Pred prijatím Parížskej dohody v roku 2015 bolo uznanie potreby globálneho úsilia na adaptáciu na klimatickú zmenu veľkou výzvou, najmä kvôli lokálnej a kontextovo špecifickej povahe adaptačných opatrení. Počas parížskych rokovaní však bolo prijaté zásadné rozhodnutie priznať adaptáciu ako spoločnú výzvu. Bolo uznané, že adaptácia je neoddeliteľnou súčasťou dlhodobej globálnej reakcie na klimatickú zmenu.
V dôsledku toho bol zavedený Globálny cieľ adaptácie, ktorého cieľom je zvýšiť adaptačnú kapacitu, posilniť odolnosť a znížiť zraniteľnosť voči klimatickej zmene. Tento cieľ prispieva k trvalo udržateľnému rozvoju a zároveň zabezpečuje adekvátnu adaptačnú reakciu v kontexte snahy obmedziť nárast globálnej teploty na 1,5ºC v porovnaní s predindustriálnymi úrovňami. Globálny cieľ adaptácie sa zameriava na uľahčenie včasných, škálovateľných a kontextovo prispôsobených adaptačných opatrení. Uznáva, že krajiny čelia rôznym stupňom dopadov zmeny klímy a ich zraniteľnosti, a zdôrazňuje riešenia, ktoré zohľadňujú miestne nuansy a jedinečné potreby zraniteľných skupín obyvateľstva.
Premena tohto globálneho cieľa na konkrétny cieľ sa ukázala ako náročná až do roku 2021, keď strany iniciovali dvojročný pracovný program Glasgow-Sharm el-Sheikh na 26. konferencii zmluvných strán (COP26). Na COP27 sa zmluvné strany dohodli vypracovať rámec pre globálny cieľ adaptácie, ktorý bol následne prijatý v rámci konsenzu Spojených arabských emirátov (SAE) na COP28 v Dubaji. Základný kameň globálneho cieľa adaptácie spočíva v identifikácii kľúčových cieľov kritických pre adaptáciu na zmenu klímy, ako sú:
– Vodné hospodárstvo
– Potravinová bezpečnosť
– Zdravie
– Rozvoj infraštruktúry
– Ochrana ekosystémov
– Zmiernenie chudoby
– Zachovanie kultúrneho dedičstva
Tento prístup zabezpečuje, že pri formulovaní a implementácii stratégií na prispôsobenie sa klimatickým zmenám sa komplexne zohľadnia všetky relevantné aspekty. Kľúčové sektory globálneho cieľa adaptácie sú úzko prepojené s cieľmi trvalo udržateľného rozvoja (SDG) Organizácie Spojených národov, čím sa zdôrazňuje prepojenosť klimatických adaptačných úsilia so širšími cieľmi trvalo udržateľného rozvoja. Toto zosúladenie podčiarkuje dôležitosť integrácie adaptačných opatrení do širších rozvojových programov, aby sa dosiahli holistické a udržateľné výsledky.
Rámec globálneho cieľa adaptácie integruje štyri základné dimenzie, ktoré sú nevyhnutné pre efektívnu komunikáciu o prispôsobení sa zmene klímy:
– Posúdenie rizík
– Strategické plánovanie
– Implementácia adaptačných opatrení
– Robustné monitorovacie, reportovacie a overovacie mechanizmy
Tieto dimenzie sú nápomocné pri sledovaní pokroku, hodnotení účinnosti iniciatív na prispôsobenie sa zmene klímy a pri presadzovaní zodpovednosti v klimatických opatreniach. Rámec SAE pre globálnu klimatickú odolnosť tiež inicioval dvojročný pracovný program SAE – Belém, zameraný na vývoj ukazovateľov na meranie pokroku smerom k cieľom stanoveným v rámci globálneho cieľa adaptácie, ktorý vyvrcholil na COP30 v Beleme v Brazílii.
Hoci sa podnikli významné kroky na zvýšenie globálnej odolnosti voči dopadom zmeny klímy, stále existujú jasné medzery v ambíciách a implementácii, ktoré je potrebné riešiť. Platí to najmä v kontexte ambiciózneho cieľa 1,5 °C stanoveného Parížskou dohodou. Okrem toho zostáva naliehavým problémom medzera vo financovaní prispôsobenia sa klimatickým zmenám, pričom súčasná úroveň financovania ďaleko zaostáva za potrebami rozvojových krajín. Správa o adaptačnej medzere programov OSN pre životné prostredie z roku 2023 ukazuje, že medzera vo financovaní adaptácie na zmenu klímy sa zväčšuje a v súčasnosti predstavuje 194 až 366 miliárd USD ročne. Potreby financovania sú 10–18-krát väčšie než súčasné medzinárodné verejné toky financií na prispôsobenie.
Budúcnosť adaptácie?
Výsledok globálnej inventarizácie bol jasný: všetky krajiny musia urýchlene zintenzívniť adaptačné opatrenia. Rozvinuté štáty sú obzvlášť povinné mobilizovať zdroje na podporu adaptačného úsilia rozvojových krajín. Keď sa v novembri 2024 blížime k COP29 v Baku v Azerbajdžane, kde sa prijmú zásadné rozhodnutia týkajúce sa nového kolektívneho kvantifikovaného cieľa pre financovanie zmeny klímy, je prvoradé viac uprednostňovať adaptáciu. Vzhľadom na stupňujúce sa dopady klimatických zmien, ktoré ovplyvňujú komunity na celom svete, je nevyhnutné zabezpečiť primerané zdroje a venovať pozornosť adaptačnému úsiliu.
Okrem toho je nevyhnutné zdvojnásobiť cieľ financovania prispôsobenia sa klimatickým zmenám. Nedostatočné financovanie adaptačných opatrení prehĺbi negatívne vplyvy klimatických zmien na najzraniteľnejšie komunity a bude brániť pokroku pri dosahovaní globálnych klimatických cieľov. Spoluprácou s rôznymi zainteresovanými stranami a presadzovaním kreatívnych riešení Globálne centrum pre adaptáciu (GCA) podporuje pokrok smerom k budovaniu odolnosti. Program Africkej adaptácie Acceleration Program (AAAP), spoločný projekt Africkej rozvojovej banky a GCA, mobilizuje 25 miliárd USD na urýchlenie adaptačných opatrení v celej Afrike do roku 2025. Tieto opatrenia budú zahŕňať viaceré kľúčové sektory globálneho cieľa adaptácie a pomôžu vytvoriť viac ako 8 miliárd dolárov v investíciách, čím zvýšia odolnosť voči zmene klímy pre takmer 60 miliónov ľudí v 35 krajinách a vytvoria viac ako 700 000 pracovných miest.
GCA zohráva kľúčovú úlohu pri podpore miestnych opatrení na prispôsobenie sa klimatickým zmenám. Spojuje miestne organizácie pre výmenu skúseností a učenie medzi rozvojovými krajinami a vyhľadáva financovanie pre miestne plánovacie úsilie z medzinárodných finančných inštitúcií a rozvojových partnerov.
Globálny cieľ adaptácie a jeho rámec sú zásadné pre boj proti klimatickým zmenám. Zdôraznením úsilia o prispôsobenie sa klimatickým zmenám umožňuje krajinám lepšie chrániť svoje obyvateľstvo a ekosystémy pred dôsledkami meniacej sa klímy a zabezpečuje tak udržateľnejšiu budúcnosť pre všetkých. (Co2AI)
