🌲 Klimatická zmena a masívny úbytok rozmanitosti druhov patria medzi najvýznamnejšie environmentálne výzvy súčasnosti. Lesné ekosystémy zohrávajú kľúčovú úlohu pri riešení oboch týchto problémov – slúžia ako významný zásobník uhlíka a zároveň poskytujú útočisko pre tisíce druhov organizmov. V európskej environmentálnej politike sa dlhodobo vychádzalo z predpokladu, že opatrenia na zvýšenie ukladania uhlíka automaticky prinesú úžitok aj ochrane prírody. Najnovší rozsiahly výskum publikovaný v časopise Nature Communications (Balducci a kol., 2026) však ukazuje, že tento predpoklad je zjednodušený a potenciál vzájomne výhodných synergií (tzv. win-win efektov) medzi ukladaním uhlíka a ochranou biodiverzity v európskych lesoch je výrazne obmedzený.

Rozsah výskumu a metodologický prístup

Autori štúdie sa zamerali na celoeurópske posúdenie vzťahov medzi nadzemnými zásobami uhlíka a druhovou bohatosťou šiestich kľúčových taxónových skupín. Využili na to európsku databázu z platformy „Bottoms-Up“, ktorá spája harmonizované terénne údaje z 12 európskych krajín. Výskumná vzorka zahŕňala 7 971 výskumných plôch, 3 520 druhov a viac ako 140 000 terénnych pozorovaní.

V rámci štúdie boli analyzované nasledujúce skupiny organizmov:

• cievnaté rastliny,
• epifytické a epixylické machorasty,
• epifytické a epixylické lišajníky,
• drevokazné huby,
• saproxylické chrobáky,
• vtáky.

Hodnotenie sa zameralo na tri odlišné nadzemné zásoby (pooly) uhlíka: živé stojace stromy (živa biomasa), stojace mŕtve drevo (odumreté stojace stromy a kmene) a ležiace mŕtve drevo (padnuté kmene a konáre). Na vyhodnotenie vzťahov boli použité pokročilé štatistické modely založené na rozhodovacích stromoch (Boosted Regression Trees – BRT).

Živá biomasa nie je univerzálnym ukazovateľom biodiverzity

Medzi rokmi 1990 a 2020 vzrástli zásoby uhlíka v živej biomase európskych lesov zo 8 na takmer 12 miliárd ton. Hoci je približne 30 % lesnej výmery v Európe klasifikovaných ako biotopy s ochranárskou hodnotou, až 80 % hodnotení lesných biotopov vykazuje nepriaznivý stav ochrany.

Štúdia potvrdila, že akumulácia uhlíka v živej biomase stojacich stromov nie je spoľahlivým ukazovateľom (proxy) pre celkovú lesnú biodiverzitu. Vzťah medzi živou biomasou a druhovou bohatosťou väčšiny taxónov bol slabý alebo neutrálny. Výnimkou boli drevokazné huby, ktoré na nárast živej biomasy reagovali pozitívne. Naopak, u cievnatých rastlín sa pri zvyšovaní zásob živej biomasy nad hodnotu približne 1 t C/ha prejavil výrazný pokles druhovej bohatosti. Tento pokles je spôsobený najmä zníženou dostupnosťou svetla na lesnom dne pod hustým zapojeným korunovým poschodím.

V hospodárskych lesoch sa vysoké zásoby živej biomasy často dosahujú pestovaním rovnovekých, homogénnych porastov s rýchlorastúcimi drevinami. Tieto porasty síce viažu značné množstvá uhlíka, no chýba im štrukturálna rozmanitosť a ekologická kontinuita, ktoré vyžadujú mnohé špecializované druhy.

Kľúčová úloha mŕtveho dreva pre lesnú rozmanitosť

Na rozdiel od živej biomasy sa zásoby uhlíka v mŕtvom dreve ukázali ako rozhodujúci faktor pre zachovanie druhovej bohatosti viacerých skupín organizmov. Mŕtve drevo tvoří približne 7 % celkových zásob dreva v Európe a zohráva nezastupiteľnú úlohu v kolobehu živín a potravných sieťach.

• Ležiace mŕtve drevo: Analýzy ukázali veľmi silný pozitívny vplyv ležiaceho mŕtveho dreva na druhové bohatstvo drevokazných húb a lišajníkov. Druhová bohatosť húb prudko rástla už pri nízkych zásobách ležiaceho dreva (od 0,03 t C/ha). Lišajníky vyžadovali vyššie zásoby (od 0,1 t C/ha), čo súvisí s potrebou špecifických svetelných podmienok v porastových mezerách.
• Stojace mŕtve drevo: Stojace mŕtve drevo malo najvýraznejší pozitívny účinok na saproxylické chrobáky a drevokazné huby (nárast druhovej bohatosti začínal od 0,1 t C/ha). Vyšší prínos stojaceho mŕtveho dreva pre chrobáky súvisí najmä s väčšími rozmermi odumretých kmeňov, ktoré poskytujú stabilný substrát pre vývin ich lariev.

Okrem zásob uhlíka mali na druhovú bohatosť významný vplyv aj environmentálne a manažérske faktory, predovšetkým nadmorská výška a použitý pestovateľský systém.

Dôsledky pre európsku lesnícku politiku a prax

Zistenia štúdie majú zásadný význam pre prehodnotenie európskych a globálnych klimatických politík. Súčasné iniciatívy a legislatívne rámce (ako REDD+, nariadenie LULUCF či stratégia EÚ pre lesy do roku 2030 s cieľom vysadiť 3 miliardy stromov) sa dominantne sústreďujú na zvyšovanie zásob uhlíka v živej nadzemnej biomase. Ak sa však v praxi uprednostňuje výhradne akumulácia živej biomasy, môže to viesť k homogenizácii porastov a potlačeniu druhov závislých od svetla a mŕtveho dreva.

Rizikom je aj rastúci dopyt po drevnej biomase ako náhrade za fosílne palivá. V roku 2022 sa približne 24 % ťažby guľatiny v EÚ využilo ako palivové drevo. Zvýšené odstraňovanie ťažobných zvyškov z lesných ekosystémov znižuje zásoby mŕtveho dreva a priamo ohrozuje ohrozené saproxylické druhy.

Cesta k integrovanému manažmentu

Autori výskumu zdôrazňujú, že politické rámce a národné inventarizácie lesov musia prestať vnímať živú biomasu ako univerzálnu náhradu za biodiverzitu. Pre dosiahnutie udržateľného obhospodarovania je potrebné prejsť k prírode blízkeho obhospodarovaniu lesov (closer-to-nature forest management). Tento prístup spája udržiavanie zásoby živej biomasy s aktívnym ponechávaním stojaceho aj ležiaceho mŕtveho dreva, čím zabezpečuje dlhodobé ukladanie uhlíka aj ochranu komplexnej rozmanitosti európskych lesov. JRi&CO2AI