Globálne úsilie o riešenie zmeny klímy, najmä prostredníctvom Parížskej dohody, čelí značným výzvam. Nedávne hodnotenie ukázalo, že súčasné národné ciele (NDC) nedostačujú na splnenie cieľov Parížskej dohody, pričom globálne oteplenie by s nimi dosiahlo 2,5 až 3 °C do roku 2100 namiesto stanovených cieľov. S aktualizáciou NDC plánovanou na rok 2025 je kľúčové informovať tvorcov politík o spravodlivých emisných cieľoch zosúladených s Parížskou dohodou.

Pojem „spravodlivé emisné kvóty“ (fair shares) je komplexný a opiera sa o princípy rozdelenia úsilia, ktoré vedú k rôznym výsledkom. Tieto variácie sťažujú tvorbu politík a vytvárajú to, čo autori nazývajú „čierna skrinka“ spravodlivých podielov. Aby sa zvýšila transparentnosť a pochopenie vplyvu rôznych faktorov na tieto podiely, štúdia systematicky skúma tri kľúčové rozmery variability:

• Vedecké neistoty (fyzikálne a sociálne): Tieto zahŕňajú neistotu v reakcii teploty Zeme na emisie, čo zásadne ovplyvňuje zostávajúci uhlíkový rozpočet. Sem patria aj sociálne neistoty spojené s projekciami hrubého domáceho produktu (HDP) a populácie, zachytené v tzv. zdieľaných socio-ekonomických scenároch (SSP).
• Globálne stratégie pre splnenie cieľov Parížskej dohody: Táto dimenzia zahŕňa teplotné ciele (napr. 1,5 °C alebo 2,0 °C), načasovanie zmierňovacích opatrení a predpoklady o negatívnych emisiách a emisiách iných ako CO2.
• Normatívne úvahy (spravodlivosť): Tieto sa týkajú toho, ako spravodlivo rozdeliť úsilie na dosiahnutie klimatických cieľov. Sú založené na troch hlavných princípoch spravodlivosti:
  • Zodpovednosť (Equal Cumulative Per Capita – ECPC): Zohľadňuje historický príspevok k globálnemu otepľovaniu, pričom zvýhodňuje krajiny s nízkymi historickými emisiami ako India a Nigéria.
  • Schopnosť platiť (Ability to Pay – AP): Založené na možnostiach krajiny znižovať emisie, t.j. ich HDP na obyvateľa, zvýhodňuje krajiny s nižším HDP na obyvateľa a vysokými základnými emisiami, ako Čína, Južná Afrika a Brazília.
  • Rovnosť (Per Capita Convergence – PCC): Predpokladá, že každý jedinec má rovnaké právo na emisné kvóty, s konvergenciou od súčasných úrovní k rovnakej alokácii na obyvateľa v priebehu času. Pre krajiny ako Nigéria to znamená mierne vysoké alokácie blízke ich NDC.

Štúdia zdôrazňuje, že normatívne úvahy majú v krátkodobom horizonte podstatný vplyv na spravodlivé emisné kvóty, zatiaľ čo globálne diskusie o teplotných cieľoch a emisiách iných ako CO2 nadobúdajú význam v dlhodobom horizonte. Vplyv všetkých troch dimenzií sa líši pre rôzne krajiny. Pre Čínu a USA je krátkodobý vplyv úvah o spravodlivosti závislý od parametrov (napr. historické emisie), zatiaľ čo pre Mexiko je spravodlivý podiel takmer nezávislý.

Dôsledky pre Národné Klimatické Opatrenia a Financovanie

Štúdia identifikuje mnoho krajín, ktorých súčasné NDC sú nedostatočné vzhľadom na spravodlivosť. Krajiny ako Rusko, Saudská Arábia, Mexiko a Argentína si kladú za cieľ viac než dvojnásobok ich spravodlivého podielu v rámci štandardných nastavení. Pre mnohé krajiny globálneho Juhu sú NDCs ambicióznejšie, než ich najmenej prísne pravidlo.

Tieto zistenia majú priame dôsledky pre domáce zmierňovacie opatrenia a medzinárodné financovanie zmierňovania emisií. Rozdiel medzi nákladovo optimálnymi emisiami a spravodlivými kvótami poukazuje na potrebu medzinárodného financovania. Odhaduje sa, že celkový medzinárodný finančný tok by mohol dosiahnuť 0,5 – 7,4 bilióna USD do roku 2030. Pre krajiny ako USA a EÚ je medzinárodné financovanie najlacnejším spôsobom na uzavretie rozdielu s NDC. Naopak, pre krajiny ako Saudská Arábia, Rusko a Čína je optimálna kombinácia domácich opatrení a medzinárodného financovania. India môže prijať financie (ECPC) alebo financovať doma (PCC, AP), zatiaľ čo mnohé krajiny globálneho Juhu ako Nigéria by mali financovanie prijímať.

Táto práca slúži ako dôležitý sprievodca v „čiernej skrinke“ spravodlivých podielov, poskytujúc komplexnú databázu emisií, kvantifikáciu vplyvu jednotlivých faktorov a zdôrazňujúc dôsledky pre revíziu NDC v roku 2025 a medzinárodné financovanie. JaroR

článok bol publikovaný v časopise nature.com

Glosár kľúčových pojmov

• Parížska dohoda: Medzinárodná dohoda o zmene klímy prijatá v roku 2015, ktorej cieľom je obmedziť globálne otepľovanie výrazne pod 2 °C nad predindustriálnymi úrovňami, a usilovať sa o obmedzenie na 1,5 °C.
• Národne Určené Príspevky (NDC): Záväzky každej krajiny k zníženiu národných emisií skleníkových plynov a k adaptačným opatreniam v rámci Parížskej dohody.
• Spravodlivé emisné kvóty / Spravodlivé podiely: Množstvo emisií skleníkových plynov, ktoré by mali byť alokované jednotlivým krajinám na základe rôznych princípov spravodlivosti, aby sa spoločne dosiahli globálne klimatické ciele.
• Princípy spravodlivosti:Schopnosť (Ability to Pay, AP): Princíp, podľa ktorého by krajiny s vyššou ekonomickou kapacitou (napr. vyšším HDP na obyvateľa) mali prispievať viac k znižovaniu emisií.
• Zodpovednosť (Equal Cumulative Per Capita, ECPC): Princíp, ktorý zohľadňuje historické príspevky krajín k emisiám (historický dlh) a prideľuje kvóty na základe kumulatívnych emisií na obyvateľa.
• Rovnosť (Per Capita Convergence, PCC): Princíp, ktorý predpokladá konvergenciu k rovnakým emisiám na obyvateľa pre všetky krajiny v určitom čase.
• Grandfathering (GF): Alokačné pravidlo, ktoré zachováva súčasné rozloženie emisií, čo znamená, že všetky krajiny znižujú svoje povolenky na emisie proporcionálne k ich súčasným úrovniam, bez ohľadu na princípy spravodlivosti.
• Zostávajúci uhlíkový rozpočet (RCB): Celkové množstvo CO2, ktoré môže byť vypustené do atmosféry, aby sa udržalo globálne otepľovanie v rámci špecifických teplotných cieľov (napr. 1,5 °C alebo 2,0 °C) s určitou pravdepodobnosťou.
• Globálny sčítanie (Global Stocktake): Proces v rámci Parížskej dohody, ktorý každých päť rokov posudzuje kolektívny pokrok smerom k dosiahnutiu dlhodobých cieľov dohody.
• Integrované hodnotiace modely (IAMs): Komplexné modely, ktoré integrujú ekonomické, energetické, pôdne a klimatické systémy na analýzu možných scenárov budúceho vývoja a politík v oblasti zmeny klímy.
• Sobolova dekompozícia: Metóda analýzy citlivosti, ktorá kvantifikuje, ako rôzne vstupné faktory (alebo ich skupiny) prispievajú k variancii výstupu modelu. V štúdii sa používa na určenie vplyvu rôznych dimenzií na spravodlivé podiely emisií.
• Shared Socioeconomic Pathways (SSPs): Scenáre budúceho sociálno-ekonomického vývoja (napr. rast populácie, HDP, technológie), ktoré sa používajú na posudzovanie budúcich emisií a adaptačných potrieb.
• Medzinárodné financovanie zmierňovania emisií: Finančné prostriedky poskytované jednou krajinou (alebo skupinou krajín) inej krajine (alebo skupine krajín) na podporu projektov a politík zameraných na znižovanie emisií skleníkových plynov.
• GHG (Greenhouse Gas): Skleníkový plyn, napr. CO2 (oxid uhličitý), CH4 (metán), N2O (oxid dusný). Štúdia zahŕňa aj LULUCF emisie (využívanie pôdy, zmeny vo využívaní pôdy a lesníctvo).
• Cost-optimal scenáre: Scenáre, ktoré popisujú cesty k dosiahnutiu klimatických cieľov s minimálnymi globálnymi nákladmi, často bez explicitného zohľadnenia spravodlivého rozdelenia bremena medzi krajinami.