Európska komisia 26. februára 2025 zverejnila balík opatrení na zjednodušenie Omnibus Simplification Package. Cieľom tohto balíka návrhov je zefektívniť kľúčové nariadenia EÚ v oblasti udržateľnosti , eliminovať duplicity a znížiť administratívnu záťaž a náklady na dodržiavanie predpisov pre spoločnosti. Zároveň si kladie za cieľ zachovať ambiciózne environmentálne ciele EÚ. Ak bude balík prijatý v navrhovanej podobe, spoločnosti získajú viac času na splnenie požiadaviek na vykazovanie podľa smernice CSRD (Corporate Sustainability Reporting Directive) a povinností náležitej starostlivosti v dodávateľskom reťazci podľa smernice CSDDD (Corporate Sustainability Due Diligence Directive).

Balík Omnibus Simplification Package navrhuje odložiť o dva roky začiatok platnosti požiadaviek na vykazovanie podľa CSRD pre spoločnosti, ktoré ešte nezačali s implementáciou (t. j. veľké spoločnosti a kótované MSP). Nový rámec CSDDD zase odkladá lehotu na transpozíciu o jeden rok (na 26. júla 2027) a prvú fázu uplatňovania požiadaviek na náležitú starostlivosť v oblasti udržateľnosti pre najväčšie spoločnosti (na 26. júla 2028).

Balík tiež navrhuje revidovať rozsah pôsobnosti CSRD a CSDDD. Požiadavky na vykazovanie podľa CSRD by sa vzťahovali len na veľké podniky s viac ako 1000 zamestnancami (a obratom nad 50 mil. € alebo súvahou nad 25 mil. €). Povinnosti náležitej starostlivosti podľa CSDDD by sa mali výrazne zúžiť, najmä obmedzením na priamych zmluvných partnerov.

Zatiaľ čo mnohé podniky vítajú zníženie regulačnej záťaže a jej odloženie, niektorí kritici tvrdia, že to oslabuje zodpovednosť podnikov a rozvoľňuje snahy o transparentnosť. Je dôležité zdôrazniť, že balík Omnibus Simplification Package je stále len vo fáze návrhu a očakáva sa, že vyvolá intenzívnu diskusiu v Európskom parlamente a Rade EÚ.

Navrhované zmeny CSRD

Okrem spomínaného dvojročného odkladu pre druhú a tretiu vlnu spoločností, navrhuje balík Omnibus Directive II zmeny samotného obsahu a povinností. Nové prahové hodnoty znamenajú, že požiadavky na udržateľné vykazovanie by sa týkali len veľkých spoločností alebo materských spoločností veľkých skupín s viac ako 1000 zamestnancami. Táto zmena by sama o sebe znížila počet podnikov podliehajúcich povinnému vykazovaniu o približne 80%. Pre nekótované MSP by sa mali prijať zjednodušené štandardy na dobrovoľné použitie. Rozsah tém udržateľnosti v rámci Európskych štandardov pre vykazovanie udržateľnosti (ESRS) sa nemení a požiadavka dvojitej materiality nie je odstránená. Navrhuje sa však revízia ESRS s cieľom znížiť počet povinných dátových bodov. Návrh taktiež odstraňuje oprávnenie Komisie prijímať sektorovo špecifické štandardy.

Významnou zmenou je aj to, že návrh Omnibus Directive II odstraňuje požiadavku prejsť na primeranú istotu (reasonable assurance) pre overovanie správ o udržateľnosti. Overovanie by tak zostalo na úrovni obmedzenej istoty (limited assurance), čo má spoločnostiam ušetriť náklady a čas. Pre spoločnosti s viac ako 1000 zamestnancami a obratom v EÚ pod 450 miliónov EUR sa vykazovanie podľa taxonómie stáva dobrovoľným.

Navrhované zmeny CSDDD

Okrem odkladu platnosti o jeden rok pre prvú vlnu spoločností (na 26. júla 2028), Omnibus Directive II obmedzuje opatrenia náležitej starostlivosti na vlastné operácie, operácie dcérskych spoločností a operácie priamych obchodných partnerov. Posudzovanie nepriamych obchodných partnerov by sa vyžadovalo len vtedy, ak spoločnosť má vierohodné informácie naznačujúce nepriaznivé vplyvy. Návrh tiež odstraňuje povinnosť ukončiť obchodný vzťah v prípade skutočných alebo potenciálnych nepriaznivých vplyvov; ako krajné riešenie sa má namiesto toho použiť pozastavenie obchodného vzťahu. Interval pre pravidelné hodnotenia a aktualizácie sa predlžuje na päť rokov namiesto jedného. Plány na zmiernenie zmeny klímy už nemusia byť „uvedené do platnosti“, ale skôr majú obsahovať „náčrt plánovaných a uskutočnených realizačných opatrení“. S cieľom znížiť zaťaženie MSP, informácie požadované od priamych partnerov s menej ako 500 zamestnancami budú obmedzené na tie, ktoré sú pokryté dobrovoľnými štandardmi pre MSP. Návrh rozširuje rozsah maximálnej harmonizácie CSDDD s cieľom zabezpečiť jednotnejšiu transpozíciu členskými štátmi. Špecifický celoeurópsky režim občianskoprávnej zodpovednosti sa odstraňuje a členské štáty si budú môcť takéto pravidlá ponechať vo svojich vnútroštátnych právnych predpisoch. Ruší sa aj minimálny strop finančných pokút.

Politický kontext a medzinárodný dohľad

Návrh Omnibus Directive II iniciuje zložitý a zdĺhavý legislatívny proces v EÚ. Politická scéna v Európe sa od prijatia CSRD a CSDDD výrazne zmenila, s oveľa silnejším zameraním na konkurencieschopnosť, hospodársky rast a zjednodušenie. V Európskom parlamente existujú rozdielne názory – stredopravá frakcia Omnibus balík víta, zatiaľ čo stredoľavá frakcia sa stavia proti výraznému oslabovaniu pravidiel udržateľnosti. Aj v Rade EÚ sú postoje členských štátov rôzne, hoci väčšina je naklonená zjednodušeniu.

Európski tvorcovia politík tiež pozorne sledujú potenciálne kroky zo strany USA. Dvadsaťšesť amerických štátov zaslalo list vyzývajúci na odvetné opatrenia proti CSDDD z dôvodu jej extrateritoriálneho dosahu. Ďalší list vyzýva na neobmedzené pozastavenie implementácie smernice, pričom argumentuje, že smernica vyžaduje náležitú starostlivosť založenú na zásadách OSN a OECD, ktoré USA neratifikovali, a že ignoruje americké štandardy corporate governance.

Balík Omnibus Simplification Package teda predstavuje významný pokus o nájdenie rovnováhy medzi regulačnou záťažou pre podniky a pokračujúcim úsilím o udržateľnosť v rámci EÚ. Jeho konečná podoba bude výsledkom prebiehajúcich politických rokovaní a diskusií. JaroR