Pôda pod našimi nohami skrýva obrovský, no často prehliadaný potenciál pre zvládnutie klimatickej krízy. V prirodzenom stave uchováva pôda mimoriadne veľké množstvá uhlíka. V dôsledku zintenzívňovania poľnohospodárstva a prebiehajúcej klimatickej zmeny však čelíme reálnemu riziku, že sa tento kľúčový uhlíkový prepad (úložisko) premení na ďalší zdroj nebezpečných emisií. Koncept takzvaného „uhlíkového poľnohospodárstva“ (carbon farming) má za cieľ tomuto scenáru zabrániť, pričom Európska únia už postupne vytvára potrebný právny rámec, no odborníci upozorňujú, že pred nami stojí ešte mnoho vedeckých, ekonomických aj certifikačných výziev.

Paradox pôdy: Od úložiska k emitentovi

Dôležitosť udržiavania zdravých pôd dlhodobo absentovala v širšom politickom diskurze a až v posledných rokoch sa jej venuje zvýšená pozornosť, najmä v súvislosti s dosahovaním globálnych klimatických cieľov. Tento posun je plne opodstatnený. Zdravé pôdy totiž dokážu viazať dva až štyrikrát viac uhlíka ako celá atmosféra a vegetácia dohromady, čím predstavujú kritický nástroj na udržanie globálneho otepľovania pod hranicou dvoch stupňov Celzia.

Výhody však siahajú ďaleko za hranice samotného ukladania uhlíka. Ako vysvetľuje Alfred Hartemink, profesor pôdoznalectva na University of Wisconsin-Madison: „Pôda sa nachádza na prieniku všetkých dôležitých environmentálnych výziev, akými sú klíma, biodiverzita, potravinová a vodná bezpečnosť“. Všeobecne platí, že vysoký podiel pôdneho organického uhlíka (SOC) priamo koreluje so zvýšenou kvalitou pôdy a jej lepšou odolnosťou voči vonkajším stresorom.

Na druhej strane, intenzívne poľnohospodárske postupy a zmeny klímy vytvárajú na pôdu obrovský tlak a odčerpávajú z nej uložený uhlík. Carsten Müller, profesor pôdoznalectva na TU Berlín, tento historický a súčasný vývoj ilustruje takto: „Odkedy ľudia prešli od lovcov a zberačov k usadlému poľnohospodárstvu a chovu hospodárskych zvierat, strácame uhlík z našich pôd“. Naša poľnohospodárska prax a systémy pestovania spôsobili prvotné straty, no situáciu dnes extrémne komplikuje antropogénna klimatická zmena. Čoraz častejšie katastrofické udalosti, ako sú rozsiahle lesné požiare, nielenže nulujú funkciu pôdy ako úložiska, ale zároveň vedú k masívnemu uvoľňovaniu uhlíka. Rastúce teploty a dlhotrvajúce suchá navyše zrýchľujú rozklad organických látok v pôde, čo v najhoršom prípade premení pôdu na čistý zdroj emisií CO2.

Zložitosť merania pôdneho uhlíka

Kým meranie koncentrácie CO2 v atmosfére je vedecky pomerne priamočiare, určenie kapacity pôdy viazať uhlík je extrémne náročné. Pôdy sú totiž priestorovo veľmi heterogénne; dokonca aj na malých plochách možno pozorovať obrovské rozdiely vo vegetácii, štruktúre či úrovni živín. Preto sú individuálne vzorky zriedkavo plne reprezentatívne.

Ďalšou prekážkou je samotný manažment pôdy. Praktiky ako orba, siatie či hnojenie spôsobujú neustále výkyvy v obsahu uhlíka. Müller zdôrazňuje, že napríklad orba vytvára rôzne hustoty pôdy – čerstvo zoraná pôda je kyprá, zatiaľ čo neskôr počas roka usadá, čo mení jej objem. Vypočítať presný vzťah medzi hmotnosťou a rôznym objemom pôdy je veľmi zložité. Údaje tak závisia od miesta, metódy, ale aj od času zberu vzoriek počas ročného cyklu. Hoci sú existujúce metódy merania spoľahlivé, pre aplikáciu na veľkých rozlohách sú príliš prácne a drahé.

Prepojenie výskumu s praxou: Projekt MRV4SOC

Riešením tohto problému sa zaoberá projekt MRV4SOC, ktorý je financovaný Európskou úniou a snaží sa vytvoriť robustný, transparentný a nákladovo efektívny systém monitorovania, vykazovania a overovania (MRV) pôdneho organického uhlíka. Koordinátorka projektu Marta Giménez Gómez približuje ich inovatívny prístup: „Projekt sa zameriava na navrhnutie… prístupu Tier 3 na zachytenie dynamiky ukladania pôdneho organického uhlíka. To znamená, že používame procesné modely“.

Spojením in-situ (terénnych) meraní s údajmi z diaľkového prieskumu a modelovaním dokážu vedci zväčšiť mierku hodnotení na rozsiahle územia bez toho, aby museli fyzicky merať každú jednu lokalitu. Tento systém momentálne testujú na 15 rôznorodých miestach – od poľnohospodárskej a lesnej pôdy až po rašeliniská, pričom zohľadňujú zdravie ekosystému, klimatické údaje a historické využívanie pôdy.

Politika, trhy a limity certifikácie

Tieto vedecké pokroky prichádzajú v kritickom čase. Koncom roka 2024 vstúpilo do platnosti Nariadenie EÚ o odstraňovaní uhlíka a uhlíkovom poľnohospodárstve (CRCF), ktoré vytvorilo dobrovoľnú právnu štruktúru na certifikáciu odstraňovania uhlíka a jeho ukladania. Cieľom je motivovať farmárov k udržateľnej správe pôdy prostredníctvom obchodovateľných uhlíkových kreditov.

Odborníci však jedným dychom varujú pred limitmi tohto „pôdneho riešenia“. Zásadnou prekážkou je trvácnosť (permanencia) takto uloženého uhlíka. Marta Giménez Gómez pripomína, že „extrémy počasia a dlhodobé klimatické zmeny… môžu spôsobiť zvrátenie pozitívnych účinkov dosiahnutých prostredníctvom postupov uhlíkového poľnohospodárstva“. Kapacita pôdy ako úložiska je navyše konečná a je nutné brať do úvahy aj iné skleníkové plyny, ako je oxid dusný (N2O), ktorý má oveľa vyšší potenciál globálneho otepľovania ako CO2.

Z ekonomického hľadiska čelia poľnohospodári vysokej volatilite cien uhlíkových certifikátov, značným nákladom na monitorovanie a nadmernej byrokracii. Paradoxne tiež hrozí, že systém odmeňujúci dodatočné ukladanie uhlíka finančne znevýhodní tých farmárov, ktorí udržateľné praktiky uplatňujú už roky. Úspech systému závisí aj od ochoty farmárov prekonať technickú zložitosť postupov a neistotu na trhu.

Ochrana pred greenwashingom a holistický prístup

Kľúčovým aspektom certifikácie je ochrana pred greenwashingom. Ak korporácie používajú kredity na kompenzáciu svojich emisií namiesto ich reálneho znižovania, musia existovať nepriestrelné dáta. „Mimoriadne tvrdenia si vyžadujú mimoriadne dôkazy,“ prízvukuje Hartemink na margo nutnosti overiteľných a transparentných pôdnych modelov.

V konečnom dôsledku je zameranie sa výlučne na množstvo uloženého uhlíka príliš úzkoprsé. Profesor Müller upozorňuje, že oveľa rozhodujúcejšia je celková funkcia pôdneho uhlíka pre úrodnosť, zadržiavanie vody a klímu. Uhlík je len jednou súčasťou celkovej organickej hmoty a snaha o jeho zvyšovanie priamo podporuje aj iné kritické funkcie, vrátane biodiverzity. Udržateľný prístup preto musí harmonicky integrovať ekonomické stimuly a certifikácie s celkovým zdravím pôdy, ktoré by sa malo stať absolútnym pilierom nášho boja proti klimatickej zmene. JRi&CO2AI