Prijatie Kunmingsko-montrealského globálneho rámca pre biodiverzitu (KMGBF) na konferencii COP15 predstavuje pre členské štáty Európskej únie – ktoré sú spolu s EÚ ako samostatnou entitou zmluvnými stranami Dohovoru o biologickej diverzite (CBD) – kľúčový záväzok pri zastavení a zvrátení straty prírodného bohatstva do roku 2050. Na rozdiel od predchádzajúcich strategických plánov KMGBF explicitne zdôrazňuje potrebu prístupu „celej vlády a celej spoločnosti“. Úspešná implementácia 23 globálnych cieľov na národnej úrovni prostredníctvom aktualizovaných národných stratégií a akčných plánov (NBSAP) si vyžaduje úzke prepojenie rozhodovacích orgánov s poskytovateľmi vedomostí. Analýza pretrvávajúcich vedeckých a kapacitných medzier však ukazuje, že samotná tvorba akademických publikácií nestačí. Na to, aby mal výskum v členských krajinách EÚ reálny dopad na legislatívu a politické rozhodnutia, je kľúčové systémové školenie výskumníkov v sprostredkovaní poznatkov (knowledge brokering) a ich zapájanie do súdržných akademických sietí.

Akademické inštitúcie v EÚ ako poskytovatelia aj sprostredkovatelia vedomostí

Analýza národných stratégií NBSAP potvrdzuje, že vlády vnímajú akademické a výskumné inštitúcie ako jedného z najdôležitejších partnerov pri implementácii politík v oblasti biodiverzity. Výsledky sieťovej analýzy ukazujú, že univerzity zohrávajú v národných sieťach duálnu a nezastupiteľnú úlohu:

• Poskytovatelia vedomostí (knowledge providers): Dosahujú vysokú stupňovú centralitu, čo odráža ich priamu schopnosť dodávať odborné dáta a vedecký výskum.
• Sprostredkovatelia vedomostí (knowledge brokers): Vykazujú vysokú centralitu medzipriestoru (betweenness centrality), blízkosti (closeness centrality) a vlastných vektorov.

V kontexte členských štátov EÚ to znamená, že akademické inštitúcie pôsobia ako informačné mosty, ktoré dokážu spájať rôzne vládne rezorty (napr. životné prostredie, poľnohospodárstvo, financie či regionálny rozvoj) s mimovládnymi organizáciami, súkromným sektorom a miestnymi komunitami. Akademici zároveň dokážu identifikovať a prepojiť synergie medzi viacerými cieľmi KMGBF súčasne – napríklad prepojenie znižovania znečistenia s ochranou ohrozených druhov a obnovou ekosystémov. Tento obrovský sprostredkovateľský potenciál však často naráža na prekážky, akými sú akademické metriky hodnotenia založené takmer výhradne na počte publikácií.

Synergia medzi európskymi TSCC a súdržnými akademickými konzorciami

S cieľom podporiť zmluvné strany pri plnení záväzkov prijala CBD mechanizmus 18 regionálnych centier pre technickú a vedeckú spoluprácu (TSCC), z ktorých päť pôsobí v Európe. Štúdia ukazuje, že TSCC zohrávajú najmä organizačnú a dohľadovú úlohu – fungujú ako „jednotné kontaktné miesta“ (one-stop shops), vytvárajú súdržné podskupiny aktérov a facilitujú komunikáciu so sekretariátom CBD.

Samy o sebe však TSCC nedokážu automaticky zvyšovať priamu blízkosť medzi neprepojenými aktérmi na lokálnej úrovni ani pokrývať celú šírku špecifických vedeckých tém. Tu nastupuje komplementárna úloha súdržných akademických sietí a konzorcií, akými sú európska platforma Eklipse (zameraná na prepájanie výskumu s európskou politikou biodiverzity), britské konzorcium CASCADE či sieť UPEN. Keď sa univerzity spoja do koordinovaného konzorcia, vytvárajú flexibilné nové prepojenia v sieti, prepájajú doteraz izolovaných aktérov a podporujú spoločné učenie bez toho, aby narušili organizačnú štruktúru centier TSCC. Pre členské štáty EÚ z toho vyplýva potreba podporovať národné a transnacionálne akademické siete, ktoré vystupujú ako jednotný a koordinovaný partner pre štátne orgány.

Prechod od publikácií k piatim úlohám výmeny znalostí

Tradičný akademický prístup sa sústreďuje na tvorbu vedeckých štúdií, čo zodpovedá len prvým dvom fázam výmeny poznatkov. Podľa modelu Tengö et al. (2017) však efektívna spolupráca medzi rôznymi znalostnými systémami zahŕňa päť kľúčových úloh:

1. Mobilizácia znalostí (zber a generovanie dát),
2. Syntéza (sumarizácia a vyhodnotenie poznatkov),
3. Preklad (translation) (prispôsobenie komplexných ekologických zistení do jazyka a potrieb tvorcov politík),
4. Vyjednávanie (negotiation) (súbežné hľadanie zhody medzi vedeckými, politickými a miestnymi znalostnými systémami),
5. Aplikácia (priame presadenie a využitie poznatkov v praxi).

Aby mal výskum v EÚ reálny dopad na politické cykly, školenia pre výskumníkov sa musia presunúť od samotnej mobilizácie a syntézy k prekladu, vyjednávaniu a aplikácii. Výskumníci sa musia naučiť pripravovať dvojstranové politické prehľady (policy briefs) pre osoby s rozhodovacou právomocou, viesť transdisciplinárne workshopy a podieľať sa na spoločnej tvorbe (co-production) politík.

Budovanie kapacít pre dôveryhodný, legitímny a relevantný výskum

Na to, aby boli vedecké dôkazy akceptované a využité v rozhodovacích procesoch členských štátov EÚ, musia podľa konceptu Cash et al. (2003) spĺňať tri základné kritériá:

• Dôveryhodnosť (credibility): Vedecká a metodologická správnosť zistení.
• Legitímnosť (legitimacy): Rešpektovanie rôznych znalostných systémov, spravodlivých partnerstiev a sociálno-ekonomických kontextov.
• Relevantnosť (relevance): Priama odpoveď na pálčivé, časovo citlivé potreby a otázky zákonodarcov.

Cielené školenia v oblasti sprostredkovania vedomostí (knowledge brokering) učia európskych výskumníkov chápať politické cykly, komunikovať bez odborného žargónu a vykonávať tzv. riadenie hraníc (boundary management). Okrem toho pomáhajú eliminovať tzv. „padákovú vedu“ (parachute science) a budovať udržateľné, rovnoprávne partnerstvá pri medzinárodnej výskumnej spolupráci.

Pre členské štáty Európskej únie je napĺňanie cieľov Kunmingsko-montrealského globálneho rámca nielen právnym a environmentálnym záväzkom, ale aj príležitosťou na modernizáciu vzťahu medzi vedou a politikou. Investície do systémového vzdelávania výskumníkov v sprostredkovaní poznatkov a budovanie súdržných akademických konzorcií zabezpečia, že vedecké poznatky z európskych univerzít nezostanú zatvorené v časopisoch, ale stačia sa dôveryhodným, legitímnym a relevantným podkladom pre ochranu biodiverzity. JRi&CO2AI