Globálna strata lesov v roku 2024 prekonala rekordy, pričom hlavnou príčinou boli rozsiahle požiare. Nové údaje z laboratória GLAD Marylandskej univerzity, sprístupnené na platforme Global Forest Watch (GFW) Inštitútu svetových zdrojov (WRI), ukazujú bezprecedentný úbytok lesov na celom svete. Strata tropických primárnych lesov samotných dosiahla 6,7 milióna hektárov, čo je takmer dvojnásobok oproti roku 2023 a plocha približne o veľkosti Panamy, pričom každú minútu mizne približne 18 futbalových ihrísk.

Po prvýkrát v histórii boli požiare hlavnou príčinou straty tropických primárnych lesov, zodpovedajúce za takmer 50 % všetkej škody. Toto predstavuje dramatický posun, keďže v posledných rokoch požiare tvorili v priemere len 20 % úbytku. Zároveň vzrástla aj strata tropických primárnych lesov spôsobená inými príčinami, o 14 %, čo je najprudší nárast od roku 2016.

Dôsledky tohto masívneho úbytku lesov boli ničivé pre ľudí aj pre planétu. Celosvetovo požiare vyprodukovali 4,1 gigaton emisií skleníkových plynov, čo je viac ako štvornásobok emisií z celej leteckej dopravy v roku 2023. Požiare zhoršili kvalitu ovzdušia, zaťažili zásoby vody a ohrozili milióny ľudí. Elizabeth Goldmanová z WRI Global Forest Watch to označila za „globálny červený varovný signál“ a kolektívnu výzvu na akciu.

Zatiaľ čo požiare sú v niektorých ekosystémoch prirodzené, tie v tropických lesoch sú väčšinou spôsobené človekom, často na účely poľnohospodárstva. V roku 2024, najteplejšom roku v histórii meraní, extrémne podmienky spôsobené zmenou klímy a javom El Niño zintenzívnili tieto požiare a sťažili ich kontrolu. Kombinovaný tlak premeny pôdy a meniacej sa klímy môže brániť obnove lesov a zvyšovať riziko budúcich požiarov.

Niektoré krajiny boli postihnuté obzvlášť tvrdo. Brazília, krajina s najväčšou rozlohou tropických lesov, sa v roku 2024 podieľala na 42 % všetkých strát tropických primárnych lesov. Požiare spôsobené najhorším suchom v histórii spôsobili 66 % brazílskej straty, čo je viac ako šesťnásobný nárast oproti roku 2023. Strata z iných príčin tiež vzrástla, najmä v dôsledku pestovania sóje a chovu dobytka. Brazília čelí výzve, ako zladiť pokrok v prevencii požiarov a udržateľné využívanie pôdy.

Bolívia zaznamenala prudký nárast úbytku primárnych lesov o 200 %, dosiahnuc 1,5 milióna hektárov. Prvýkrát sa Bolívia umiestnila na druhom mieste v úbytku tropických primárnych lesov, predbehla aj Konžskú demokratickú republiku. Viac ako polovica tejto straty bola spôsobená požiarmi, často zakladanými na vyčistenie pôdy pre poľnohospodárstvo, ktoré sa v dôsledku sucha nekontrolovateľne šírili.

V Kolumbii sa strata primárnych lesov zvýšila takmer o 50 %. Tu však neboli hlavnou príčinou požiare, ale nestabilita spôsobená prerušením mierových rozhovorov, vedúca k nelegálnej ťažbe a produkcii koky. Napriek tomu, že Kolumbia v roku 2023 zaznamenala významný pokles, nárast v roku 2024 je krokom späť, zdôrazňujúc potrebu podporovať miestne, prírodne založené ekonomiky.

Konžská demokratická republika (KDR) a Konžská republika (KR) zaznamenali v roku 2024 najvyššiu úroveň straty primárnych lesov v histórii. V KR požiare spôsobili 45 % škôd. V KDR prispievajú k odlesňovaniu chudoba, závislosť od lesov pre prežitie a prebiehajúci konflikt. Tieto lesy sú kľúčové ako zachytávače uhlíka a ich strata má globálne dôsledky.

Existujú však aj pozitívne správy. V juhovýchodnej Ázii, najmä v Indonézii a Malajzii, došlo k poklesu straty primárnych lesov. Indonézia znížila stratu o 11 %, čiastočne vďaka úsiliu o obnovu pôdy a obmedzenie požiarov.

Nárast úbytku lesov sa rozšíril aj za trópy. Svet zaznamenal 5 % nárast celkovej straty stromovej pokrývky, dosahujúc 30 miliónov hektárov – oblasť o veľkosti Talianska. K tomu prispeli intenzívne obdobia požiarov v Kanade a Rusku.

Rok 2024 bol najhorším rokom v histórii zaznamenaných úbytkov lesov spôsobených požiarmi. Aby sa dosiahol globálny cieľ zastaviť úbytok lesov do roku 2030, svet musí každý rok znižovať odlesňovanie o 20 %, a to okamžite. Naproti tomu rok 2024 zaznamenal 80 % nárast úbytku tropických primárnych lesov. Boj proti úbytku lesov si vyžaduje posilnenie prevencie požiarov, dodávateľské reťazce bez odlesňovania a zvýšené financovanie ochrany lesov.

Dosiahnutie týchto cieľov si vyžaduje politickú vôľu, národné stratégie a väčšiu podporu od bohatších krajín. Údaje z roku 2024 odhaľujú výrazný rozdiel medzi danými sľubmi a dosiahnutým pokrokom, čo by nás malo vytrhnúť zo sebauspokojenia. (JaroR, viac na wri.org)