Súčasné globálne otepľovanie si vyžaduje naliehavé opatrenia na zníženie emisií oxidu uhličitého. Hoci sa často navrhuje kompenzácia emisií ako riešenie, najmä zo strany firiem pôsobiacich v oblasti fosílnych palív, nové štúdie ukazujú, že jej finančné a priestorové limity sú výrazné. Táto analýza, zameraná na 200 najväčších držiteľov zásob fosílnych palív, odhaľuje, že úplná kompenzácia ich potenciálnych emisií je mimoriadne nákladná a vyžadovala by si obrovské plochy Zeme.

Ohromujúci rozsah problému

Zásoby 200 najväčších spoločností zaoberajúcich sa fosílnymi palivami obsahujú 182 Gt uhlíka, čo by pri spálení uvoľnilo 673 Gt CO2e. Táto hodnota výrazne prekračuje zostávajúci uhlíkový rozpočet 400 Gt CO2e, potrebný na obmedzenie oteplenia na 1,5 °C do roku 2050. Pre dosiahnutie tohto cieľa by približne 60 % ropy a zemného plynu a 90 % uhlia muselo zostať neextrahovaných. Spoločnosti zaoberajúce sa fosílnymi palivami však v súčasnosti majú malú motiváciu znižovať ťažbu, pretože ich zásoby sú na ich súvahách uvedené ako aktíva, čo naznačuje očakávanie ich budúceho využitia.

Finančné prekážky kompenzácie

Štúdia skúma finančnú životaschopnosť kompenzácie emisií pomocou konceptu „čistej environmentálnej hodnoty“ (Net Environmental Valuation – NEV), ktorá predstavuje hodnotu spoločnosti po odpočítaní nákladov na kompenzáciu jej budúcich emisií (konkrétne emisií rozsahu 3, ktoré sú najvýznamnejšie pre tieto spoločnosti). Zistilo sa, že kompenzácia emisií prostredníctvom uhlíkových trhov alebo priameho zachytávania zo vzduchu (Direct Air Capture – DAC) je prohibívne drahá.

• Zalesňovanie (Afforestation): Hoci je zalesňovanie najlacnejšou technológiou kompenzácie s referenčnou cenou okolo 16 USD za tonu CO2e, aj pri tejto cene by 64 % najväčších spoločností zaoberajúcich sa fosílnymi palivami malo negatívnu čistú environmentálnu hodnotu.
• Európsky trh s emisiami (ETS): Pri priemernej cene na európskom trhu ETS (približne 83 USD za tonu CO2e v roku 2022) by 95 % firiem malo negatívnu čistú environmentálnu hodnotu.
• Priame zachytávanie zo vzduchu (DAC): Súčasné náklady na DAC sú okolo 1000 USD za tonu CO2e, čo by viedlo k negatívnej čistej environmentálnej hodnote u všetkých skúmaných spoločností. Aj keby cena DAC klesla na 150 USD za tonu CO2e, čistá environmentálna hodnota firiem by zostala negatívna.

Celkovo by kompenzácia emisií zo súčasných zásob 200 najväčších spoločností na fosílne palivá stála 10,8 bilióna USD (zalesňovanie), 59,29 bilióna USD (ETS uhlíkový trh) alebo 673,7 bilióna USD (DAC). Posledná suma predstavuje 701 % globálneho HDP, čo znamená, že by si vyžadovala sedem rokov celosvetovej ľudskej hospodárskej produkcie len na kompenzáciu.

Z pohľadu sociálnych nákladov na uhlík (Social Cost of Carbon – SCC), ktoré odhadujú náklady vplyvov dodatočnej tony emisií uhlíka (približne 190 USD za tonu CO2), je prevádzka týchto firiem ekonomicky neudržateľná, pretože environmentálne škody prevyšujú ekonomickú hodnotu ich aktív.

Priestorové limity zalesňovania

Kompenzácia emisií z fosílnych palív prostredníctvom zalesňovania čelí aj výrazným priestorovým obmedzeniam. Na kompenzáciu emisií zo zásob 200 najväčších spoločností na fosílne palivá by bolo potrebné zalesniť plochu väčšiu ako Severná a Stredná Amerika, čo by si vyžadovalo vysídlenie komunít, poľnohospodárskej pôdy a existujúcich biotopov. Ak by sa pokúsilo kompenzovať historické emisie ľudstva z fosílnych palív a cementu, všetka poľnohospodárska pôda by musela byť nahradená lesmi, čo by pokrylo celú Severnú Ameriku, západnú Európu a tri štvrtiny Afriky.

Je dôležité poznamenať, že tieto výpočty sú teoretickými „myšlienkovými experimentmi“ pre pochopenie rozsahu problému a nepredstavujú realistické odporúčania. Zanedbávajú totiž ekologické, kultúrne a ekonomické hodnoty bezlesných oblastí a fakt, že niektoré oblasti nie sú pre zalesňovanie vhodné (napríklad púšte, hory či jazerá).

Ekologické a socioekonomické obmedzenia

Okrem finančných a priestorových obmedzení sa zalesňovanie stretáva aj s ekologickými výzvami. Výsadba stromov vyžaduje dostatok vody a živín, pričom masívne zalesňovanie môže znižovať hladinu podzemnej vody a prietoky riek. V oblastiach s obmedzenými živinami môže byť sekvestrácia uhlíka obmedzená. Zalesňovanie na rašeliniskách alebo tundrách môže viesť dokonca k strate už uskladneného uhlíka.

Uhlík uložený v stromoch je navyše dočasný a zraniteľný voči extrémnym poveternostným udalostiam, ako sú suchá, požiare, hurikány, choroby a škodcovia. Zalesňovanie môže tiež zhoršiť negatívne klimatické vplyvy, napríklad zvýšením rizika požiarov alebo znížením povrchového albeda v niektorých severských oblastiach, čo vedie k zvýšenému otepľovaniu.

V neposlednom rade, rozsiahle zalesňovanie pre kompenzáciu emisií predstavuje riziko pre potravinovú bezpečnosť, pretože znižuje dostupnosť pôdy pre poľnohospodárstvo a môže viesť k rastu cien potravín a ich zníženej dostupnosti.

Štúdia jasne poukazuje na to, že neexistuje žiadna cesta okolo znižovania emisií. Technológie ako DAC sú príliš drahé na to, aby boli finančne životaschopným riešením pre kompenzáciu emisií z fosílnych palív. Zalesňovanie, hoci je lacnejšie, čelí neprekonateľným výzvam v oblasti využívania pôdy a ekologických obmedzení, najmä vo svete s rastúcou populáciou a potrebou poľnohospodárskej pôdy. Z ekonomického hľadiska je lacnejšie zastaviť ťažbu fosílnych palív, než ich spáliť a následne kompenzovať emisie, ak sa zohľadnia sociálne náklady na uhlík. Ochrana a obnova lesov sú dôležité, ale nemôžu nahradiť rozsiahle znižovanie emisií. JaroR

Štúdia je publikovaná v časopise Nature

Slovník kľúčových pojmov

• Zalesňovanie: Úmyselné zakladanie nových lesov na pôde, ktorá v súčasnosti nemá žiadne stromové pokrytie a predtým nebola zalesnená. Rozlišuje sa od prirodzenej regenerácie alebo agrolesníctva.
• Agrolesníctvo: Systém využívania pôdy, ktorý zahŕňa spoločné pestovanie stromov a poľnohospodárskych plodín alebo chov dobytka na tej istej pôde.
• Albedo: Miera odrazivosti povrchu. Nižšie albedo znamená, že povrch absorbuje viac slnečného žiarenia, čo vedie k otepleniu.
• Uhlíkové kompenzácie (Carbon Offsetting): Investície do projektov, ktoré znižujú alebo odstraňujú ekvivalentné množstvo emisií skleníkových plynov, aby sa vyrovnali emisie vytvorené inde.
• Karbónový rozpočet (Carbon Budget): Celkové množstvo čistých emisií uhlíka povolené pre danú úroveň otepľovania. V kontexte štúdie je to 400 gigaton CO2 do roku 2050 na obmedzenie otepľovania na 1,5 °C.
• Zachytenie a skladovanie uhlíka (CCS): Technológia, ktorá zachytáva oxid uhličitý zo zdrojov, ako sú elektrárne alebo priemyselné procesy, a trvalo ho ukladá pod zemou.
• Priame zachytávanie vzduchu (Direct Air Capture – DAC): Technológia, ktorá odstraňuje CO2 priamo z okolitého vzduchu.
• Ekosystémové služby: Mnoho výhod, ktoré ľudia získavajú z ekosystémov, ako je čistenie vody, opeľovanie plodín a regulácia klímy.
• Evapotranspirácia: Proces, pri ktorom sa voda prenáša z pôdy na atmosféru odparovaním z pôdy a transpiráciou z rastlín.
• Externality: Náklady alebo výhody, ktoré vznikajú v dôsledku ekonomickej činnosti, ale nenesie ich priamo výrobca ani spotrebiteľ (napr. znečistenie uhlíkom je negatívna externalita).
• Európsky systém obchodovania s emisiami (EU ETS): Najväčší systém „cap and trade“ na svete, ktorý obmedzuje celkové emisie skleníkových plynov pre viac ako 11 000 zariadení v EÚ a umožňuje obchodovanie s emisnými kvótami.
• Fossil Free Funds: Organizácia, ktorá poskytuje údaje o investíciách do spoločností s fosílnymi palivami a ich zásobách.
• Global Carbon Project: Iniciatíva, ktorá poskytuje komplexné a transparentné odhady globálneho rozpočtu uhlíka.
• Medzivládny panel pre zmenu klímy (IPCC): Vedúci medzinárodný orgán pre hodnotenie zmeny klímy, ktorý vydáva komplexné hodnotenia o stave vedeckých poznatkov o zmene klímy.
• Trhová kapitalizácia (Market Capitalization): Celková hodnota všetkých otvorených akcií spoločnosti.
• Prirodzená regenerácia (Natural Regeneration): Obnova lesa prostredníctvom prírodných procesov (napr. šírenie semien) bez ľudského zásahu.
• Prírodné riešenia založené na klíme (Natural Climate Solutions – NCS): Opatrenia na ochranu, obnovu a zlepšenie hospodárenia s pôdou s cieľom zvýšiť sekvestráciu uhlíka a znížiť emisie skleníkových plynov.
• Čistá environmentálna hodnota (Net Environmental Valuation – NEV): Koncepčné ocenenie spoločnosti, ktoré sa vypočíta odpočítaním nákladov na kompenzáciu budúcich emisií CO2 od trhovej kapitalizácie spoločnosti. Používa sa na pochopenie, do akej miery môžu spoločnosti s fosílnymi palivami znášať environmentálne externality.
• Pedogenéza: Proces vzniku pôdy.
• Rašeliniská: Typ mokradí bohatých na organické látky, ktoré ukladajú obrovské množstvá uhlíka.
• Proovené zásoby (Proven Reserves – 1P): Zásoby ropy, zemného plynu alebo uhlia, ktoré sú s vysokou (90 %) pravdepodobnosťou komerčne vyťažiteľné za súčasných ekonomických a prevádzkových podmienok.
• Emisie rozsahu 1 (Scope 1 Emissions): Priame emisie skleníkových plynov z vlastnených alebo kontrolovaných zdrojov (napr. spaľovanie paliva vo vlastných vozidlách alebo výrobných procesoch).
• Emisie rozsahu 2 (Scope 2 Emissions): Nepriame emisie skleníkových plynov z výroby nakúpenej energie (napr. elektriny, pary, tepla alebo chladu).
• Emisie rozsahu 3 (Scope 3 Emissions): Všetky ostatné nepriame emisie v hodnotovom reťazci spoločnosti, ktoré sú výsledkom jej činnosti, ale pochádzajú zo zdrojov, ktoré spoločnosť nevlastní ani nekontroluje (napr. emisie zo spaľovania predaných fosílnych palív).
• Sociálne náklady na uhlík (Social Cost of Carbon – SCC): Odhadované marginálne náklady (v peňažných jednotkách) budúcich škôd spôsobených dodatočnou tonou emisie oxidu uhličitého do atmosféry v danom roku.
• Uviaznuté aktíva (Stranded Assets): Aktíva, ktoré utrpeli predčasné alebo nečakané odpisy, zníženie hodnoty alebo premenu na záväzky. V kontexte fosílnych palív ide o zásoby, ktoré nemožno ťažiť kvôli politikám v oblasti klímy.