Rok 2024 sa zapísal do análov ako najteplejší v histórii meraní, nadväzujúc na rekordné úrovne skleníkových plynov z roku 2023,. Tieto extrémy priamo prispeli k častejším a ničivejším prejavom počasia po celom svete, od ničivých hurikánov až po suchá a záplavy, ktoré zdevastovali obrovské územia a komunity,. Hoci vedecká obec a medzinárodné dohody dôrazne volajú po urgentnom prechode od uhlia, ropy a plynu, svetový finančný systém kráča presne opačným smerom. Odborná správa Banking on Climate Chaos (BOCC) 2025 odhaľuje, že svetové banky od svojich klimatických sľubov hromadne ustupujú a v roku 2024 šokujúco zvýšili financovanie fosílnych palív,.

Miliardy dolárov na prehĺbenie krízy

Čísla z reportu hovoria jasnou rečou. V roku 2024 poskytlo 65 najväčších svetových bánk spoločnostiam podnikajúcim vo fosílnom priemysle ohromujúcich 869 miliárd amerických dolárov. Viac než dve tretiny z týchto sledovaných inštitúcií svoj prísun peňazí do znečisťujúcich odvetví medziročne zvýšilo. Od roku 2021 tento sektor získal od bánk celkovo 3,3 bilióna dolárov, pričom od nadobudnutia platnosti Parížskej dohody v roku 2016 je to úhrnne už 7,9 bilióna dolárov.

Ešte hrozivejšie je zistenie, že 429 miliárd dolárov z tejto sumy za rok 2024 smerovalo priamo do expanzie. Financovali sa tak firmy, ktoré stavajú nové plynovody, hľadajú nové morské ložiská a budujú infraštruktúru s dlhoročnou životnosťou. Tento trend hrubo popiera varovania Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA), podľa ktorej prísny scenár čistých nulových emisií (Net Zero) nepočíta už s akoukoľvek novou expanziou fosílnych palív,,.

Na absolútnom čele rebríčka najväčších fosílnych financiérov stojí americká gigantická banka JPMorgan Chase, ktorá v roku 2024 napumpovala do sektora 53,5 miliárd dolárov. Nasledujú ju Bank of America (46 mld. USD), Citigroup (44,7 mld. USD) a japonská Mizuho Financial (40,3 mld. USD). Dominujú najmä finančné ústavy z USA, ktoré pokrývajú až tretinu tohto svetového objemu. Značnú časť nárastu v minulom roku ťahalo financovanie fúzií a akvizícií (rekordných 82,9 mld. USD), čo pomohlo upevniť trhovú moc obrovských plynárenských korporácií ťažiacich metán a bridlicový plyn,,.

Skryté medzery a ústup od záväzkov Prečo banky, ktoré sa hrdia „zelenými“ certifikátmi, stále financujú ničenie planéty? Odpoveďou sú zámerne ponechané medzery v ich interných predpisoch. Iba 6,4 % bankových financií vo fosílnom sektore predstavuje tzv. projektové financovanie, zatiaľ čo drvivá väčšina (takmer 94 %) je poskytovaná ako všeobecné korporátne financovanie na chod firmy,. Mnoho bánk síce formálne zakázalo priame úverovanie napríklad arktických vrtov, no vzápätí požičajú miliardy celej ťažbárskej nadnárodnej spoločnosti, čím svoje vlastné zákazy bežne obchádzajú,.

V roku 2024 sme navyše svedkami bezprecedentného rušenia klimatických sľubov. Americké, kanadské aj japonské banky sledované v správe hromadne opustili alianciu Net Zero Bank Alliance (NZBA),. Z pôvodných členov analyzovaných v BOCC ich v aliancii zostalo už len 30. Banka Wells Fargo dokonca úplne zmazala svoje redukčné ciele do roku 2030 i klimatickú neutralitu do roku 2050 a stala sa inštitúciou s azda najhorším riadením tohto rizika na Wall Street.

Klimatické body zlomu a paradox trhov Kým finančný sektor ženie svet do záhuby za vidinou rýchlych ziskov, systém Zeme čelí nelineárnym rizikám zvaným „body zlomu“ (tipping points). Sú to kritické hranice, po ktorých prekročení i drobné oteplenie spustí nezvratné kaskádové zmeny,. Patria medzi ne odumieranie Amazonského pralesa, topenie permafrostu či strata koralových útesov,. Koraly čelia globálnemu existenčnému ohrozeniu priamo pred našimi očami – medzi rokmi 2023 a 2025 zasiahlo masívne blednutie alarmujúcich 84 % všetkých koralov na svete. Ich zánikom prídeme o základný ekosystém pre štvrtinu morského života.

Paradoxne, vnútrofiremný dokument série „Klimatická intuícia“ od inštitúcie J.P. Morgan sám priznáva, že tradičné modely diskontovaných peňažných tokov (DCF) nedokážu tieto nelineárne javy do trhových cien správne premietnuť,. Dôvodom je nedostatok historických precedensov, nelineárny vývoj a hlavne fakt, že „body zlomu“ sa plne prejavia až o niekoľko dekád, kým priemerné funkčné obdobie riaditeľov vo veľkých korporáciách trvá len zhruba 7,6 roka,. Ide o obrovský rozpor, tzv. prístup „jednej banky s dvoma poschodiami“. Kým jedna analytická divízia J.P. Morgan vzdeláva verejnosť o drvivých dopadoch klimatických bodov zlomu a zlyhaní cenotvorby,, druhá z inštitúcie robí absolútne najväčšieho peňažného darcu fosílneho priemyslu na planéte,.

Dôsledky v prvej línii a nutnosť regulácie Dôsledky tejto chamtivosti nenesieme všetci spravodlivo rovnako. Trpia ňou predovšetkým komunity v prvej línii (tzv. frontline communities), na ktorých územiach sa buduje nová infraštruktúra. Pôvodní obyvatelia kmeňov Wangan a Jagalingou v Austrálii bránia svoju zem pred gigantickou uhoľnou baňou Carmichael. Ťažba frakovaním v oblasti Vaca Muerta v Argentíne kontaminuje vodu a vyvoláva zemetrasenia, s čím bojujú komunity Mapuče,,. Obyvatelia v okolí projektu Papua LNG čelia ohrozeniu prežitia v regióne s mimoriadnou biodiverzitou, zatiaľ čo rozšírený ropovod Trans Mountain Pipeline v Kanade ďalej ohrozuje posvätné miesta a kriticky vzácne populácie kosatiek,.

Závery tohto kritického roku slúžia ako celosvetový budíček. Odkázanosť na dobrovoľné sľuby obrovských finančných domov fatálne zlyhala. Keďže samotné banky odmietajú obetovať zisky zničujúcich projektov v mene zachovania stabilnej planéty, autori správy jasne vyzývajú kompetentné úrady: je nutné okamžite zaviesť záväzné a vynútiteľné reštrikcie a rázne zabrániť inštitúciám v ďalšom financovaní expanzie fosílneho priemyslu,. Bez systémových vládnych zásahov si len naďalej budeme kupovať vlastný klimatický zánik.