Lesy sú významným suchozemským zachytávačom uhlíka, ale antropogénne zmeny vo využívaní pôdy a klímy značne znížili rozsah tohto systému . Odhady diaľkového snímania na kvantifikáciu strát uhlíka z globálnych lesov sa vyznačujú značnou neistotou a chýba nám komplexné pozemné hodnotenie na porovnanie týchto odhadov. Tu kombinujeme niekoľko pozemných a satelitných prístupov, aby sme vyhodnotili rozsah globálneho uhlíkového potenciálu lesov mimo poľnohospodárskych a mestských území. Napriek regionálnym variáciám predpovede preukázali pozoruhodnú konzistentnosť v globálnom meradle, iba s 12% rozdielom medzi pozemnými a satelitnými odhadmi. V súčasnosti je globálne ukladanie uhlíka v lesoch výrazne pod prirodzeným potenciálom s celkovým deficitom 226 Gt (modelový rozsah = 151–363 Gt) v oblastiach s nízkou ľudskou stopou. Väčšina (61 %, 139 Gt C) tohto potenciálu sa nachádza v oblastiach s existujúcimi lesmi, v ktorých môže ochrana ekosystému umožniť lesom zotaviť sa do dospelosti. (Lidong Mo ,Constantin M. Zohner ,Thomas W. Crowther)