Európska únia implementuje rozsiahle zmeny v oblasti obalov a odpadu z obalov s cieľom dosiahnuť nízkouhlíkové obehové hospodárstvo a klimatickú neutralitu najneskôr do roku 2050. Tieto nové nariadenia, ktoré nadobúdajú účinnosť od 12. augusta 2026, stanovujú prísne požiadavky na celý životný cyklus obalov, od ich návrhu až po spracovanie odpadu. Pre obchody a výrobcov obalov to prináša významné zmeny a nové povinnosti.

Prečo nové pravidlá? Dôvody a ciele Štatistiky Komisie (Eurostatu) za roky 2010 – 2021 ukazujú, že na výrobu obalov sa spotrebúva obrovské množstvo primárnych surovín – 40 % plastov a 50 % papiera používaného v Únii. Obaly zároveň tvoria 36 % tuhého komunálneho odpadu. Vysoké a neustále rastúce množstvo vyprodukovaných obalov, nízka úroveň ich opätovného použitia a recyklácie predstavujú prekážky pre dosiahnutie obehového hospodárstva. Nejednotné pravidlá v členských štátoch viedli k neistote a dodatočným nákladom pre hospodárske subjekty.

Cieľom nového nariadenia je znížiť množstvo obalov uvádzaných na trh z hľadiska ich objemu a hmotnosti, predchádzať vzniku odpadu z obalov a zvýšiť opätovné použitie a recykláciu obalov. Celkové množstvo odpadu z obalov na obyvateľa sa má znížiť aspoň o 5 % do roku 2030, o 10 % do roku 2035 a o 15 % do roku 2040 v porovnaní s rokom 2018.

Kľúčové požiadavky na udržateľnosť obalov pre podniky:

1. Recyklovateľnosť obalov: Od 1. januára 2030 musia byť všetky obaly uvedené na trh recyklovateľné. Recyklovateľnosť sa bude vyjadrovať výkonnostnými triedami A, B alebo C. Od 1. januára 2038 sa obaly nesmú uvádzať na trh, ak nie sú recyklovateľné aspoň v triede B. Kritériá recyklačného dizajnu budú stanovené na úrovni Únie a zohľadnia napríklad oddeliteľnosť komponentov, efektívnosť triedenia a recyklácie, ako aj prítomnosť látok vzbudzujúcich obavy.
2. Minimálny recyklovaný obsah v plastových obaloch: Od 1. januára 2030 musia plastové obaly obsahovať minimálny percentuálny podiel recyklovaného obsahu zo spotrebiteľského plastového odpadu. Napríklad obaly citlivé na kontakt z PET musia obsahovať 30 % recyklovaného obsahu, zatiaľ čo jednorazové plastové nápojové fľaše 30 % a iné plastové obaly 35 %. Tieto ciele sa zvyšujú od 1. januára 2040 (napr. na 50 % pre PET obaly citlivé na kontakt a 65 % pre jednorazové plastové nápojové fľaše). Súčasťou pravidiel je aj požiadavka, aby bol recyklovaný obsah získaný environmentálne udržateľným spôsobom.
3. Minimalizácia obalov: Obaly musia byť navrhnuté tak, aby sa ich hmotnosť a objem znížili na minimum potrebné na zabezpečenie ich funkčnosti. Zakázané sú obaly s dvojitými stenami, falošným dnom a inými vlastnosťami, ktorých cieľom je len zväčšiť vnímaný objem výrobku, ako aj nadbytočné obaly. Pomer prázdneho priestoru v skupinových, prepravných a e-commerce obaloch nesmie od 1. januára 2030 presiahnuť 50 %.
4. Opätovné použitie a opätovné plnenie: Nariadenie podporuje opätovne použiteľné obaly a systémy opätovného použitia. Hospodárske subjekty, ktoré uvádzajú opakovane použiteľné obaly na trh, musia zabezpečiť zavedenie systému opätovného použitia. Pre vybrané odvetvia, ako sú nápoje konzumované mimo miesta predaja a prepravné obaly, sú stanovené kvantitatívne ciele opätovného použitia (napr. 10 % pre nápoje v spotrebiteľských obaloch do roku 2030, s výnimkami pre rýchlo sa kaziace výrobky). Reštaurácie, bary a kaviarne musia ponúkať možnosť zakúpiť si nápoje a jedlá v opakovane použiteľných alebo vlastných nádobách.
5. Látky vzbudzujúce obavy: Obaly musia minimalizovať prítomnosť a koncentráciu látok vzbudzujúcich obavy, ako sú PFAS (perfluóroalkylové a polyfluóroalkylové látky) a BPA (bisfenol A), najmä v obaloch prichádzajúcich do styku s potravinami. Od 12. augusta 2026 sa nesmú uvádzať na trh obaly prichádzajúce do styku s potravinami obsahujúce PFAS nad stanovené limitné hodnoty.

Rozšírená zodpovednosť výrobcov (EPR) Výrobcovia nesú rozšírenú zodpovednosť za nakladanie s obalovým odpadom, ktorý prvýkrát sprístupňujú na území členského štátu. Táto zodpovednosť zahŕňa finančné príspevky, ktoré musia pokryť náklady na zber, triedenie, spracovanie odpadu a tiež na označovanie nádob na odpad a zisťovanie zloženia zmesového komunálneho odpadu. Výrobcovia sa musia zaregistrovať v národných registroch výrobcov. Finančné príspevky môžu byť modulované na základe výkonnostných tried recyklovateľnosti a percentuálneho podielu recyklovaného obsahu.

Označovanie a zálohové systémy Od 12. augusta 2028 musia obaly uvádzané na trh obsahovať harmonizované označenie informujúce o materiálovom zložení, ktoré spotrebiteľom uľahčí triedenie. Opakovane použiteľné obaly budú mať označenie, ktoré informuje o ich opätovnej použiteľnosti a odkazuje na systémy opätovného použitia, často prostredníctvom QR kódu. Členské štáty musia do 1. januára 2029 zaviesť povinné zálohové systémy pre jednorazové plastové nápojové fľaše a kovové nápojové nádoby s objemom do troch litrov s cieľom dosiahnuť minimálne 90 % triedeného zberu. Tieto systémy majú prísne požiadavky na fungovanie, zabezpečujúce napríklad dostatočnú výšku zálohu a transparentnosť poplatkov.

Nové nariadenia EÚ predstavujú komplexný rámec, ktorý má zásadne zmeniť spôsob, akým sa obaly navrhujú, používajú a spravujú. Pre podniky v obalovom priemysle to znamená potrebu adaptácie a investícií do udržateľnejších riešení a procesov. JaroR

Glosár kľúčových pojmov

• Obal prvovýroby: Predmet navrhnutý a určený na používanie ako obal nespracovaných výrobkov prvovýroby (napr. v poľnohospodárstve). Jeho zavedenie má zabrániť tomu, aby sa poľnohospodári považovali za výrobcov podľa nariadenia.
• Spotrebiteľský obal: Obal, ktorý pre koncového používateľa na mieste predaja tvorí predajnú jednotku pozostávajúcu z výrobku a obalu.
• Skupinový obal: Obal určený na to, aby na mieste predaja tvoril skupinu určitého počtu predajných jednotiek. Môže sa odstrániť bez ovplyvnenia vlastností výrobku.
• Začlenený komponent: Neoddeliteľná súčasť jednotky obalu, ktorá zabezpečuje jej funkčnosť a zvyčajne sa odhadzuje spolu s hlavným telesom obalu.
• Samostatný komponent: Komponent obalu, ktorý je odlišný od hlavného tela a musí sa od neho úplne a trvalo demontovať, pričom sa zvyčajne odhadzuje skôr a oddelene.
• Výrobca (Zhotoviteľ): Fyzická alebo právnická osoba, ktorá si dáva obal alebo balený výrobok navrhnúť alebo zhotoviť pod svojím vlastným menom alebo ochrannou známkou. Pre mikropodniky dodávateľ obalu v tom istom členskom štáte.
• Látky vzbudzujúce obavy: Látky, ktorých prítomnosť v obaloch sa má minimalizovať a postupne vyradiť, aby sa predišlo nepriaznivým vplyvom na ľudské zdravie a životné prostredie.
• Recyklovateľnosť (výkonnostné triedy A, B, C): Schopnosť obalu byť triedene zozbieraný, vytriedený do špecifických tokov odpadu a recyklovaný vo veľkom rozsahu. Triedy A, B, C označujú úroveň recyklovateľnosti.
• Recyklácia vo veľkom rozsahu: Potvrdenie, že odpad z obalov sa účinne recykluje v inštalovanej infraštruktúre s využitím zavedených a osvedčených procesov triedeného zberu, triedenia a recyklácie.
• Recyklovaný obsah: Množstvo recyklovaného materiálu získaného zhodnotením spotrebiteľského plastového odpadu, ktoré je použité v nových plastových obaloch.
• HORECA: Sektor hotelov, reštaurácií a cateringu. V nariadení sa pre tento sektor rieši obmedzenie jednorazových obalov.
• Rozšírená zodpovednosť výrobcu (RZS): Princíp, podľa ktorého výrobcovia nesú finančnú a/alebo organizačnú zodpovednosť za nakladanie s odpadom z ich výrobkov.
• Splnomocnený zástupca pre rozšírenú zodpovednosť výrobcu: Subjekt, ktorého výrobca určí na plnenie povinností RZS v členskom štáte, kde výrobca nie je usadený.
• Zálohové systémy: Systémy, v ktorých sa od koncového používateľa vyberá definovaná peňažná suma (záloh) pri nákupe baleného výrobku a vracia sa po vrátení obalu na zberné miesto.
• Veľmi ľahké plastové tašky: Plastové tašky s hrúbkou steny menšou ako 15 mikrónov, ktorých používanie je obmedzené s výnimkou hygienických dôvodov alebo balenia vlhkých potravín.
• Predchádzanie vzniku odpadu: Opatrenia zamerané na zníženie množstva odpadu z obalov, ktoré sa vytvára, vrátane minimalizácie hmotnosti a objemu obalov a podpory opätovného použitia.
• Mikropodnik: Malý podnik, na ktorý sa vzťahuje špecifické vymedzenie v odporúčaní 2003/361/ES, s potenciálnymi výnimkami z určitých povinností nariadenia.