Biodiverzita (biologická rozmanitosť) je základom fungovania ekosystémov a zabezpečuje čistú vodu, zdravú pôdu i potraviny. Vo svete však prudko klesá – populácie divokých zvierat od roku 1970 klesli približne o 60–70 %. Takáto strata biodiverzity je rovnako závažná ako klimatická zmena. Zdravé lesy a mokrade viažu uhlík a zmierňujú dopady extrémnych výkyvov počasia. Udržať rozmanitosť druhov preto znamená posilniť odolnosť poľnohospodárstva voči zmene klímy a zabezpečiť stabilitu potravín.

Poľnohospodárstvo a strata biodiverzity

Intenzívne poľnohospodárstvo priamo ničí biodiverzitu. Rozsiahle polia a pastviny nahrádzajú prírodné biotopy – za posledných 50 rokov je poľnohospodárstvo spojené s premenou až 80 % krajiny. Napríklad v Amazónii bolo zničených asi 150 mil. ha pralesa pre dobytok a sóju, čo viedlo k rozsiahlej strate druhov. Monokultúry a chemické postreky ďalej ničia hmyz a pôvodné rastliny, ktoré sú pre ekosystémy prospešné.

Klimatická zmena a biodiverzita

Klimatická zmena zvyšuje tlak na biodiverzitu: suchá, povodne a požiare ničia biotopy a ohrozujú druhy. Naopak, zdravé lesy a mokrade zmierňujú dopady extrémnych javov – viažu uhlík, regulujú vodu a stabilizujú klímu. Ničenie ekosystémov uvoľňuje dodatočný uhlík do atmosféry – výskumy ukazujú, že odlesnením sa môže uvoľniť viac CO₂ než spaľovaním fosílnych palív.

Biodiverzita pre udržateľné poľnohospodárstvo a klimatickú odolnosť

Biodiverzita prináša pre poľnohospodárstvo zásadné výhody:

• Opelenie: Včely, motýle a ďalší opeľovači zabezpečujú opeľovanie približne 75 % plodín (asi 35 % svetovej produkcie). Bez nich by klesli výnosy ovocia, zeleniny či kakaa.
• Biologická ochrana: Pestrá sila živočíchov (dravce, parazity) prirodzene udržiava populácie škodcov na uzde, čím znižuje potrebu pesticídov a udržiava zdravé ekosystémy.
• Zdravá pôda a voda: Agroekologicky spravované farmy majú úrodnejšiu pôdu. Mikróby a rastliny premieňajú organickú hmotu na živiny, zadržiavajú vodu a bránia erózii. Takáto pôda zároveň viaže viac uhlíka.

Príklady z celého sveta

• Južná Amerika (Amazónia): Pre pastviny dobytka a plantáže sóje tu bolo vytýčených asi 150 mil. ha, čo predstavuje obrovskú stratu pralesov. To znamená zmiznutie stovák druhov rastlín a živočíchov a narušenie miestneho vodného cyklu.
• Juhovýchodná Ázia (palmový olej): V Indonézii a Malajzii monokultúrne plantáže palmy olejnej nahradili pôvodné lesy s bohatou biodiverzitou. Najmä orangutany, tigre a slony prišli o svoj domov, kým plantážne monokultúry pritiahli len buriny a niekoľko tolerantných druhov.
• Afrika: Farmári v niektorých častiach Afriky obnovujú biodiverzitu a úrodnosť pôdy prostredníctvom agroforestry. Napríklad v Keni a Ugande vytvárajú tzv. „jedlé lesy“, kde medzi rôznymi stromami, kríkmi a zeleninou rastú doplnkové plodiny a byliny, čo zvyšuje výnosy a zadržiavanie vody.
• Európa: Intenzívne poľnohospodárske metódy znižujú biodiverzitu aj v Európe. Napríklad počet typických poľných vtákov v celej Európe klesol od 80. rokov v priemere o viac než 50 %. V reakcii sa pozdĺž polí vysádzajú lúky, stromy a živé ploty a obmedzuje sa používanie chemikálií – to všetko pomáha farmám opäť vítať opeľovačov a iné druhy.

Výzvy a riešenia

Medzinárodne sa už zdôrazňuje, že ochrana biodiverzity, poľnohospodárstva a klímy musia ísť ruka v ruke. Napríklad Dohoda z Kunmingu–Montrealu (2022) stanovuje cieľ chrániť 30 % zeme a oceánov do roku 2030. Medzinárodné dohody (Paríž, Dohoda o biodiverzite) apelujú na synergické stratégie, ktoré obnovujú prírodné biotopy a zároveň obmedzujú emisie. FAO a ďalší odborníci odporúčajú agroekologické prístupy – napr. pestovanie plodín spolu so stromami (agroforestry) zlepšuje pôdu, viaže uhlík a zvyšuje odolnosť farmy voči suchu či záplavám. Ďalšie riešenia zahŕňajú ochranu pralesov a mokradí, obmedzenie pesticídov a podporu tradičného hospodárstva – to všetko povedie k stabilnejším farmám a trvalo udržateľnej výrobe.

Biodiverzita nie je luxus ani vedľajšia téma – je základom pre zdravé farmy aj stabilnejšie podnebie. Ochrana a obnova prírody nám tak umožnia lepšie sa prispôsobiť meniacemu sa svetu a zabezpečiť budúcnosť potravín pre ďalšie generácie. JaroR

Zdroj: Citované údaje a odporúčania sú prevzaté zo štúdií a správ medzinárodných organizácií (WWF, FAO, WEF, UN a pod.) o súvislostiach medzi biodiverzitou, poľnohospodárstvom a klimatickou zmenou.