Šírenie zavádzajúcich a nepravdivých naratívov o klimatickej zmene a ekologických politikách predstavuje jednu z najzávažnejších systémových hrozieb pre úspech zelenej transformácie, tvorbu politík založených na dôkazoch a demokratickú odolnosť spoločnosti. Podľa Správy o globálnych rizikách Svetového ekonomického fóra pre rok 2024 sú dezinformácie a misinformácie vyhodnotené ako najrozsiahlejšie krátkodobé riziko pre nasledujúce dva roky, zatiaľ čo environmentálne hrozby predstavujú najzávažnejšie dlhodobé riziko v horizonte desiatich rokov. Prepájanie týchto dvoch oblastí ukazuje, že riešenie ekologickej krízy je priamo závislé od ochrany integrity informačného prostredia.

Rozdiel medzi misinformáciami a dezinformáciami

Na efektívne čelenie týmto hrozbám je potrebné presne rozlišovať medzi dvoma základnými formami nesprávnych informácií:

• Misinformácie (neúmyselné zavádzanie): Predstavujú overiteľne nepravdivý alebo zavádzajúci obsah, ktorý sa šíri bez úmyslu spôsobiť škodu. Často vznikajú z nedorozumení, zastaraných vedomostí alebo nesprávnej interpretácie dát. Príkladom je tvrdenie, že súčasné otepľovanie nie je zabrinujúce, pretože teplota Zeme sa menila aj v minulosti; hoci sú prirodzené výkyvy klímy faktom, toto tvrdenie ignoruje, že dnešné otepľovanie je spôsobené ľudskou činnosťou.
• Dezinformácie (úmyselné klamstvo): Ide o nepravdivý alebo manipulovaný obsah, ktorý je vytvorený a šírený s cieľom úmyselne oklamať, manipulovať alebo spôsobiť škodu. Tieto kampane sú zvyčajne motivované politickými, finančnými alebo ideologickými záujmami. Typickým príkladom sú falošné naratívy označujúce obnoviteľné zdroje energie za podvod či nefunkčné riešenia, čo má za cieľ spochybniť zmysel klimatických opatrení.

Technologické príčiny a dynamika šírenia

Rapidný rozvoj digitálnych platforiem a sociálnych sietí zásadne zmenil spôsob, akým sa informácie šíria. Algoritmická architektúra platforiem ako Facebook, X, YouTube či TikTok prioritizuje obsah, ktorý vyvoláva silné emócie, kontroverzie alebo polarizáciu, keďže ich obchodný model je založený na maximalizácii zapojenia používateľov. Vyvážené a vedecky podložené informácie tak často ustupujú senzačným tvrdeniam.

Tento hrozivý trend výrazne zrýchľuje nastupujúca generatívna umelá inteligencia (AI). Umožňuje rýchlo a s nízkymi nákladmi generovať presvedčivý textový, obrazový alebo video obsah. Počas extrémnych výkyvov počasia, kedy požiadavky verejnosti po informáciách prudko rastú, dokáže AI zaplniť informačné vákuum nekvalitnými alebo vytvorenými správami skôr, než stihnú zareagovať oficiálne inštitúcie. Automatizované účty a algoritmy následne tento obsah cielene šíria v uzavretých komunikačných skupinách (tzv. „echo chambers“).

Psychologické a sociálno-politické faktory

Zraniteľnosť voči zavádzajúcim naratívom je zakorenená aj v ľudskej psychológii a sociálnych štruktúrach:

1. Emocionálne spúšťače: Pocity strachu, hnevu či úzkosti znižujú schopnosť kritického úsudku. Katastrofické alebo naopak prehnane optimistické správy sa šíria rýchlejšie bez predchádzajúceho overenia.
2. Kognitívne skreslenia: Potvrdzujúce skreslenie (confirmation bias) vedie ľudí k akceptovaniu informácií, ktoré zodpovedajú ich presvedčeniu, zatiaľ čo ukotvenie (anchoring bias) spôsobuje, že sa pevne držia prvotnej informácie, aj keď bola neskôr vyvrátená. Pridáva sa aj efekt opakovania, pri ktorom opakované vystavenie klamstvu zvyšuje jeho vnímanú dôveryhodnosť.
3. Sociálna identita a dôvera v inštitúcie: Vnímanie klimatických politík je silne podmienené politickou príslušnosťou a mierou dôvery v orgány verejnej moci. Prieskum Eurobarometer ukazuje, že hoci 85 % Európanov považuje klimatickú zmenu za závažný problém, dôvera v národné vlády dosahuje len približne 36 %, kým dôvera v Európsku úniu je na úrovni 52 %. V prostredí s nízkou dôverou dezinformácie ľahšie nachádzajú úrodnú pôdu a môžu spomaľovať schvaľovacie procesy či vyvolávať odpor voči zelenej infraštruktúre.

Stratégie a reakcia Európskej únie

Na ochranu informačnej integrity vyvinula EÚ komplexnú stratégiu kombilujúcu reguláciu, monitorovanie a výskum:

• Regulačné rámce (DSA a Kódex postupu): Akt o digitálnych službách (Digital Services Act – DSA) ukladá veľkým online platformám povinnosť posudzovať a znižovať systémové riziká spojené so šírením škodlivého obsahu. Dopĺňa ho Kódex postupu proti dezinformáciám, ktorý požaduje transparentnosť pri moderovaní obsahu a presné zastúpenie klimatickej vedy.
• Monitorovacie štruktúry: Európske pozorovateľské centrum pre digitálne médiá (EDMO) spája nezávislých výskumníkov a overovateľov faktov na odhaľovanie koordinovaných dezinformačných kampaní. Nástroje dopĺňa aj iniciatíva European Democracy Shield.
• Komunikačné metódy („Prebunking“ a „Debunking“): EÚ kombinuje vyvracanie neprávd (debunking) s preventívnym varovaním verejnosti pred manipuláciami (prebunking).
• Výskum a vzdelávanie (Horizon Europe a ECF4CLIM): Rámcový program Horizon Europe (napr. Cluster 5) financuje výskum sociálnych rozmerov zelenej transformácie. Príkladom z praxe je projekt ECF4CLIM, ktorý vyvíja európsky rámec kompetencií pre udržateľnosť v školstve. Zapájaním študentov a miestnych komunít do práce s reálnymi dátami zvyšuje klimatickú a mediálnu gramotnosť, čím znižuje závislosť od polarizovaných naratívov.

Úspech zelenej transformácie nezávisí len od technologických inovácií, ale aj od vytvorenia transparentného a dôveryhodného informačného prostredia. Zabezpečenie prístupu k presným informáciám, podpora kritického myslenia a uplatňovanie princípov Deklarácie z COP30 o informačnej integrite sú kľúčovými krokmi k posilneniu demokratickej konsolidácie a dosiahnutiu klimatických cieľov. JRi&CO2AI