S eskaláciou globálnej klimatickej krízy sa zrýchlia aj jej ničivé dopady na ľudské zdravie a blahobyt. Nikto kdekoľvek na svete nie je mimo jej dosahu, hoci milióny ľudí – najmä ženy, deti, starší ľudia, etnické menšiny, ľudia s už existujúcimi zdravotnými problémami a ľudia žijúci v chudobe – patria k najzraniteľnejším. Meniace sa klimatické podmienky zvyšujú počet chorôb a úmrtí súvisiacich s teplom; zmena vzorcov prenosu infekčných chorôb, čím sa zvyšuje pravdepodobnosť prepuknutia smrteľných chorôb a pandémií; zhoršenie zdravotných výsledkov matiek a detí; a zintenzívnenie zdravotných dopadov extrémnych poveternostných udalostí, ako sú povodne, suchá, lesné požiare a veterné smršte. Klimatické zmeny značne zaťažujú zdravotnícke systémy, súčasne zvyšujú dopyt po zdravotníckych službách a zároveň zhoršujú schopnosť systému reagovať. Klimatická kríza tiež rýchlo zhoršuje prístup k základným ľudským potrebám, ako je potravinová bezpečnosť, bezpečná pitná voda a sanitácia a čistý vzduch. Výsledkom je podľa nových údajov Svetovej banky, že teplejšie podnebie by do roku 2050 mohlo viesť k najmenej 21 miliónom ďalších úmrtí v dôsledku iba piatich zdravotných rizík: extrémne teplo, zakrpatenie, hnačka, malária a horúčka dengue.
[language-switcher]
[language-switcher]
