Okrem verejného presadzovania svojich povinností v oblasti povinnej starostlivosti a podávania správ môžu spoločnosti z EÚ aj mimo nej v rámci jej pôsobnosti čeliť značným rizikám zodpovednosti. Ústredným ustanovením zavádzajúcim rámec občianskoprávnej zodpovednosti je článok 29, ktorý ide nad rámec existujúcich právnych predpisov členských štátov v oblasti dodávateľského reťazca, ako je napríklad nemecký zákon o dodávateľskom reťazci, v ktorom chýbajú ustanovenia o občianskoprávnej zodpovednosti.
Spoločnosti môžu byť brané na zodpovednosť za škodu spôsobenú fyzickej alebo právnickej osobe, ak si nesplnia povinnosti povinnej starostlivosti CSDDD s cieľom zabrániť nepriaznivým vplyvom alebo ich ukončiť (články 10, 11). Tieto povinnosti súvisiace s povinnou starostlivosťou sa nevzťahujú len na prevádzku spoločnosti a jej dcérskych spoločností, ale aj na obchodných partnerov v reťazci. Na rozdiel od návrhu Európskeho parlamentu sa však zodpovednosť nevzťahuje na všetky záväzky podľa CSDDD. Predovšetkým samotná smernica nestanovuje žiadnu zodpovednosť spojenú s povinnosťami spoločnosti v rámci klimatického plánu podľa článku 22 . (Moritz Becker, Mijke Sinninghe Damsté, Ján Henning Buschfeld, viac na lexology.com)
