Európska únia sa blíži k polovici implementácie svojej Stratégie v oblasti biodiverzity do roku 2030. Táto stratégia, ktorá bola zverejnená v máji 2020 ako ústredný pilier Európskej zelenej dohody, si kladie za cieľ dostať biodiverzitu Európy na cestu k obnove do roku 2030, pre prospech ľudí, klímy a planéty. Biodiverzita a služby, ktoré poskytuje, podporujú ľudský život a blahobyt, napríklad reguláciou kvality vzduchu a vody, ako aj poskytovaním potravy, energie a liekov.

Podľa najnovšej hodnotiacej správy, ktorú pripravili Spoločné výskumné centrum Európskej komisie a Európska environmentálna agentúra, boli prijaté kľúčové opatrenia. Hoci boli urobené významné kroky pri vývoji a prijímaní politík na zníženie vplyvov na biodiverzitu, doteraz neboli dostatočné na zastavenie straty biodiverzity a zmenu trendu jej poklesu.

Správa analyzuje 29 rôznych čiastkových cieľov stratégie z hľadiska doteraz pozorovaného pokroku a pravdepodobnosti ich splnenia do roku 2030. Zistenia z EU Biodiversity Strategy Actions Tracker ukazujú, že polovica akcií, ktoré boli požadované v rámci štyroch pilierov stratégie – ochrana oblastí, obnova ekosystémov, umožnenie transformačnej zmeny a vonkajšie akcie – sú dokončené. Väčšina zostávajúcich akcií je v procese realizácie. Tieto akcie zahŕňajú napríklad zavedenie legislatívy, ako je Nariadenie o obnove prírody, ako aj riešenie implementačných nedostatkov existujúcich politík.

Pokiaľ ide o súčasný stav, EÚ sa pre väčšinu z 15 čiastkových cieľov, ktoré bolo možné vyhodnotiť, uberá správnym smerom. Pokrok sa dosahuje pri 10 čiastkových cieľoch týkajúcich sa opatrení na zmiernenie ľudských tlakov na biodiverzitu. Patria sem napríklad určovanie chránených oblastí na mori a na pevnine, zníženie používania pesticídov a hnojív, prechod na ekologické poľnohospodárstvo, zvyšovanie výsadby stromov a zlepšovanie udržateľnosti rybolovu. Na druhej strane je situácia stagnujúca pre tri čiastkové ciele a pri dvoch čiastkových cieľoch týkajúcich sa stavu biodiverzity sú negatívne trendy. Populácie bežných vtákov a opeľovačov naďalej klesajú. Pre zostávajúcich 14 čiastkových cieľov nebolo možné vyhodnotiť súčasný stav pre nedostatok údajov.

Vo vzťahu k budúcim cieľom do roku 2030 EÚ momentálne nie je na dobrej ceste splniť žiadny z 13 čiastkových cieľov, ktoré bolo možné vyhodnotiť. Pre zvyšných 16 čiastkových cieľov bráni nedostatok relevantných údajov v možnosti vyhodnotiť, či je EÚ na dobrej ceste ich splniť. Z 13 vyhodnotených čiastkových cieľov by EÚ mohla do roku 2030 ešte splniť deväť, ak sa tempo zmien zrýchli. Napríklad, v porovnaní s doteraz pozorovaným tempom, by sa tempo určovania nových chránených oblastí a prechodu na ekologické poľnohospodárstvo muselo trojnásobiť, aby sa udržal kurz k roku 2030. Avšak štyri z vyhodnotených čiastkových cieľov je nepravdepodobné splniť. Patria sem úsilie o zastavenie zhoršovania stavu ochrany druhov, zvrátenie straty opeľovačov, zníženie strát živín v pôde o 50 % a zníženie používania hnojív o 20 %.

Splnenie cieľov stratégie by si vyžadovalo silnejšie presadzovanie existujúcich environmentálnych politík, vrátane plného vykonávania Nariadenia EÚ o obnove prírody. Budúce práce, čiastočne realizované prostredníctvom Knowledge Centre for Biodiversity, sa zamerajú na uzavretie zostávajúcich monitorovacích nedostatkov a poskytnutie kompletného prehľadu o stave stratégie do roku 2030. Tieto snahy o posilnenie a integráciu monitorovania budú kľúčové pre tvorcov politík.

Celkovo správa naznačuje, že hoci boli v rámci stratégie EÚ v oblasti biodiverzity dosiahnuté významné kroky, tempo pokroku sa musí zrýchliť, aby sa ciele do roku 2030 splnili a aby sa efektívne riešili negatívne trendy, ktoré stále pretrvávajú. JaroR