V súčasnej ére globálnych výziev prebiehajú dve zásadné zmeny – digitálna a zelená transformácia, známa aj ako „dvojitá transformácia“. Tieto transformácie majú potenciál hlboko ovplyvniť priemyselné ekosystémy a spoločenské nerovnosti. Kým digitálne technológie poháňajú štvrtú priemyselnú revolúciu, investície do environmentálnych technológií a produktov sú kľúčové pre prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo a posilnenie konkurencieschopnosti vyspelých ekonomík. Úspešná implementácia tejto transformácie si vyžaduje, aby bola pracovná sila vybavená relevantnými zručnosťami, potrebnými na manipuláciu so zeleno-digitálnymi technológiami a aby bol k dispozícii dostatočný počet expertov na inováciu. V tomto kontexte zohrávajú kľúčovú úlohu mikro-poverenia, ktoré predstavujú flexibilné, cielené a dostupné vzdelávacie príležitosti.

Čo sú zelené zručnosti?

Pojem „zelené zručnosti“ má v literatúre niekoľko definícií. Podľa Cedefopu (2010) sú to „vedomosti, schopnosti, hodnoty a postoje potrebné na život, rozvoj a podporu udržateľnej a zdrojovo efektívnej spoločnosti“. Vláda Spojeného kráľovstva ich definuje podobne, zdôrazňujúc potrebu zníženia vplyvu ľudskej činnosti na životné prostredie. Medzinárodná organizácia práce (ILO) však argumentuje, že zručnosti samy osebe nemôžu byť „zelené“, a preto je presnejšie hovoriť o „zručnostiach pre zelenú transformáciu“ alebo „kompetenciách pre zelený posun“.

Európska nadácia pre odborné vzdelávanie (ETF, 2022) rozlišuje dve hlavné kategórie zelených zručností:

• Technické vedomosti a zručnosti: Umožňujú profesionálom efektívne využívať zelené technológie a procesy, ktoré znižujú odpad a minimalizujú environmentálny dopad.
• Transverzálne zručnosti, vedomosti, hodnoty a postoje: Pomáhajú prijímať pro-environmentálne rozhodnutia v práci aj v živote.

Medzi príklady patria praktické zručnosti (napr. inštalácia tepelných čerpadiel, recyklácia), podporné zručnosti (napr. projektové riadenie, spolupráca, digitálne zručnosti) a chápanie/postoje (napr. klimatická gramotnosť, environmentálne hospodárenie). Európska klasifikácia povolaní, zručností a kompetencií (ESCO) zostavila rozsiahly zoznam 571 zelených zručností a vedomostných konceptov. Vona et al. (2018) navyše identifikovali štyri kľúčové kategórie zručností pre „zelenšie“ pracovné miesta:

• Inžinierske a technické zručnosti: Potrebné v rôznych fázach technológií, vrátane dizajnu, konštrukcie a inštalácie.
• Prevádzkové manažérske zručnosti: Súvisia s novými organizačnými postupmi potrebnými v ekologickejších činnostiach, najmä s neustálym hodnotením a adaptívnymi obchodnými praktikami.
• Monitorovacie zručnosti: Zahŕňajú právne, administratívne a technické činnosti potrebné na dodržiavanie regulačných noriem.
• Vedecké zručnosti: Dôležité v počiatočných fázach inovačného procesu, s konkrétnymi vedomosťami aplikovateľnými na environmentálne otázky.

Mikro-poverenia v kontexte zelených zručností

Mikro-poverenia sú vnímané ako flexibilné a agilné riešenie na preklenutie medzier v zručnostiach a zosúladenie ponuky zručností s meniacim sa dopytom, najmä v súvislosti s dvojitou transformáciou. Hoci mikro-poverenia sú čoraz častejšie zamerané na digitálne zručnosti, špecifické mikro-poverenia zamerané na zelené zručnosti alebo pokrývajúce digitálne aj zelené zručnosti sú novšie. Zelené zručnosti však zatiaľ zaostávajú za digitálnymi zručnosťami v obsahu mikro-poverení, najmä kvôli absencii štandardizovaných rámcov a ich integrácii do širších iniciatív udržateľnosti, namiesto toho, aby boli vnímané ako samostatné oblasti zamerania.

Napriek tomu existujú konkrétne iniciatívy zamerané na rozvoj zelených zručností prostredníctvom mikro-poverení. Napríklad Estónsko zaviedlo program zelených zručností (Green Skills Programme) s investíciou 15 miliónov EUR z Nástroja na obnovu a odolnosť, ktorý má za cieľ vytvárať flexibilné vzdelávacie príležitosti a podporovať spoločnosti pri implementácii zelenej transformácie. V Írsku projekt MicroCreds, vedený Írskou asociáciou univerzít (IUA), taktiež podporuje digitálnu a zelenú transformáciu. Ich ponuka kurzov zahŕňa témy ako dekarbonizácia, zmena klímy a zelené laboratóriá.

Európske univerzitné aliancie tiež zohrávajú kľúčovú úlohu. Napríklad Una Europa ponúka mikro-poverenie v oblasti udržateľnosti, ktoré poskytuje komplexné pochopenie globálnych výziev v oblasti udržateľnosti a zručnosti relevantné pre zelenú transformáciu, vrátane piatich kurzov MOOC. Aliancia ENHANCE sa zameriava na tri pilotné témy, ktoré sú v súlade s cieľmi dvojitej transformácie: digitalizácia a umelá inteligencia, inteligentné a udržateľné mestá a komunity, a klimatické opatrenia, pričom ponúka kurzy MOOC v týchto oblastiach. Podobne EU-CONEXUS ponúka mikro-poverenia pre zručnosti v oblasti zelených a digitálnych technológií, ako je odolnosť voči zmene klímy a inteligentné zelené mestá. Medzi ďalšie príklady patrí Nórska univerzita v Osle, ktorá vytvorila kurzy mikro-poverení zamerané na cirkulárnu ekonomiku, posudzovanie životného cyklu a riadenie odpadu. Dokonca aj platforma AI Campus v Nemecku, primárne zameraná na AI, začleňuje prvky zelenej agendy do svojho rámca budúcich zručností a vyvíja kurzy o zmene klímy pre sektor STEM.

Výzvy a budúcnosť

Hoci mikro-poverenia sú významným nástrojom pre dvojitú transformáciu, nedostatok štandardizovaných rámcov pre zelené zručnosti a ich častá integrácia do širších iniciatív udržateľnosti sťažujú vývoj špecifických mikro-poverení. Vzhľadom na to, že environmentálne obavy sú čoraz naliehavejšie, sa však očakáva, že sa dôraz na zelené zručnosti v rôznych odvetviach zvýši. Pre úspešný rozvoj a implementáciu mikro-poverení pre zelenú transformáciu je kľúčové dlhodobé a udržateľné financovanie, zabezpečenie kvality a integrácia do širších národných priorít. Je dôležité, aby členské štáty zosúladili svoje národné stratégie rozvoja alternatívnych vzdelávacích ciest, ako sú mikro-poverenia, s národnými prioritami zameranými na podporu digitálnych a zelených zručností pre dvojitú transformáciu.

Mikro-poverenia predstavujú významný prísľub pre prispôsobenie sa vyvíjajúcim sa potrebám vzdelávania a pracovnej sily. Pre plné využitie tohto potenciálu je však potrebné prekonať výzvy a vytvoriť robustný ekosystém, ktorý bude podporovať rozvoj a uznávanie zelených zručností v celej spoločnosti. JaroR

Glosár kľúčových pojmov

• Mikro-certifikáty (Micro-credentials): Záznam o vzdelávacích výstupoch, ktoré študent získal po absolvovaní malého objemu učenia a ktoré boli posúdené podľa transparentných kritérií. Sú navrhnuté tak, aby poskytovali špecifické znalosti, zručnosti a kompetencie reagujúce na rôznorodé spoločenské, osobné, kultúrne alebo trhové potreby. Sú vlastnené študentom, prenosné a zdieľateľné.
• Dvojaká transformácia (Twin Transition): Súčasný proces digitálnej transformácie a zelenej transformácie. Označuje výzvy a príležitosti spojené s pokrokom v digitálnych technológiách a prechodom na udržateľné, ekologické praktiky.
• Digitálne zručnosti (Digital Skills): Kompetencie potrebné na používanie digitálnych technológií na účely práce, učenia a života. Dokument odkazuje na rámec DigComp, ktorý identifikuje oblasti ako informačná a dátová gramotnosť, komunikácia a spolupráca, tvorba digitálneho obsahu, bezpečnosť a riešenie problémov.
• Zelené zručnosti (Green Skills): Zručnosti, znalosti, hodnoty a postoje potrebné na podporu udržateľnej a zdrojovo efektívnej spoločnosti. Môžu zahŕňať praktické zručnosti (napr. inštalácia tepelných čerpadiel), podporné zručnosti (napr. projektové riadenie pre environmentálne projekty) a postojové zručnosti (napr. environmentálne uvedomenie).
• Vysokoškolské inštitúcie (Higher Education Institutions – HEI): Univerzity a iné inštitúcie poskytujúce vzdelávanie na terciárnej úrovni. V kontexte dokumentu sú kľúčovými aktérmi pri ponuke a rozvoji mikro-certifikátov.
• Stohovateľnosť (Stackability): Princíp, podľa ktorého môžu byť menšie vzdelávacie jednotky, ako sú mikro-certifikáty, kombinované alebo „stohované“ do väčších kvalifikácií alebo tradičných študijných programov, čím poskytujú flexibilnejšie vzdelávacie cesty.
• Národný kvalifikačný rámec (National Qualifications Framework – NQF): Systém klasifikácie kvalifikácií v danej krajine, ktorý stanovuje úrovne vzdelania a kritériá pre uznávanie vzdelávacích výsledkov. Integrácia mikro-certifikátov do NQF je dôležitou výzvou pre ich formálne uznanie.
• Európsky vzdelávací priestor (European Education Area – EEA): Iniciatíva Európskej únie, ktorej cieľom je do roku 2025 vytvoriť jednotný priestor pre vzdelávanie, kde sú diplomy a kvalifikácie ľahko uznávané a kde má každý prístup k vysokokvalitnému vzdelávaniu a odbornej príprave.
• DigComp (Digital Competence Framework for Citizens): Európsky rámec digitálnych kompetencií pre občanov, ktorý definuje kľúčové digitálne zručnosti. Je dôležitým referenčným bodom pre rozvoj digitálnych zručností v celej EÚ.
• European Universities Alliances: Partnerstvá medzi univerzitami v celej Európe, ktoré spolupracujú na inováciách vo vzdelávaní, výskume a prenose poznatkov. Niektoré z nich (napr. Una Europa, ENHANCE Alliance, EU-CONEXUS) aktívne ponúkajú mikro-certifikáty pre digitálne a zelené zručnosti.