Národné vlády, multilaterálne inštitúcie a medzinárodné organizácie po celom svete čelia mimoriadne náročnej výzve: ako zosúladiť dlhodobé environmentálne ciele, akými sú ochrana ubúdajúcej biodiverzity a riešenie naliehavej zmeny klímy, s rovnako dôležitými cieľmi hospodárskeho rozvoja. V spoločnosti často prevláda názor, že tieto dva svety stoja v priamom konflikte a že ochrana prírody automaticky znamená ekonomické straty. V historicky prvej analýze svojho druhu, ktorá zahŕňala až 146 krajín sveta, však interdisciplinárny výskumný tím pod vedením odborníkov z University of Minnesota zistil niečo úplne iné. Ich rozsiahla štúdia, publikovaná v prestížnom vedeckom časopise Science, jasne dokazuje, že zlepšené využívanie a obhospodarovanie pôdy môže priniesť obrovské, doteraz nevyužité zisky tak pre biodiverzitu a klímu, ako aj pre samotný hospodársky rozvoj.

Aby vedci dospeli k týmto záverom, integrovali v novom modeli obrovské množstvo priestorových biofyzikálnych a ekonomických dát s pokročilými optimalizačnými metódami. Výsledkom ich práce bolo vypracovanie takzvaných „hraníc udržateľnej efektívnosti krajiny“ pre každú zo 146 analyzovaných krajín. Tento prelomový koncept vizualizuje maximálne možné a uskutočniteľné kombinácie ochrany biodiverzity, pozemského zmierňovania klimatických zmien (zameraného na čisté ukladanie uhlíka a znižovanie emisií metánu) a čistej ekonomickej hodnoty, ktorá pochádza z pestovania poľnohospodárskych plodín, chovu hospodárskych zvierat a lesnej produkcie.

Hranica efektívnosti krajiny v praxi ukazuje, akú najvyššiu možnú ekonomickú hodnotu z poľnohospodárstva a lesníctva je možné dosiahnuť pri konkrétne stanovenom skóre pre ochranu biodiverzity a zmierňovanie klímy. Zásadným zistením štúdie je, že vo väčšine krajín sveta súčasné využívanie pôdy generuje výsledky, ktoré sa nachádzajú hlboko pod ich hranicou efektívnosti. To znamená, že štáty v súčasnosti hospodária neefektívne a existuje gigantický priestor na súbežné dosiahnutie ziskov v environmentálnej aj ekonomickej oblasti.

Ak by sme tieto poznatky aplikovali globálne, čísla by boli fascinujúce. Súčet výsledkov zo všetkých 146 krajín ukazuje potenciál zvýšiť zmierňovanie klimatických zmien o viac ako 200 miliárd metrických ton ekvivalentu CO2, čo by predstavovalo nárast o viac ako 20 %. Zároveň by sme mohli zvýšiť čistú ekonomickú hodnotu o viac ako 350 miliárd dolárov, teda o viac ako 80 %. Tieto masívne prínosy by sa pritom dali dosiahnuť bez poškodenia biodiverzity a bez potreby rozširovania poľnohospodárskej pôdy.

Tieto zisky by vyplynuli z dvoch hlavných prístupov. Prvým je cielená realokácia pôdy, ktorá zahŕňa selektívnu obnovu lesných plôch v oblastiach, ktoré sú na to vysoko produktívne. Druhým krokom je intenzifikácia pestovania plodín, ktorá má obrovský potenciál najmä v krajinách s nižšími príjmami trpiacimi nízkymi poľnohospodárskymi výnosmi.

Stephen Polasky, hlavný autor štúdie, zdôrazňuje kľúčový psychologický rozmer výskumu. „Vieme, že čelíme klimatickej kríze aj kríze biodiverzity, ale zvyčajne je argumentom proti tomu, aby sme s tým niečo urobili, to, že to bude stáť príliš veľa,“ uviedol Polasky. Podľa neho analýza ľuďom ukazuje, čo je reálne možné, a keď na vlastné oči vidia obrovské zisky, realizácia zmien sa už nezdá byť taká desivá.

Tento názor podporuje aj Becky Chaplin-Kramerová zo Svetového fondu na ochranu prírody (WWF), ktorá vyhlásila: „Tento výskum dokazuje, že údajný kompromis medzi ochranou prírody a rastúcimi ekonomikami je falošný.“. Vytvorením detailných máp dostali medzinárodné inštitúcie a investori do rúk presný plán na dosiahnutie spoločných cieľov.

Praktický dopad zistení sa už začína prejavovať. Výskumníci v súčasnosti spolupracujú s partnermi, vrátane Svetovej banky, na vypracovávaní špecifických analýz pre konkrétne krajiny. Cieľom je pomôcť medzinárodným finančným inštitúciám lepšie nasmerovať zdroje tak, aby štáty dokázali plniť národné ekonomické ciele a súčasne aj medzinárodné záväzky v oblasti klímy a ochrany prírody. Autori dodávajú, že model zatiaľ nezahŕňa mnohé ďalšie ekosystémové služby a ekonomické aktivity, čo v budúcnosti otvára priestor na ešte hlbšie preskúmanie týchto fantastických synergií. JRi&CO2AI