej ako 5 % ku globálnym emisiám uhlíka, čelia neúmerným klimatickým dopadom a zároveň majú obrovský potenciál pre riešenia založené na prírode. Výskum priamo podporuje iniciatívu „Roadmap for Just Systems Transformations for Africa’s People and Nature“ – celokontinentálnu spoluprácu medzi FEFA, Conservation International a partnermi, ktorej cieľom je urýchliť investície do prírodných klimatických riešení, ktoré prospejú zmierňovaniu dopadov aj miestnym živobytiam. Profesor Forrest Fleischman, spoluautor štúdie, zdôrazňuje, že politiky musia zohľadňovať pozemkové práva a závislosť komunít od prírodných zdrojov, najmä v krajinách, kde sa politické práva nerešpektujú. Archibald dodáva, že „africkí vedci teraz musia prijať výzvu a poskytnúť usmernenie k vhodnému riadeniu krajiny a reštauračným činnostiam v ne-lesných ekosystémoch. To je cieľom Africkej mapy“.

V neposlednom rade, táto štúdia slúži ako včasná pripomienka pre tvorcov politík pred blížiacimi sa rokovaniami OSN o klíme: samotná výsadba stromov nemôže vyriešiť klimatické zmeny. Len obnovou a ochranou lesov popri agresívnej dekarbonizácii priemyslu môže zalesňovanie dosiahnuť zmysluplný pokrok smerom k bezpečným klimatickým limitom. Štúdia bola spolufinancovaná organizáciami The Nature Conservancy a Oppenheimer Generations Research and Conservation v rámci programu FEFA, ktorého poslaním je prioritizovať riešenia informované Afrikou v ochrane ekosystémov.

Toto nové mapovanie nám poskytuje realistickú a podstatnú príležitosť pre zalesňovanie, ktoré môže skutočne prispieť k plneniu klimatických cieľov a zároveň chrániť komunity a ekosystémy. Je to výzva k múdrejšiemu, cielenejšiemu a spravodlivejšiemu prístupu k obnove našej planéty. JaroR


Štúdia publikovaná v časopise Nature Communications a čerpajúca z 89 predchádzajúcich výskumných projektov

- ak ste našli nedostatok v článku alebo máte pripomienky, dajte nám, prosím, vedieť.

Mohlo by Vás zaujímať...