Rašeliniská sú mokraďové ekosystémy, ktoré sa vyznačujú hromadením čiastočne rozloženého organického materiálu, teda rašeliny. Hoci pokrývajú len 3 až 4 % povrchu pevniny našej planéty, ukrývajú v sebe takmer jednu tretinu celosvetového pôdneho uhlíka. Toto obrovské množstvo uhlíka z nich robí kľúčových hráčov pri regulácii klímy, keďže pohlcujú a ukladajú uhlík na tisícročia. Okrem toho rašeliniská regulujú vodný režim, zmierňujú povodne, filtrujú vodu a podporujú jedinečnú biodiverzitu vrátane mnohých špecializovaných a endemických druhov.

Napriek ich nesmiernemu významu sú však rašeliniská po celom svete pod obrovským tlakom v dôsledku klimatických zmien a ľudských zásahov. Keď sú rašeliniská narušené alebo odvodnené, napríklad kvôli poľnohospodárstvu alebo lesníctvu, menia sa z pohlcovačov uhlíka na jeho čisté zdroje, čím uvoľňujú do atmosféry CO2 a ďalšie skleníkové plyny. Odhaduje sa, že táto degradácia celosvetovo zodpovedá za 5 až 10 % ročných antropogénnych emisií CO2. Celosvetovo je degradovaných približne 12 % rašelinísk.

Historické prehliadanie a nová výskumná iniciatíva

Napriek ich kritickým ekologickým funkciám sa rašeliniskám historicky venovalo oveľa menej vedeckej a politickej pozornosti ako iným ekosystémom, napríklad lesom alebo koralovým útesom. Vplyvy zmeny klímy na dynamiku uhlíka v rašeliniskách boli dokonca len nedávno pridané do medzinárodnej správy IPCC-AR6.

Aby sa tento nedostatok riešil, medzinárodný tím vedcov a odborníkov inicioval obrovský projekt. Cieľom bolo určiť strategický, globálne koordinovaný výskum na ochranu, obnovu a udržateľnú správu rašelinísk. Prostredníctvom dvojstupňového online prieskumu a expertného hlasovania, do ktorého sa zapojilo 467 účastníkov z 54 krajín, bolo identifikovaných 50 prioritných výskumných otázok pre nasledujúce desaťročie. Z európskeho kontinentu pochádzalo 45 % respondentov, po ňom nasledovala Ázia a Severná Amerika. Výsledné otázky boli odborníkmi rozdelené do piatich kľúčových tematických okruhov.

Päť kľúčových tém pre budúcnosť vedeckého bádania

1. Dynamika uhlíka v rašeliniskách a regulácia klímy

Odhady naznačujú, že len severské rašeliniská ukladajú približne 450 miliárd ton uhlíka, pričom celosvetovo je to okolo 600 miliárd ton. Stále však pretrvávajú veľké neistoty. Medzi prioritné výskumné otázky preto patrí zistenie presného globálneho rozsahu rašelinísk, najmä v tropických oblastiach, kde sú doteraz slabo zmapované. Vedci sa tiež pýtajú, aké obrovské sú celosvetové emisie z týchto území v závislosti od ich narušenia a aké environmentálne podmienky ovplyvňujú ich schopnosť pohlcovať uhlík.

2. Vplyv zmeny klímy a ľudskej činnosti na odolnosť rašelinísk

Rašeliniská a klimatické zmeny sa navzájom zložito ovplyvňujú. Zmeny v zrážkach môžu spôsobiť, že tieto ekosystémy začnú uhlík uvoľňovať namiesto jeho ukladania, a premenia sa na oblasti náchylné na intenzívne požiare. Otázky v tejto téme sa zameriavajú na to, ako budú rašeliniská reagovať na extrémy a aké sú body zlomu (tipping points), po prekročení ktorých sa rašeliniská menia zo záchytov na masívne zdroje emisií. Zásadné je stanoviť, ako rýchlo sa po požiaroch dokážu obnoviť.

3. Manažment a obnova rašelinísk

Na splnenie teplotných cieľov Parížskej dohody je do polovice storočia potrebná obnova zhruba 500 000 km2 odvodnených rašelinísk na celom svete. Opätovné zavodnenie môže zvrátiť účinky odvodnenia a znížiť degradáciu. Odborníci hľadajú najefektívnejšie techniky na dlhodobú obnovu funkcie týchto ekosystémov a pýtajú sa, ako integrovať do správy území tradičné ekologické znalosti a poznatky pôvodných obyvateľov. Prioritou sú aj nákladovo efektívne prístupy, ktoré zohľadňujú potreby miestnych komunít a predchádzanie požiarom.

4. Technologický pokrok pre vedu a monitorovanie

Moderné technológie otvárajú nové obzory vo výskume. Pomáhajú prekonávať obmedzenia tradičných terénnych prieskumov vďaka lacným senzorom, umelej inteligencii a satelitným dátam. Je dôležité zistiť, ako najlepšie využiť diaľkový prieskum na mapovanie rašelinísk a spoľahlivý odhad podzemných zásob uhlíka. Cieľom je zároveň zakomponovať rašeliniská priamo do komplexných modelov zemského systému, v ktorých v súčasnosti bolestivo chýbajú.

5. Komunity, politiky a ekonomické rámce

Efektívna ochrana rašelinísk si vyžaduje koherentné politiky a spravodlivé zapojenie komunít. Problémom je fragmentácia – napríklad dotácie EÚ pre poľnohospodárstvo na odvodnených pôdach priamo protirečia stratégiám zameraným na ich obnovu. Otázky mieria na to, ako môžu rašeliniská vytvárať udržateľnú ekonomickú hodnotu prostredníctvom ekoturizmu alebo klimatického financovania bez toho, aby degradovali. Prioritou je okrem iného rozvoj paludikultúry (poľnohospodárstvo a lesníctvo na mokrých pôdach) a hľadanie ekonomických alternatív za využívanie rašeliny v komerčnom záhradníctve.

Výzva k akcii pre lepšiu budúcnosť

Tento zoznam 50 prioritných otázok poskytuje vôbec prvú odbornou komunitou tvorenú agendu pre smerovanie ďalšieho výskumu rašelinísk. Úspešné zodpovedanie týchto otázok si bude vyžadovať nové prístupy, spoločné štandardy zhromažďovania dát a interdisciplinárne spolupráce.

Konečným cieľom je maximalizovať príspevok rašelinísk k plneniu globálnych cieľov udržateľného rozvoja (SDGs), vrátane opatrení v oblasti klímy, zlepšenia ekosystémov na pevnine a prístupu k čistej vode. Pokrok v týchto prioritných oblastiach môže ľudstvu poskytnúť pevné vedecké základy pre lepšiu správu rašelinísk v ére globálnych zmien, aby tieto jedinečné územia mohli chrániť klímu aj pre ďalšie generácie. JRi&CO2AI