Európska únia zaviedla Európskú zelenú dohodu (EU Green Deal  EGD) ako svoju cestu k dosiahnutiu dekarbonizácie, nulového znečistenia, ochrany prírody a efektívneho využívania zdrojov. EGD je komplexný politický rámec s mnohými legislatívnymi aktmi, stratégiami a finančnými nástrojmi, ktorých cieľom je transformovať hospodárstvo a spoločnosť Európy, umiestniť udržateľnosť do centra politík EÚ a zjednotiť všetky sektory s cieľom dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050. Tento ambiciózny cieľ je zakotvený aj v Európskom klimatickom zákone z roku 2021.

Zavedenie EGD bolo stimulované viacerými faktormi. Patrili k nim medzinárodné záväzky EÚ, predovšetkým v rámci Parížskej dohody, ktoré bolo potrebné premeniť na konkrétne právne predpisy. Európska komisia zároveň chápe dekarbonizáciu a zelené inovácie ako hnaciu silu hospodárskeho rozvoja. Dôležitým faktorom bol tiež silný dopyt po prísnejších klimatických opatreniach, ktorý vyjadrili hnutia ako Fridays for Future a Global Climate Strike, ako aj široká verejná podpora silnejšej ochrany životného prostredia. Aj po vypuknutí pandémie Covid-19 v roku 2020 a ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022, ktoré spôsobili hospodárske výzvy a narušenie dodávateľských reťazcov, sa Európska komisia rozhodla zostať pri EGD, argumentujúc, že prechod na udržateľnosť zvýši odolnosť EÚ a jej hospodárstva.

EGD pokrýva osem politických oblastí, vrátane cieľa klimatickej neutrality do roku 2050, čistej energie, obehového hospodárstva, udržateľnej výstavby, prostredia bez toxických látok, ochrany prírody a obnovy, udržateľného potravinového systému a udržateľnej mobility. Tieto oblasti sú podporené mechanizmami na financovanie transformácie, zabezpečenie spravodlivého prechodu a podporu výskumu a inovácií.

Viaceré prvky EGD majú priamy alebo nepriamy vplyv na priemyselné sektory mimo EÚ, vrátane Ázie a Tichomoria, pretože boli zavedené nové pravidlá a normy pre výrobky a služby predávané na trhu EÚ. Napríklad:

• V oblasti klímy a energie, balík Fit for 55 má za cieľ splniť cieľ zníženia emisií o 55% do roku 2030 a zahŕňa revíziu systému obchodovania s emisiami EÚ (ETS), ktorý teraz pokrýva viac sektorov. Mechanizmus uhlíkovej hranice (CBAM) zavádza uhlíkovú daň na dovoz tovaru z uhlíkovo náročných sektorov s cieľom vytvoriť rovnaké podmienky, čo bude priamo uplatniteľné na výrobcov v Ázii a Tichomorí. Smernica o obnoviteľných zdrojoch energie (RED III) a REPowerEU zvýšili cieľ pre obnoviteľnú energiu.
• V obehovom hospodárstve zaviedol akčný plán ciele pre sektory dôležité pre obchod EÚ-Ázia, ako sú elektronika, batérie, obaly a textil. Iniciatíva Trvalo udržateľné výrobky rozšírila smernicu o ekodizajne a zaviedla požiadavky na trvanlivosť, opraviteľnosť a recyklovateľnosť, ako aj Digitálny pas výrobku pre transparentnosť. Legislatíva o Práve na opravu uľahčuje opravy a znižuje plánované zastarávanie. Revízia nariadenia o preprave odpadov zaviedla nové pravidlá pre prepravu odpadov z EÚ do iných krajín, vrátane Ázie a Tichomoria, týkajúce sa plastového odpadu a WEEE.
• V oblasti nulového znečistenia, stratégia pre chemické látky pre udržateľnosť požaduje revíziu nariadenia REACH, zavádzajúc prísnejšie pravidlá pre nebezpečné chemikálie. Nariadenie REACH sa vzťahuje na všetky chemické látky a výrobky umiestnené na trhu EÚ bez ohľadu na miesto výroby, čím priamo ovplyvní výrobky z Ázie určené na vývoz do EÚ.
• Pokiaľ ide o odlesňovanie a poľnohospodárstvo, nariadenie EÚ o odlesňovaní (EUDR) zakazuje dovoz a predaj konkrétnych výrobkov, ak sú spojené s odlesňovaním. Vzťahuje sa na komodity ako hovädzí dobytok, kakao, káva, palmový olej, kaučuk, sója a drevo. Spoločnosti dovážajúce tieto výrobky do EÚ musia vykonať náležitú starostlivosť, aby zabezpečili súlad s nariadením. Hoci bolo prijaté s kritikou a jeho implementácia bola posunutá, EUDR si vyžaduje, aby výrobcovia v Ázii preukázali, že ich výrobky neboli spojené s odlesňovaním po roku 2020.
• Stratégia udržateľného financovania (Taxonómia udržateľného financovania) poskytuje jasné kritériá pre identifikáciu udržateľných hospodárskych činností, čo je relevantné pre globálne spoločnosti a finančné inštitúcie, ktoré chcú byť v súlade s normami EÚ alebo prilákať kapitál z EÚ.

Vplyv týchto politík na zainteresované strany v Ázii je značný. Výrobcovia a vývozcovia v Ázii a Tichomorí sa budú musieť prispôsobiť európskym normám, aby získali prístup na trh EÚ. To môže znamenať významné náklady a potrebu investovať do výskumu a vývoja. Zároveň to však môže spustiť inovácie a zmeny v dizajne výrobkov v krajinách, ktoré chcú vyvážať do EÚ.

Odborníci zdôrazňujú, že dialóg a spolupráca sú kľúčové. Je dôležité, aby tvorcovia politík EÚ plne porozumeli vplyvu nových nariadení na výrobcov v tretích krajinách, najmä na malých výrobcov. Navrhuje sa tiež, aby dane vyberané EÚ, napríklad prostredníctvom CBAM, boli reinvestované na podporu dekarbonizácie v krehkých rozvíjajúcich sa ekonomikách.

EGD je najambicióznejší globálny politický rámec na dekarbonizáciu celého regiónu a dosiahnutie komplexných environmentálnych cieľov. Vzhľadom na úzke obchodné väzby medzi EÚ a regiónom Ázie a Tichomoria majú mnohé z týchto nových politík priamy a nepriamy vplyv na rôzne sektory a zainteresované strany aj v Ázii. Zatiaľ čo požiadavky na dodržiavanie noriem EÚ predstavujú výzvy, zrýchlenie dekarbonizácie, detoxikácie a obehového hospodárstva zároveň vytvára nové príležitosti pre podniky a odvetvia v týchto prepojených regiónoch. JaroR

Európska zelená dohoda – Stručný prehľad vedomostí

Slovník kľúčových pojmov

• Európsky zelený dohovor (EGD): Politický rámec EÚ a plán na dosiahnutie dekarbonizácie, nulového znečistenia, ochrany prírody a efektívneho využívania zdrojov.
• Klimatická neutralita: Dosiahnutie čistých nulových emisií skleníkových plynov, čo znamená, že akékoľvek zvyškové emisie sú kompenzované. Cieľom EÚ je dosiahnuť to do roku 2050.
• Balík „Fit for 55“: Súbor legislatívnych návrhov na zosúladenie politík EÚ s cieľom znížiť čisté emisie skleníkových plynov o najmenej 55 % do roku 2030.
• Systém obchodovania s emisiami EÚ (ETS): Trhový mechanizmus na obmedzenie a obchodovanie s povoleniami na emisie skleníkových plynov, ktorý stanovuje maximálne množstvo emisií.
• Mechanizmus úpravy uhlíkových hraníc (CBAM): Daň z uhlíka na dovážané tovary s cieľom vyrovnať náklady na uhlík medzi domácimi produktmi EÚ a dovozom a zabrániť úniku uhlíka.
• Akčný plán obehového hospodárstva (CEAP): Iniciatíva, ktorej cieľom je podporiť udržateľnejšie využívanie zdrojov prostredníctvom znižovania odpadu, zvyšovania životnosti produktov a podpory opätovnej použiteľnosti a recyklovateľnosti.
• Nariadenie EÚ o odlesňovaní (EUDR): Nariadenie zakazujúce dovoz a predaj určitých produktov v EÚ, ak sú spojené s odlesňovaním alebo degradáciou lesov po decembri 2020.
• Náležitá starostlivosť (v kontexte EUDR): Povinnosť spoločností zhromažďovať informácie a vykonávať posúdenia rizika, aby zabezpečili, že produkty dovážané do EÚ nie sú spojené s odlesňovaním.
• Stratégia z farmy na stôl (F2F): Iniciatíva zameraná na prechod na udržateľný potravinový systém v EÚ, ktorá sa zameriava na ekologické poľnohospodárstvo, znižovanie pesticídov a riešenie plytvania potravinami.
• Taxonómia udržateľného financovania: Klasifikačný systém EÚ na určenie environmentálne udržateľných hospodárskych činností s cieľom usmerniť investície smerom k zeleným projektom.